Smrť Panny Márie (Caravaggio): Rozdiel medzi revíziami

Ako viackrát predtým i neskôr, udalosť je zasadená do súdobých reálií: prostredie tvorí úbohá ponurá izba s trámovým stropom, holými stenami a hrubou červenou stoličkou. Jednoduchosť miestnosti narúša jedine obrovský ťažký tmavočervený záves visiaci zo stropu. Na drevenom lôžku leží Máriino telo oblečené netradične v červenom odeve, pripomínajúcom šaty jednoduchých pracujúcich žien z Trastevere. Jednoduchosť je očividná aj z Máriinej bledej tváre, rúk a bosých nôh. Celá postava Márie je odrazom života miestnych ľudí. Hovorí o pustote, bezútešnosti a neodvrátiteľnej istote smrti.

Napriek tomu má obraz v sebe náznak vznešenosti, ktorá ho povznáša nad životnú realitu a robí z neho skutočne hlboko religiózne dielo. Máriina pravá ruka, spočívajúca na nafúknutom bruchu, dojemne pripomína obranné gesto tehotnej ženy, chrániacej svoje očakávané dieťa. Očakávaným dieťaťom je [[Ježiš Kristus|Ježiš]], Boží syn, vykupiteľ hriešneho ľudstva.

Okolo Máriinho lôžka sú zhromaždení trúchliaci apoštoli. Spolu s nimi divák prežíva chvíle smrteľnej úzkosti a ľudského smútku. Už samotná vážnosť apoštolov, prosto odených do ťažkých látok, prispieva k dojmu dusivej a smútkom naplnenej atmosféry interiéru. Smútok však strieda nádej, že, vychádzajúc z kresťanského presvedčenie, smrť nie je koniec, je iba prechodom z jedného sveta do druhého. Na obraze má nádej podobu svetla, akéhosi Božského mystéria, ktoré sa zhora vlieva do miestnosti cez neviditeľný otvor a ožaruje Máriinu hlavu ovenčenú jemne naznačenou tenučkou svätožiarou.

Caravaggio vzhľadom kna uvedenýmuvedené okolnostiamokolnosti nenašiel pre svoj obraz kupca. Napokon ho pre svoju súkromnú zbierku získal mantovský vojvoda Vicenzo Gonzaga, a to na radu [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], fascinovaného obrazom, jeho námetom i technikou prevedenia šerosvitu. V roku 1628 bol obraz spolu s ďalšími dielami z vojvodovej zbierky predaný anglickému kráľovi [[Karol I. (Anglicko)|Karolovi I.]] Po jeho smrti sa prostredníctvom istého francúzskeho kupca dostal z [[Anglicko|Anglicka]] na kontinent, kde ho neskôr získal kráľ [[Ľudovít XIV.]] Z kráľovských zbierok sa sa dostal do galérie [[Musée du Louvre|Louvre]].