Protitanková zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 28 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q316936) |
d typo, replaced: cca. → cca, 13,25mm → {{mm|13.25|m}}, 100mm → {{mm|100|m}} (31), 16,6kg → {{kg|16.6}} (3), 229kg → {{kg|229}} (3), 2 cm → {{cm|2|m}} (3), . → . (2), 0-35 → 0 – 35 (2), - → – (37), ... → …, a krát → ... |
||
Riadok 5:
Z hľadiska účinku protitankových zbraní na tank môžno rozlíšiť tri spôsoby zneškodnenia tanku:
* zneškodnenie jeho výzbroje a schopnosti viesť paľbu, predovšetkým z hlavnej zbrane
* zastavenie tanku alebo zníženie jeho pohyblivosti
* úplné zničenie tanku alebo zneškodnenie/zničenie jeho posádky
Na zneškodnenie zbraní a pozorovacích prístrojov postačuje často bežná (priebojná) munícia pre ručné zbrane, problémom je, že tieto zariadenia predstavujú veľmi malé ciele, ktoré je
== Vývoj protitankových zbraní ==
Najstaršími protitankovými zbraňami pechoty boli bežné pušky a guľomety, vybavené priebojným strelivom s tvrdým, kaleným oceľovým jadrom. Balistický výkon a dopadová energia priebojných striel z ručných strelných zbraní však veľmi rýchlo prestala stačiť na prebitie rýchlo sa zvyšujúcej hrúbky a kvality tankových pancierov. Cisárske Nemecko ako prvé zaviedlo v roku 1918 špecializovanú protitankovú zbraň
Druhým protitankovým prostriedkom pechoty boli trhavé ručné granáty,
Relatívne najúčinnejším prostriedkom pre boj s tankami (v čase prvej svetovej vojny) boli poľné delá, kanóny i húfnice. Na prvé typy tankov postačovala bežná trhavá munícia pre poľné delá, ale so zdokonaľovaním tankov prestala stačiť ich presnosť, priebojnosť i rýchlosť paľby. V Nemecku, ktoré najviac pocítilo účinnosť tankov, vzniká idea protitankového kanónu, ale kapitulácia zabránila vzniku čo i len prototypu takejto zbrane.
V medzivojnovom období vzniká predovšetkým protitankový kanón ako špecializovaný typ delostreleckej zbrane určený prednostne pre boj s tankami. Protitankový kanón je konštruovaný pre priamu paľbu na pohyblivé obrnené ciele. Typický protitankový kanón sa vyznačuje vysokou počiatočnou rýchlosťou strely, ktorá zabezpečuje prebitie pancieru tanku, nízkou siluetou, ktorá umožňuje dobré maskovanie a krytie v teréne a robí s neho ťažšie zasiahnuteľný cieľ, veľkým odmerom vrchnej lafety, čo umožňuje viesť paľbu v väčšom priestore bez potreby manipulovať s celým kanónom, obvykle je vybavený poloautomatickým klinovým záverovým systémom, čo umožňuje vysokú rýchlosť paľby (krátkodobo až 30
Výsledkom snáh konštruktérov je niekoľko zbraní, s ktorými armády vstupujú do bojov druhej svetovej vojny. K najstarším zbraniam patrí francúzsky 25mm protitankový kanón Hotchkiss, ďalej stojí za spomenutie švédsky 37mm protitankový kanón Bofors, zavedený v mnohých armádach západnej Európy a v Poľsku, sovietsky 37mm protitankový kanón vzor 1930 (1-K) vytvorený na základe licencie nemeckej firmy Rheinmetall, nemecký 37mm protitankový kanón PaK 35/36 (je veľmi príbuzný predošlému, sovietskemu
K najmodernejším a najvýkonnejším zbraniam patril sovietsky 45mm protitankový kanón vzor 1937 a nemecký 50mm protitankový kanón PaK 38.
Ani konštrukcia relatívne účinných protitankových kanónov však neriešila najvážnejší problém
Problém protitankových pušiek bol riešený vo viacerých krajinách.<br />
V Poľsku vznikla protitanková puška [[Karabin przeciwpancerny wzór 35]] na náboj 7,
Všetky predvojnové protitankové pušky mali rovnaké necnosti
<!--- pokračovanie--->
Řádek 42 ⟶ 41:
Jadro z vysokolegovanej ocele alebo s [[volfrám]]ovým jadrom (2). Sú trochu kratšie ako normálne granáty. Chýbajúca dlžka je vyrovnaná [[balistika|balistickou]] kuklou (1). Sú vyrobené tak, aby po prerazení [[pancier]]a ostali v tanku a vybuchli až vnútri.
