Smrť Panny Márie (Caravaggio): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 7 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q597114)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 0-7209 → 0 – 7209 (4), vzhľadom k → vzhľadom na
Riadok 30:
== Kompozícia a ikonografia ==
 
Ako viackrát predtým i neskôr, udalosť je zasadená do súdobých reálií: prostredie tvorí úbohá ponurá izba s trámovým stropom, holými stenami a hrubou červenou stoličkou. Jednoduchosť miestnosti narúša jedine obrovský ťažký tmavočervený záves visiaci zo stropu. Na drevenom lôžku leží Máriino telo oblečené netradične v červenom odeve, pripomínajúcom šaty jednoduchých pracujúcich žien z Trastevere. Jednoduchosť je očividná aj z Máriinej bledej tváre, rúk a bosých nôh. Celá postava Márie je odrazom života miestnych ľudí. Hovorí o pustote, bezútešnosti a neodvrátiteľnej istote smrti.
 
Napriek tomu má obraz v sebe náznak vznešenosti, ktorá ho povznáša nad životnú realitu a robí z neho skutočne hlboko religiózne dielo. Máriina pravá ruka, spočívajúca na nafúknutom bruchu, dojemne pripomína obranné gesto tehotnej ženy, chrániacej svoje očakávané dieťa. Očakávaným dieťaťom je [[Ježiš Kristus|Ježiš]], Boží syn, vykupiteľ hriešneho ľudstva.
 
Okolo Máriinho lôžka sú zhromaždení trúchliaci apoštoli. Spolu s nimi divák prežíva chvíle smrteľnej úzkosti a ľudského smútku. Už samotná vážnosť apoštolov, prosto odených do ťažkých látok, prispieva k dojmu dusivej a smútkom naplnenej atmosféry interiéru. Smútok však strieda nádej, že, vychádzajúc z kresťanského presvedčenie, smrť nie je koniec, je iba prechodom z jedného sveta do druhého. Na obraze má nádej podobu svetla, akéhosi Božského mystéria, ktoré sa zhora vlieva do miestnosti cez neviditeľný otvor a ožaruje Máriinu hlavu ovenčenú jemne naznačenou tenučkou svätožiarou.
 
== Osud obrazu ==
Riadok 42:
Jeden z Caravaggiových „najrevolučnejších“ obrazov otriasol základmi vekmi zaužívaných výtvarných konvencií. Pre cirkevné kruhy bola Panna Mária kráľovnou nebies, kedy by mala byť zobrazovaná s najväčšou velebnosťou pri zachovaní slušnosti a pri maľovaní jej smrti by sa mal umelec starostlivo vyhýbať akýmkoľvek apokryfným prameňom.
 
Caravaggio vzhľadom kna uvedenýmuvedené okolnostiamokolnosti nenašiel pre svoj obraz kupca. Napokon ho pre svoju súkromnú zbierku získal mantovský vojvoda Vicenzo Gonzaga, a to na radu [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], fascinovaného obrazom, jeho námetom i technikou prevedenia šerosvitu. V roku 1628 bol obraz spolu s ďalšími dielami z vojvodovej zbierky predaný anglickému kráľovi [[Karol I. (Anglicko)|Karolovi I.]] Po jeho smrti sa prostredníctvom istého francúzskeho kupca dostal z [[Anglicko|Anglicka]] na kontinent, kde ho neskôr získal kráľ [[Ľudovít XIV.]] Z kráľovských zbierok sa sa dostal do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]].
 
== Zdroje ==