Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 104 334 bajtov ,  pred 8 rokmi
Nový text
(wikilinky)
(Nový text)
[[Image:1794_Anville_Map_of_Ancient_Egypt_-_Geographicus_-_Egypt-anville-1794.jpg|thumb|Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqa) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla]][[Image:Ancient_Egypt_map-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami]]'''Staroveký Egypt''' bola [[civilizácia]] [[starovek]]u v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]]. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky [[Níl]], približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej [[Egypt|Egyptskej arabskej republiky]]. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa [[konvenčná chronológia starovekého Egypta|konvenčnej chronológie]])<ref>{{harvbz|Shaw|2003|St=83}}</ref> politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.<ref>{{harvbz|Dodson|2004|St=46}}</ref> Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej [[bronzová doba|bronzovej doby]], Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročia.
[[Súbor:Sphinx de gizeh de face.JPG|300px|náhľad|Najznámejšia pamiatka starovekého Egypta, pyramídy v Gíze, so Sfingou v popredí]]
 
Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s [[Chetitská ríša|Chetitskou]] a [[Asýria|Asýrskou ríšou]] a so štátom [[Mitanni]]. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. [[Kanaán (biblické územie)|kanaánski]] [[Hyksósi]], [[Líbyjci]], [[Núbijci]], [[Asýrčania (starovek)|Asýrčania]], [[Peržania]] a [[Macedónci (staroveký národ)|macedónski]] [[Gréci]]) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] jeho [[satrapia|satrapa]] [[Ptolemaios I.|Ptolemaios]] založil ako Ptolemaios Soter vlastnú [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskú dynastiu]], ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=217}}</ref> Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji.
'''Staroveký Egypt''' (nazývaný starými Egypťanmi '''Kemet''') bol jednou zo starovekých civilizácií, ktoré vznikli v oblasti východného Stredomoria. Jadro tejto kultúry sa nachádzalo v severovýchodnej Afrike, na strednom a dolnom toku rieky [[Níl]] (po staroegyptsky '''iteru'''). Za najväčšieho rozmachu počas [[Nová ríša|Novej ríše]], v 2. tisícročí pred Kr., siahal jeho vplyv od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt.
 
Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom.<ref>{{harvbz|James|2005|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=6–7}}</ref> Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.<ref name="watterson-2005" />
Egyptská civilizácia sa rozvíjala nepretržite takmer tri a pol tisícročí. Tradične sa jej dejiny delia na niekoľko období rozkvetu – Starú, Strednú a Novú ríšu a Neskoré obdobie – a niekoľko prechodných období vnútorných kríz a cudzej nadvlády. Za počiatok staroegyptskej civilizácie sa považuje zjednotenie horneho a dolného Egyptu v povodí Nílu okolo roku 3150 / 3050 / 3000 pred Kr,. Za koniec, dobytie ptolemajovského Egypta [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] r. 31 pred Kr. Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných civilizácii, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji.
 
Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych [[egyptské pyramídy|pyramíd]], [[staroegyptský chrám|chrámov]] alebo [[obelisk]]ov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode.<ref name="ward-2001">{{harvbz|Ward|2001}}</ref> Priniesla [[fajansa|egyptskú fajansu]] a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu [[mierová zmluva|mierovú zmluvu]] vo svetovej politike.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=153}}</ref> Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|James|2005|St=84}}</ref>
Podobne ako iné staroveké civilizácie bol staroveký Egypt v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Egyptské poľnohospodárstvo bolo založené na pravidelných záplavách na Níle, ktoré robili pôdu na brehoch rieky nesmierne úrodnou. To, spolu s efektívnou kontrolou ľudských aj prírodných zdrojov štátom, dovoľovalo egyptskej civilizácii udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Okrem úrodnej pôdy Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Bohatstvo Egypta, ktoré sa spomína už v starovekých záznamoch, umožňovalo rozvoj vied, umení, vlastného systému písma a literatúry, rovnako ako veľkolepé stavebné projekty a vojenské výboje do susedných krajín. Všetky tieto oblasti dnes považujeme za typické prvky staroegyptskej kultúry.
 
== Dejiny ==
Dôležitú úlohu v staroegyptskej spoločnosti zohrávalo náboženstvo, ktoré vymedzovalo vzťahy a normy správania v starovekej spoločnosti. Jeho základom boli polyteistické predstavy, ktoré sa výrazne líšili oblasť od oblasti, takže nikdy nevytvorili jeden panteón božstiev. Napriek tomu staroegyptské náboženstvo zdieľalo niektoré spoločné znaky: vieru v posmrtný život a kult mŕtvych a vieru v božský pôvod egyptských vládcov.
{{Staroegyptská chronológia}}
O najstaršiu [[Chronológia starovekého Egypta|chronológiu]] egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik [[Manehto]]. V svojom diele ''[[Aigyptiaka]]'' uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastií. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Moderná egyptská chronológia sa opiera aj o ďalšie dobové záznamy, hlavne o ''[[Turínsky zoznam kráľov|Turínsky]]'' a ''[[Abydoský zoznam kráľov]]'', ktoré uvádzajú mená a roky panovania historických a mytologických vládcov starého Egypta. V súčasnosti využíva i ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr.
 
Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa postupnosti vlád panovníkov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 300 rokov.
 
V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>{{harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}}</ref><ref>{{harv|Verner|2010|Sst=553–558}}</ref>
 
* '''Preddynastické obdobie''' (približne 4500{{--}}2900 pred Kr.): 0. dynastia;
* '''Archaické obdobie''' (približne 2900{{--}}2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia;
* '''Stará ríša''' (približne 2590{{--}}2118 pred Kr.): 3.{{--}}8. dynastia;
* '''Prvé prechodné obdobie''' (približne 2118{{--}}1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia;
* '''Stredná ríša''' (približne 1980{{--}}1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia;
* '''Druhé prechodné obdobie''' (približne 1759{{--}}1539 pred Kr.): 13.{{--}}17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska;
* '''Nová ríša''' (približne 1539{{--}}1077 pred Kr.): 18.{{--}}20. dynastia;
* '''Tretie prechodné obdobie''' (približne 1079{{--}}723 pred Kr.): 21.{{--}}24. dynastia;
* '''Neskoré obdobie''' (722{{--}}332 pred Kr.): 25.{{--}}31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská.
* '''Ptolemaiovské obdobie''' (332{{--}}30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia;
* '''Rímske obdobie''' (30 pred Kr.{{--}}395 po Kr.);
* '''Byzantské obdobie''' (395{{--}}641 po Kr.).
 
Níl bol životodarným zdrojom dlhé obdobie ľudských dejín.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=17, 67–69}}</ref> Úrodné záplavové územie rieky umožňovalo rozvinúť ekonomiku roľníckych osád a aj zložitejšiu centralizovanú spoločnosť, ktorá sa v dejinách stala základom ľudskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=17}}</ref> Moderní kočovní zberači a lovci začali žiť v nílskom údolí koncom stredného [[pleistocén]]u, niekedy pred 120 tisíc rokmi. Arídne podnebie severnej Afriky sa zmenilo v [[neskorý paleolit|neskorom paleolite]] na horúcejšie a suchšie, čo donútilo obyvateľov sústrediť sa v nílskom údolí pozdĺž brehov rieky.
 
=== Preddynastické obdobie ===
{{Hlavný článok|Preddynastické obdobie (Egypt)}}
[[Image:Predynastic_collage.png|thumb|Predmety zo staroegyptského preddynastického obdobia]]Počas preddynastického a ranodynastického obdobia bolo podnebie Egypta oveľa menej suché ako dnes. Veľké oblasti boli pokryté savanami, na ktorých sa pásli stáda kopytníkov. Rastlinstvo a živočíšstvo bolo vo všetkých prostrediach pestrejšie a územie okolo rieky poskytovalo útočisko vodnému vtáctvu. Lov bol pre Egypťanov bežný. V tomto čase prebehla prvá [[domestikácia]] viacerých druhov zvierat.<ref>{{harvbz|Ikram|1992|St=5}}</ref>
 
Niekoľko menších kmeňov žijúcich v nílskom údolí, identifikovaných podľa keramiky a osobných predmetov, sa rozvinulo okolo roku 5500 pred Kr. do kultúr, ktoré nesú znaky pokročilého ovládania techník poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat. Najväčšia z týchto raných kultúr v Hornom Egypte bola [[badarijská kultúra]] (''badarien'', okolo 4400–4000 pred Kr.), ktorá pravdepodobne pochádzala zo západnej Sahary. Známa je veľmi kvalitnou keramikou, kamennými nástrojmi a používaním [[meď|medi]].<ref>{{harvbz|Hayes|1964|St=220}}</ref>
 