Na obrázku vidíme jednotlivé komponenty:
# ''Balistická kukla''
# ''Vysokolegované jadro''
# ''Nálož''
# ''Reverzný zápalník''
# ''Vodiace krúžky''
Prerážajú homogénny pancier hrubý cca
[[Súbor:SubCalibreGrenade.png|náhľad|163px|Podkalibrový granát]]
Řádek 70 ⟶ 69:
Používajú sa hlavne do pancierových pästí ale aj na tankoch. Ich anglické meno je ''HEAT''. ''Kumulatívne'' prerážajú rovnako jedno pri akej vzdialenosti.
'''Poznámka 1''': Údaje o hrúbke prerazeného panciera platia pre kolmý dopad. Ak dopadne pod uhlom (od kolmice), tak je to približne kaliber
▲'''Poznámka 1''': Údaje o hrúbke prerazeného panciera platia pre kolmý dopad. Ak dopadne pod uhlom (od kolmice), tak je to približne kaliber panciera krát kosínus uhla na kolmý smer.
'''Poznámka 2''': Údaje o hrúbke platia pre homogénny [[oceľ]]ový [[pancier]]. Pre kompozitné panciere ešte vydeliť zhruba 3 alebo aj 10 podľa typu.
=== Protitankové rakety ===
Väčšinou riadené buď strelcom samotným alebo samonavádzacie. Prakticky všetky sú príliš pomalé aby prerážali [[kinetická energia|kinetickou energiou]] a preto používajú ''kumulatívne hlavice''. Do príchodu ''kompozitných'' a ''reaktívnych pancierov'' to boli najúčinnejšie protitankové zbrane. Ich účinnosť sa stale zvyšuje zmenou ich konštrukcie a usporiadania, napr: tandemová hlavica (proti reaktívnemu pancierovaniu) alebo navádzanie rakety tak že na tank zaútočí zhora, kde je pancier slabý. V sučasnosti je PTRS asi najefektívnejšou protitankovou zbraňou. Má ďaleký dostrel, vysokú pravdepodobnosť zásahu prvou ranou a vysokú mobilitu. V súčasnosti sa moderné armády vyzbrojujú raketami typu ''fire and forget'', ktoré po zameraní sledujú cieľ automaticky a netreba ich ďalej riadiť. Väčšina z nich je odpaľovaných z ramena napr. Javelin alebo sú montované na vrtuľníky a bojové vozidlá. napr [[Hellfire]] na [[AH-64 Apache]].
Príklady:
Řádek 86 ⟶ 84:
=== Míny ===
Protitanková [[PT mína]] je špeciálny druh míny s obsahom trhaviny dostatočne veľkým na zničenie alebo vyradenie tanku z boja. Väčšinou nereaguje na pešiaka ale až na tank. Aktivačný tlak na PT mínu sa pohybuje od {{kg|80
Niekedy sa ukladajú dopredu na úsekoch, kde sa predpokladá tankový útok, ale v minulosti sa neraz stalo, že boli z rýchlych vozidiel ukladané tesne pred postupujúcimi tankami a tak im spôsobili značné straty. Tento nebezpečný a prakticky samovražedný manéver sa ale robil len vtedy, keď neboli iné účinné protitankové zbrane. V sučasnosti sa v armádach využívaju systémy diaľkového zamínovania, napríklad slovenský systém [[Križan (zbraň)|Križan]], ktorý vystreľuje rakety s mínovou submuníciou na niekoľko kilometrov a vytvorí tak mínové pole na diaľku. Niektoré míny sa po dopade dokážu samé zahrabať a zamaskovať. Samostatnou kategóriou mín sú nástražné výbušné systémy NVS, známe aj ako ''Booby traps'' (pasca na hlupáka). Vyrábajú sa sériovo, ale aj amatérsky v domácich podmienkach. Tie podomácky vyrobené sú veľmi nebezpečné pre ich nestabilitu a neznámu konštrukciu.
Nepriateľ môže samozrejme míny nájsť a zneškodniť, ale to stojí čas.
Tiež sa dajú zničiť [[Priehradová paľba|priehradovou paľbou]], ktorá ich privedie k predčasnému výbuchu.
