Ferdinand I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

V r. [[1519]] zomrel Ferdinandov starý otec [[Maximilián I. Habsburský]] a Ferdinand spolu so starším bratom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom]] museli riešiť otázku nástupníctva v rakúskych krajinách a na cisárskom tróne. Karol, od r. [[1516]] španielsky kráľ, bol ešte r. [[1519]] zvolený rímskym cisárom (panoval pod menom Karol V.). Ferdinand dostal po sérii jednaní a zmlúv (tzv. wormská zmluva) z r. [[1520]]{{--}}[[1522]] vládu v rakúskych rodových krajinách ([[Korutánsko (historické územie)|Korutánsko]], [[Štajersko]] a Kransko), v r. [[1521]] severotalianske habsburské dŕžavy a v r. [[1522]] [[Tirolsko]] a rodové dŕžavy v [[Alsasko|Alsasku]] a [[Švábsko|Švábsku]].

Po smrti švagra [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta Jagelovského]] (r. [[1526]]) sa usiloval o nástupníctvo v Českom kráľovstve a v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Českým kráľom bol zvolený [[23. októbra]] [[1526]], jeho korunovácia sa konala [[24. februára]] [[1527]]. Pred vlastnou voľbou však musel zľaviť zo svojich pôvodných snáh získať túto korunu na základe dedičského práva z pozície manžela dcéry Vladislava Jagellonského, pretože české stavy trvali na voliteľnosti českého trónu. Naproti tomu stavy vedľajších krajín Koruny českej (Moravy, Sliezska a obojej Lužice) uznali na protest proti prezieravému postoju Čechov Ferdinandovo nástupnícke právo. Okrem toho súčasťou voľby bol i Ferdinandov sľub, že bude dodržiavať [[kompaktáty]], rešpektovať slobodu českých stavov, uhradí polovicu kráľovského dlhu a prenesie svoje sídlo do Prahy.

V Uhorsku bolo jeho postavenie zložitejšie. Necelé dva mesiace po pražskej voľbe bol časťou uhorskej šľachty zvolený kráľom ([[17. decembra]] [[1526]]), no o trón a skutočnú vládu však musel počas dlhých rokov bojovať s protikráľom, sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorý dosiahol uhorský trón o mesiac skôr. Zápoľský bol podporovaný Osmanskou ríšou, ktorá od 2. polovice [[15. storočia]] prenikala do Európy. Turci dvakrát (v r. [[1529]] a [[1532]]) ohrozili [[Viedeň]]. Ferdinand si napokon – okrem titulu uhorského kráľa (korunovaný v novembri [[1527]]) – udržal vládu v západnom Uhorsku, v Chorvátsku a na dnešnom Slovensku. Spojením rodových rakúskych dŕžav s českými krajinami a s Uhorskom do jednej [[Personálna únia|personálnej únie]] založil Ferdinand I. podunajskú monarchiu rakúskych Habsburgovcov, štátny útvar, ktorý pretrval ďalších takmer 400 rokov (až do r. [[1918]]).