[[Badarien]] nasledovali kultúry [[Nagáda I]] (''amratien'', okolo 4000–3500 pred Kr.) a [[Nagáda II]] (''gerzean'', okolo 3500–3200 pred Kr.),<ref>{{harvbz|Childe|1953}}</ref> ktoré priniesli niekoľko technologických inovácií. Egypťania už počas obdobia Nagáda I dovážali [[obsidián]] z [[Etiópia|Etiópie]], ktorým opracovávali a ostrili čepele štiepaných kamenných nástrojov.<ref>{{harvbz|Aston|Harrell|Shaw|2000|Sst=46–47}}; {{harvbz|Aston|1994|Sst=23–26}}</ref> Z obdobia Nagáda II pochádzajú dôkazy o prvých kontaktoch s kanaánskou oblasťou a pobrežím v oblasti [[Byblos|Byblu]] na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Patai|1998}}</ref> Nagádska kultúra sa v priebehu 1000 rokov rozvinula z niekoľkých roľníckych spoločenstiev na silný útvar, ktorého vodca ovládal zdroje a obyvateľstvo nílskeho údolia. Počas obdobia Nagáda III vládcovia rozšírili svoju moc na sever pozdĺž Nílu a vládli z mesta [[Nechen]] (Hierakonpolis, H03) a neskôr z [[Abdžu]] (Abydos, H08). Obchodovali s Núbiou na juhu, so západnými oázami, so stredomorskými kultúrami na severe a s Blízkym východom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=61}}</ref> V jednom z kráľovských núbijských hrobov v Kustule bol nájdený artefakt s najstarším známym vyobrazením egyptského dynastického symbolu – bielej koruny ''hedžet'' a sokola.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Sanders|2013}}</ref>
 
Rozmanitá produkcia výrobkov nagádskej kultúry odráža vzostup a bohatstvo spoločenskej elity, ktorá používala osobné predmety ako hrebene, sošky, maľovanú keramiku, kvalitné dekorované kamenné nádoby, kozmetické palety a šperky zo zlata, [[lapis lazuri|lapidu lazuri]] a [[slonovina|slonoviny]]. Bola vynájdená glazúra známa ako [[fajansa|egyptská fajansa]], ktorú používali neskôr v [[staroveký Rím|starom Ríme]] ako dekoráciu pohárov, amuletov a figurín.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/faience/periods.html Faience in different Periods]}}</ref> Nagádska kultúra počas poslednej preddynastickej fázy začala používať písané znaky, ktoré sa nakoniec vyvinuli do celého systému [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfov]] pre záznam [[staroegyptčina|staroegyptského jazyka]].<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=1}}</ref>
 
=== Ranodynastické obdobie (okolo 3050–2686 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Ranodynastické obdobie (Egypt)}}
[[Image:NarmerPalette ROM-gamma.jpg|thumb|Paleta faraóna [[Narmer]]a zobrazuje scény zo zjednocovania Egypta.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=32}}</ref>]]Toto obdobie prebiehalo zhruba paralelne so skorou sumersko-akkadskou civilizáciou v Mezopotámii a starovekom [[Elam]]e. [[Manehto]] v 3. storočí pred Kr. usporiadal dlhý rad panovníkov od [[Menes|Menea]] po svoju súčasnosť do systému tridsiatich dynastií.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=6}}</ref> Začiatok formálnych dejín umiestnil do obdobia panovania kráľa Menea, o ktorom sa v tom čase verilo, že zjednotil dve kráľovstvá Horného a Dolného Egypta (okolo 3100 pred Kr.)<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=78–80}}</ref>
 
Prechod k zjednotenému štátu sa v skutočnosti udial pomalšie ako si to predstavovali staroegyptskí pisári. V súčasnosti Menes nie je doložený. Niektorí odborníci však pokladajú faraóna [[Narmer]]a za legendárneho Menea. Narmer je zobrazený na slávnostnej palete s kráľovskými insígniami pri symbolickom akte zjednotenia.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|Sst=12–13}}</ref> Okolo roku 3000 pred Kr. prvý z ranodynastických panovníkov upevnil svoje postavenie v Dolnom Egypte založením hlavného mesta [[Mennofer|Inebuhedž]] (neskorší Mennofer, Memfis, D01). Z neho mohol ovládať pracujúcu masu a poľnohospodárstvo úrodnej oblasti nílskej delty, rovnako ako lukratívne a dôležité obchodné trasy do [[Levanta|Levanty]]. Vzostup moci a bohatstva panovníkov počas ranodynastického obdobia vidieť na ich prepracovaných hrobkách – [[mastaba|mastabách]] a na pohrebných stavbách v [[Abdžu]] (Abydos, H06), ktoré slúžili kultu mŕtvych panovníkov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=70}}</ref> Legitimizácia moci štátneho zriadenia nad územím, prácou a zdrojmi bola výsledkom silnej inštitúcie kráľovského úradu a bola nutná na prežitie a rozvoj starovekej egyptskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/archaicegypt/info.html Early Dynastic Egypt]}}</ref>
 