Řádek 108 ⟶ 106:
|}
'''Priebojná strela plnokalibrová "tupohlavá"''' je zhotovená z vysokolegovanej ocele a tepelne spracovaná kalením. Hlavovú časť strely je tvarovaná do ogiválneho hrotu s dĺžkou približne 1 kaliber. Hrot musí byť krátky, pretože je extrémne namáhaný a štíhlejší hrot strely by sa pri kolmom dopade mohol roztrieštiť a pri šikmom dopade by sa ľahko zlomil. Predná časť strely je tepelne spracovaná na vysokú tvrdosť, telo na vysokú húževnatosť. Do dna strely je vypracovaná dutina, v ktorej je umiestnená výbušná náplň, ktorá po prieraze pancieru exploduje a ničí zariadenie a posádku tanku. Výbuch trhavej náplne zabezpečuje [[zapaľovač|dnový zapaľovač]] so stopovkou.<br /> Rozmery dutiny záležia na kalibry dela, s ktorého je strela vystrelená a na predpokladanom namáhaní strely pri prenikaní pancierom.
Všeobecne platí, že strely malých kalibrov (okolo
Takáto strela má dva hlavné nevýhody
'''Priebojná strela plnokalibrová s balistickou čapicou''' rieši prvý problém
'''Priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou (Makarovou) a balistickou čapicou''' rieši predovšetkým druhý problém tupohlavej priebojnej strely
'''Priebojná strela plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou'''
Vyznačuje sa tým, že na tele strely sú v prednej časti strely vytvorené dve drážky po obvode strely. Telo strely je tepelne spracované tak, že strela má v prednej časti vysokú tvrdosť, v zadnej časti vysokú húževnatosť. Pri náraze na pancier sa predná časť strely chová ako protipancierová čapica, naruší povrchovú vrstvu pancieru. Následne dôjde v dôsledku mechanických napätí pri náraze k strihu materiálu strely v prvej alebo v druhej drážke, pričom vzniká hrot. Strela sa teda chová ako priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou čapicou, s tým, že je vyrobená z jedného kusu materiálu a na časti sa rozdelí až pri náraze na pancier. Výhodou je výrazne nižšia technologická náročnosť, odpadá technologicky náročné letovanie protipancierovej čapice na strelu, ktoré sa robilo v sústruhoch. Nevýhodou je menšia priebojnosť strely, pretože časť dopadovej energie sa spotrebuje na pretvarovanie strely a strih materiálu.
Priebojné plnokalibrové strely sa v súčasnosti používajú už len pre malokalibrové automatické kanóny kalibru do
'''Strely (granáty) plnokalibrové jadrové'''
Řádek 128 ⟶ 126:
| Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru
|}
Pri prebíjaní pancieru je dôležitá nielen celková kinetická energia dopadajúcej strely, ale aj energia, ktorá pripadá na jednotku plochy pancieru
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová s balisticky výhodným tvarom''' sa vyznačuje tým, že jadro je uložené do puzdra, ktoré je vložené do tela strely. Predná časť jadra je chránená krytom, ktorý zlepšuje prenikanie jadra pancierom a strela je vybavená balistickou čapicou, ktorá zmenšuje aerodynamický odpor. Strela má dobré letové vlastnosti, malý pokles rýchlosti na dráhe a vysokú dopadovú rýchlosť. Jej konštrukcia je však zložitá a výroba drahá
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru''' Jadro je vložené do tela strely, ktoré má pre zníženie hmotnosti tvar cievky. Predná časť strely je plechová a jadro je v tele strely upevnené zalemovaním. Druhá možnosť je, že predná časť strely sa vyhotoví z mäkkého kovu
Pri porovnaní plnokalibrových priebojných jadrových striel je zrejmé, že strela s balisticky výhodným tvarom je vhodná pre streľbu na väčšie diaľky, kde sa uplatní malý pokles rýchlosti na dráhe, strela cievkového tvaru je vhodná pre streľbu na menšie diaľky, kde sa uplatní jej vyššia počiatočná rýchlosť. <br />
Plnokalibrové priebojné jadrové strely prešli najväčším rozvojom počas druhej svetovej vojny a po nej. Strely s balisticky výhodným tvarom používali predovšetkým nemecké vojská, čo im v spojení s kvalitnejšími zameriavačmi umožňovalo začínať boj na väčšiu diaľku, strely cievkového tvaru používali sovietske vojská (strely prvého typu pre
Plnokalibrové strely s priebojným jadrom sa v súčasnosti používajú pre boj s tankami len pre malokalibrové automatické kanóny pre použitie na lietadlách, ktoré útočia na slabšie pancierované vrchné časti tankov. V typických kalibroch tankových kanónov sa nedá dosiahnuť potrebná priebojnosť pre prerazenie čelných pancierov modernejších tankov a tak bol tento druh protitankovej munície opustený koncom 60. rokov 20. storočia.
