Andrej Ivanovič Jeriomenko: Rozdiel medzi revíziami

 

Po liečení bol povýšený do hodnosti generálplukovníka v decembri 1941 poverený vedením [[4. úderná armáda|4. údernej armády]], ktorá sa podieľala na sovietskom protiútoku pri Moskve. Jeho jednotky viedli úspešné protiútoky v oblasti severne od [[Ržev]]a a južne od [[Velikije Luki|Velikich Luk]]. 20. januára 1942 bol pri nálete na štáb frontu ranený. Tri týždne odmietal liečenie, kde sa dostal až 15. februára. V opatere zdravotníkov sa nachádzal až do augusta 1942.

Do bojových operácii sa zapojil znovu až v auguste 1942, keď bol poverený velením [[juhovýchodný front|juhovýchodného frontu]]. Podieľal sa na [[bitka o Stalingrad|obrane Stalingradu]]. Jeho jednotky viedli 4 mesiace ťažké obranné aj útočné operácie. V tomto období bol jeho front premenovaný na [[stalingradský front]]. Počas [[operácia Uran|operácie Uran]] v novembri 1942 jeho jednotky južne od Stalingradu prešli do protiofenzívy a spolu so severu útočiacimi vojskami juhozápadného frontu uzavreli obkľúčenie nemeckej [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]] v Stalingrade. V tejto funkcii sa vyznamenal aj pri odrazení nemeckého protiútoku vedeného vojskami [[Erich von Manstein|von Mansteina]]. V januári 1943 bol stalingradský front premenovaný na [[južný front]]. Jeho novou úlohou bolo vytlačiť nemecké vojská zo [[Severný Kaukaz|Severného Kaukazu]] k [[Rostov nad Donom|Rostovu nad Donom]]. 2. februára 1943 bol zo zdravotných dôvodov odvolaný z funkcie a odoslaný na liečenie na Kaukaz.