Obsahová reforma školstva na Slovensku z roku 2008: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rekat |
d typo, replaced: jedná → ide, zastaral → zastaran, 0-22 → 0 – 22 (2), - → – , 1-4 → 1 – 4 (5), replaced: y( → y ( |
||
Riadok 1:
'''Obsahová reforma školstva na Slovensku z roku 2008''' vyšla z dielne [[Ministerstvo školstva SR|Ministerstva školstva Slovenskej republiky]], ktoré v tom čase riadil [[Ján Mikolaj]], člen koaličnej vlády strán [[SMER]], [[SNS]] a [[HZDS]] v rokoch 2006 až 2010. Podstata tejto reformy je legislatívne definovaná v zákone číslo 245/2008 Zbierky zákonov o výchove a vzdelávaní.<ref>Zákon č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní</ref> Tento školský zákon nahradil
== Body ktoré ustanovuje zákon a ich stručná charakteristika ==
Riadok 6:
2. Zákon ustanovuje dĺžku a plnenie [[povinná školská dochádzka|povinnej školskej dochádzky]]. Rodič, alebo zákonný zástupca je povinný dohliadať na dodržiavanie povinnej školskej dochádzky. Cieľom tohto regulačného nástroja je zabezpečiť časový priestor pre dostatočne intenzívny a efektívny vplyv edukačného procesu. Kontrolovanie dochádzky je v kompetencii pedagógov a nahlasovanie jej porušovania, respektíve neospravedlnených vyučovacích hodín je povinnosťou riaditeľa školy. Ten túto skutočnosť za stanovaných okolností nahlasuje obci a príslušnému ÚPSVaR. Existujú 4 varianty pri nedodržiavaní povinnej školskej dochádzky a odvíjajú sa od počtu neospravedlnených školských hodín.
* neospravedlnenie 1
* pri neospravedlnení viac ako 15 vymeškaných hodín škola nahlasuje skutočnosť obci a tá následne musí informovať ÚPSVaR
* pri neospravedlnení viac ako 60 vymeškaných hodín túto skutočnosť nahlasuje riaditeľ školy obci a tá je povinná začať priestupkové konanie
* pokiaľ nenastane náprava a žiak má neospravedlnených viac ako 100 hodín, obec podáva podnet na trestné stíhanie rodičov, alebo zákonného zástupcu, keďže tu
3. Zákon ustanovuje vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni. Štátny vzdelávací program vymedzuje pre školy všobecné ciele, rámcový obsah a štandardy pre vzdelávanie a to pre jednotlivé stupne vzdelávania v materských školách, základných, stredných i vysokých školách, školských zariadeniach.
4. Zákon definuje a ustanovuje sústavu škôl a školských zariadení, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov, pričom je tu nadväznosť jednotlivých stupňov. Typ školy určuje, na aký odbor je konkrétna škola zameraná a akým žiakom či študentom poskytuje vzdelanie. Do štátom ustanovenej sústavy škol patria nasledovné: materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre žiakov, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (špeciálne školy), základné umelecké školy a nakoniec jazykové školy.
5. Zákon ukladá práva a povinnosti i školám a školských zariadení, ktoré sa odvíjajú od práv a povinností žiakov. Škola musí zabezpečiť rovnaké podmienky a zaobchádzanie pre všetkých a zabezpečiť výchovno-vzdelávací proces vrátane materiálnych i nemateriálnych podmienok, ako ich v jednotlivých bodoch ustanovuje tento zákon.
Riadok 39:
=== Znižovanie počtu žiakov v triedach ===
Znižovaním počtu žiakov v triedach strednej, základnej a materskej školy došlo k nasledovným zmenám:
*V materskej škole z doterajšieho maxima 28 na 20
** 20 v triede pre 3
** 21 v triede pre 4
** 22 v triede pre 5
** 21 v triede pre 3
*Na základných školách sa znížili počty detí nasledovne:
** v 1. ročníku z 29 na 22
** v 2. až 4. ročníku z 34 na 25
** v 5. až 9. ročníku z 34 na 28
*Na stredných školách sa počet žiakov v jednej triede znížil z pôvodných 34
Školy dostali na zníženie počtu žiakov v triedach 3 roky, pričom o výnimku zo zákona budú môcť požiadať [[Štátna školská inšpekcia|Štátnu školskú inšpekciu]]. Minister Mikolaj si od tohto opatrenia sľuboval, že sa pre učiteľov vytvorí väčší priestor intenzívnejšie a individuálnejšie sa venovať žiakom.
Riadok 84:
=== Kritika ===
Kritika tejto reformy prichádzala pochopiteľne najmä z radov opozície ale i z radov učiteľov a odborníkov z relevantných inštitúcií. Opozícia vyčítala reforme nepripravenosť, že neprinesie žiadne pozitívne zmeny ale naopak chaos a zmätky. I mimovládne organizácie kritizovali reformu a požadovali odklad účinnosti zákona a to z dôvodu, že školy do 1.9. kedy mal začať zákon platiť nedokážu z organizačného, personálneho a administratívneho hľadiska splniť stanovené podmienky. Školy boli teda podľa odborníkov "vhodené" do pomienok novej reformy absolútne nepripravené. Ako príklad uvádzali napríklad nedostatok kvalifikovaných jazykárov na základných školách, kedže reforma určila povinnosť výuky cudzieho jazyka už od tretej triedy ZŠ. Ďalšou výraznou kritikou boli z radov zainteresovaných "ohodnotené" štátne vzdelávacie programy a konkrétne ich načasovanie. Ich konečná podoba bola ministerstvom schválená až v závere školského roka a tak boli pedagógovia nútení počas letných prázdnin namiesto oddych pracovať na tvorbe osnov a školských vzdelávacích programov, keďže od septembra 2008 už mali podľa nich začať učiť. Zriaďovateľom zase reforma spôsobila technické a administratívne problémy, keďže sa podľa nej znižoval počet žiakov v triedach.
== Referencie ==
Riadok 93:
http://www.noveskolstvo.sk/article.php?290
http://www.sme.sk/c/3889767/reforma-skolstva-presla.html
[[Kategória:Vzdelávanie na Slovensku]]
| |||