Řádek 145 ⟶ 143:
| align="center" valign="bottom" | [[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_10m.png|129px|Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípová - stabilizovaná aerodynamicky, krídlami, "západná koncepcia"]]
|-
| Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, rotačná
| Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípová
| Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípová
|}
Vnútorná a vonkajšia balistika zbraní sú v rozpore
Tieto protichodné požiadavky sa pokúšajú riešiť podkalibrové strely.
'''Strela priebojná podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou'''<br />
Strela sa skladá z dvoch hlavných častí
Pri výstrele je strela v hlavni urýchľovaná ako strela veľkého kalibru s malým prierezovým zaťažením a preto dosahuje vysokú počiatočnú rýchlosť. Po opustení hlavne sa vodiace puzdro oddelí od jadra a jadro pokračuje k cieľu. Puzdro má veľký aerodynamický odpor a je intenzívne zbrzdené. Je niekoľko spôsobov ako spoľahlivo oddeliť jadro od vodiaceho puzdra bez nepriaznivého vplyvu na presnosť streľby. Puzdro sa môže oddeľovať:
* pôsobením aerodynamických síl
* pôsobením tlaku plynov, ktoré sa pri výstrele dostávajú do dutiny pod dnom jadra
* puzdro je zložené z niekoľkých častí a po opustení hlavne sa rozdelí a odpadne
* kombináciou predošlých možností
'''Strela priebojná podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípovitého tvaru'''<br />
Strely stabilizované rotáciou majú obmedzenú dĺžku, rotáciou možno stabilizovať len strely, ktorých dĺžka neprekračuje zhruba šesťnásobok ich priemeru. Preto sa začali používať strely stabilizované krídlami. To umožnilo ďalej zmenšiť priemer strely a zväčšiť jej dĺžku, čo spôsobilo rast prierezové zaťaženia a významne zvýšilo priebojnosť striel. Použitie šípových striel (a kumulatívnych striel) si vynútilo prechod na tankové kanóny s hladkým vývrtom (nemajú drážkovanie hlavne), ktoré dnes používajú všetky moderné tanky. Strely kanónov s hladkým vývrtom sú stabilizované aerodynamicky
Prvé sovietske konštrukcie boli zaujímavé tým, že vodiace puzdro malo tvar disku
Šípovitá strela môže mať rôznu, aj pomerne zložitú konštrukciu. Spravidla sa skladá z troch základných častí: balisticke špičky, vlastného penetrátoru a stabilizačných krídiel. Penetrátor môže byť homogénny
Všetky varianty podkalibrovej strely mali počiatočnom období vývoja značné problémy s presnosťou streľby, spôsobené nepravidelným a nesymetrickým oddelovaním vodiacich častí od priebojného jadra alebo šípu a trvalo takmer dve desaťročia, kým sa tieto problémy podarilo vyriešiť. Postupne boli opustené aj podkalibrové strely stabilizované rotáciou a v súčasnosti sa pre boj s tankami používajú takmer výhradne strely šípové.
Řádek 174 ⟶ 172:
| align="center" valign="bottom" | [[Súbor:Municia_delostrelecka_granat_08m.png|70px| Strela s výtržným účinkom]]
|-
|Kumulatívna strela stabilizovaná aerodynamicky
|Strela s výtržným účinkom
|}
'''Kumulatívna strela''' prebíja pancier kumulatívnym lúčom s veľmi vysokou rýchlosťou, ktorý vzniká pri výbuchu [[kumulatívna nálož|kumulatívnej nálože]]. Priebojnosť kumulatívneho lúča je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely, je ale nepriaznivo ovplyvnená rotáciou strely, preto sú kumulatívne strely stabilizované krídlami, ktoré sa roztvárajú po opustení hlavne kanónu.
'''Strela s výtržným účinkom''' (tiež strela HESH) má ľahko deformovateľnú hlavovú časť a je plnená plastickou trhavinou. Pri dopade na pancier sa hlava zdeformuje priľne k pancieru, nálož je odpálená dnovým zapaľovačom. Výbuchom trhaviny vznikajú v pancieri rázové vlny, ktoré sa odrážajú od vnútornej strany panciera a interferujú. V dôsledku interferencie vznikajú v pancieri veľké mechanické napätia a v konečnom dôsledku dôjde k vytrhnutiu časti materiálu z vnútornej strany panciera. Z vytrhnutého materiálu ("koláču") vznikajú účinné črepiny, ktoré ničia vnútorné vybavenie a posádku tanku bez toho, aby bol pancier tanku prerazený. Intenzita rázu pri výbuchu strely s výtržným účinkom je ale dostatočná aj na to, aby pancier menšej hrúbky (do jedného kalibru strely) priamo pretrhla. Strely s výtržným účinkom majú proti kompozitným a vrstveným pancierom menší účinok.
|