Gélová permeačná chromatografia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot odstránil interwiki, ktoré je na Wikiúdajoch: ar |
d typo, replaced: Vzhľadom k → Vzhľadom na |
||
Riadok 17:
Látkam, ktoré majú menšie molekuly ako je horný vylučovací limit gélu a väčšie ako je spodný vylučovací limit gélu, je prístupná aspoň časť pórov náplne a tieto látky sa delia v závislosti na veľkosti svojich molekúl na danom géli. Ich elučný objem Vr je vlastne zmenšený elučný objem o mŕtvy objem kolóny.
''Vr = Ve – Vo''
Potom pre redukovaný elučný objem Vr platí:
Riadok 27:
''Kd = K1 – K2 . log Mr''
kde K1 a K2 sú konštanty charakteristické pre daný chromatografický systém.
Úpravou tretej rovnice pomocou rovnice štvrtej s prihliadnutím k tomu, že Vi je pre dané usporiadanie GPC konštantné, možno odvodiť vzťah medzi redukovaným elučným objemom danej látky Vr a jej molekulovej hmotnosti Mr:
Riadok 35:
Kde A a B sú konštanty charakteristické pre daný chromatografický systém.
Relatívna molekulová hmotnosť Mr je vhodná k vyjadreniu veľkosti molekuly u látok štruktúrne rozdielnych. Preto sa v rade prípadov veľkosť molekuly vyjadruje dĺžkou, priemerom a inými parametrami vychádzajúcich s rozmerov a tvarov molekuly. Rozdielny tvar molekúl spôsobuje, že pri gélovo-chromatografickom delení vysokovriacich uhľovodíkových zmesí eluujú s [[alkán]]om, ktorý ma určitú molekulovú hmotnosť, [[izoalkán]]y s molekulovou hmotnosťou asi o 10 % väčšou a [[cykloalkán]]y s molekulovou hmotnosťou až o 100 % väčšou. Komplikácie ďalej narastajú pri [[aromatické uhľovodíky|aromatických uhľovodíkoch]], kde ich elúcia je ovplyvnená adsorpciou na géle, takže často eluujú až za spodným vylučovacím limitom gélu. U [[alkylaromát]]ov sa sorpčný efekt natoľko neuplatňuje, takže eluujú spoločne s alkánmi, ale ich relatívna molekulová hmotnosť je vždy podstatne menšia.
== Použitie ==
Gelovo-chromatografická metóda separácie sa pomerne často používa k charakterizácii distribúcie molekulových hmotností rôznych vysokovriacich ropných frakcií a [[asfaltén]]u a na zisťovanie zmien v distribúcii molekulových hmotností týchto frakcií v dôsledku starnutia, oxidácie a štiepenia. Ďalej sa GPC používa k štúdiu vzťahov medzi chemickým zložením a štrukúrou vysokovriacich ropných frakcií a ich fyzikálnymi a užitočnými vlastnosťami. Pretože pri GPC prebieha separácia látok hlavne v závislosti na veľkosti molekúl, pričom rovnako veľké molekuly, resp. molekuly z rovnakým elučným objemom môžu mať rozdielnu molekulovú hmotnosť, nie je obvyklá kalibrácia kolóny pomocou štandardov známej molekulovej hmotnosti dostatočne presná. Správnejším postupom je preto kalibrácia pomocou subfrakcií získaných v dostatočnom množstve gélovo-chromatografickou separáciou vhodných ropných frakcií, ktoré sú štruktúrne podobné analyzovaným vzorkám. Relatívne priemerná molekulová hmotnosť týchto subfrakcií sa stanovuje vhodnou inštrumentálnou metódou, napr: [[osmometria]] v parnej fáze.
Vzhľadom
Napríklad pri štúdiu separácie atmosferických a vákuovaných zvyškov ropy na <!-- styrén- DIVINY-BENZÉNOVOM --> géli SX-1 s využitím zmesi 90 % [[toulén]]u 10 % [[etanol]]u (% OBJ.) ako mobilná fáza bolo zistené, že závislosť relatívne priemernej molekulovej hmotnosti na logaritme redukovaného elučného objemu je možno s vyhovujúcou presnosťou vyjadriť polynomom druhého rádu v tvare:
| |||