Sojuz (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 33 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q579421) |
d typo, replaced: → (2) |
||
Riadok 2:
!colspan="2" cellspacing="0" cellpadding="2" bgcolor="skyblue"|Kozmická loď Sojuz TMA
|-
|colspan="2" align="center"|[[Súbor:Soyuz TMA-7 spacecraft2edit1.jpg|285px
|-
!colspan="2" cellspacing="0" cellpadding="2" bgcolor="skyblue"|Popis
Riadok 51:
|-
|}
'''Sojuz''' ([[ruština|po rusky]] ''Союз'' čiže zväz) je označenie radu [[Sovietsky zväz|sovietskych]] resp. [[Rusko|ruských]] pilotovaných transportných [[Kozmická loď|kozmických lodí]] rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz [[RKK Energija|RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova]] (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), [[Koroljov]] (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, [[RSFSR]] ([[ZSSR]]).
Tieto lode s celkovou dĺžkou {{m|6.98|m}} a maximálnym priemerom {{m|2.72|m}} sa skladajú z troch častí: z návratového modulu SA (spuskajemyj apparat, спускаемый аппарат), z obytnej sekcie BO (bytovoj otsek, бытовой отсек) a prístrojovej sekcie PAO (priborno-aggregatnyj otsek, приборно-аггрегатный отсек). Keď slúžia ako transportné lode, majú v prednej časti obytnej sekcie umiestnené aktívne stykové zariadenie, slúžiace na pripojenie lode ku [[Kozmická stanica|kozmickej stanici]] alebo inému kozmickému objektu. V zadnej časti prístrojovej sekcie je umiestnený zdvojený korekčný [[Raketový motor|motor]], ktorý slúži jednak na manévrovanie na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], jednak pre brzdiaci manéver pri zostupe z obežnej dráhy na [[Zem]]. Niektoré verzie boli vybavené výklopnými panelmi [[solárny panel|fotovoltaických (solárnych) batérií]]. Jednotlivé varianty sa od seba líšia podľa účelu, na ktorý boli určené. Ich podrobný popis je uvedený v samostatných heslách (pozri ďalej). Vzletová hmotnosť lodí sa pohybovala podľa typu od {{kg|6560}} do {{kg|7250}}.
Celá kozmická loď je pokrytá izolačnou obšívkou zelenej farby. Počas štartu je umiestnená pod aerodynamickým krytom, ktorého súčasťou je aj [[Raketový motor na tuhé pohonné látky|motor]] záchranného systému SAS (sistema avarijnogo spasenija, система аварийного спасения) na tuhé pohonné látky s ťahom 785 [[Newton (jednotka)|kN]].
Na obežnú dráhu sú tieto kozmické lode vynášané rôznymi variantmi [[Nosná raketa|nosných rakiet]] typu [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]].
Riadok 81:
Letové skúšky boli začaté v roku [[1966]], ale všetky tri bezpilotné lety, uskutočnené tajne v rámci [[Kozmos (program)|programu Kozmos]], boli neúspešné. Pod politickým tlakom sa v roku [[1967]] uskutočnil [[Sojuz 1|prvý pilotovaný let]], ktorý sa skončil katastrofou a pri pristátí sa zabil jediný člen posádky, kozmonaut [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]. Nasledovali preto ďalšie bezpilotné letové skúšky, v rámci ktorých sa v roku [[1968]] uskutočnilo prvé plne automatické spojenie dvoch kozmických telies (Kozmos 212 a Kozmos 213). Pilotované lety boli obnovené v tom istom roku.
V súvislosti so začatím programu dlhodobých pilotovaných kozmických staníc v roku [[1969]], bola rozpracovaná nová verzia kozmických lodí radu Sojuz s projektovým označením 7K-T (transportnyj, транспортный). Od predchádzajúcich variánt sa odlišoval najmä tým, že stykový uzol bol vybavený prielezom, umožňujúcim prechod na palubu kozmickej stanice.
Tieto lode slúžili najmä pre dopravu posádok na kozmické stanice [[Saľut 1]], [[Saľut 3]], [[Saľut 4]], [[Saľut 5]] a [[Saľut 6]].
| |||