=== Stará ríša (okolo 2686–2181 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Stará ríša}}
[[Image:Sakkara_02.jpg|thumb|Prvá staroegyptaská pyramída faraóna Hora [[Necerichet]]a (Džosera), v popredí súčasť pyramídového komplexu dvor slávnosti ''Sed'' s rekonštruovanými pavilónmi (3. dynastia, Sakkára)]][[Image:Camel_caravan_and_pyramid_of_Khafra,_-8_Dec._2003_a.jpg|thumb|Pyramídy pri Gíze. Zľava [[Chufuova pyramída|Chufuova Veľká pyramída]] – staroveký div sveta, v popredí [[Rachefova pyramída|Rachefova]], vpravo [[Menkaureho pyramída]] (4. dynastia).]]Úroveň architektúry tohto obdobia veľmi pokročila a spolu s ňou aj umenie a technika. Vďaka dobre fungujúcemu systému centralizovanej správy sa tiež zvýšila poľnohospodárska produkcia.<ref>{{harvbz|James|2005|St=40}}</ref> Zo Starej ríše pochádzajú niektoré najznámejšie výdobytky staroegyptskej civilizície, napr. [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] faraóna [[Chufu]]a. Štátni zástupcovia, na ktorých dohliadal [[vezír]], vyberali dane, riadili zavlažovacie projekty zvyšujúce úrodu, najímali pracovníkov na stavebné projekty a budovali systém práva pomáhajúci udržiavať poriadok a zákon v ríši.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=102}}</ref>
 
Popri rastúcej dôležitosti centrálnej správy vznikla nová trieda vzdelaných pisárov a štátnych úradníkov, ktorým faraón zaručoval za ich služby postavenie a plat. Okrem toho ich posmrtným kultom a miestnym chrámom venoval pozemky, aby zabezpečil dostatok zdrojov aj pre svoj vlastný posmrtný kult, o ktorý mali jeho poddaní povinnosť sa starať. Dnes sa predpokladá, že päťsto rokov takto široko rozvetvených ekonomických väzieb nahlodalo štátnu ekonomiku a tá nemohla ďalej zabezpečovať rozsiahlu centralizovanú štátnu správu s celou svojou štruktúrou.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=116–7}}</ref> Vplyv [[nomarch]]ov (predstaviteľov krajov) začal narastať úmerne so zmenšujúcou sa mocou panovníka. K tomu sa pridalo sucho, ktoré približne v rokoch 2200{{--}}2150 pred Kr. niekoľkokrát postihlo krajinu,<ref>{{harvbz|Hassan|2011}}</ref> a Egypt vstúpil do 140-ročného obdobia dnes známeho ako Prvé prechodné obdobie.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=69}}</ref>
 
=== Prvé prechodné obdobie (2181–1991 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Prvé prechodné obdobie}}
Potom, ako sa zrútila ústredná vláda na konci Starej ríše, štátna správa už nedokázala stabilizovať a riadiť ekonomiku krajiny. Miestne inštitúcie sa už nemohli spoľahnúť na kráľa a nedostatok potravín spolu s politickými spormi vyústil do hladomorov a lokálnych vojen. Miestni vládcovia, nezaťažení povinnými odvodmi zdrojov centrálnej vláde a faraónovi, využívali ich prebytok a novo nadobudnutú nezávislosť na kultúrny a ekonomický rozvoj provincie. Po čase, keď už ovládali miestne zdroje, ich územia sa stávali bohatšími. Svedčia o tom väčšie a lepšie hrobky všetkých spoločenských tried.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=120}}</ref> Miestni umelci začali používať motívy, ktoré boli dovtedy vyhradené centrálnej kráľovskej moci Starej ríše. Objavili sa nové literárne formy vyjadrujúce optimizmus a originalitu tohto obdobia.<ref name="shaw-2002_146">{{harvbz|Shaw|2002|St=146}}</ref>
 
Miestni vodcovia, zbavení záväzkov voči faraónovi, začali medzi sebou súperiť o územia a politickú moc. Približne od roku 2160 pred Kr. Dolný Egypt ovládala dynastia z [[Henennesu]] (Herakleopolis, H20) a Horný Egypt konkurenčná lokálna dynastia z [[Veset]]u (Téby, H04). Sila vesetskej dynastie narastala a postupne rozširovala svoju moc na sever, čo samozrejme vyústilo do otvoreného stretu. Nakoniec okolo roku 2055 pred Kr. [[Nebhepetre Mentuhotep|Nebhepetre Mentuhotep (II.)]] porazil dolnoegyptského vládcu, opäť zjednotil krajinu a započal obdobie kultúrnej a ekonomickej obnovy dnes známej ako Stredná ríša.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=29}}</ref>
 
=== Stredná ríša (2134–1690 pred Kr.) ===
[[Image:Amenemhat_III.jpg|thumb|Realisticky stvárnená busta [[Amenemhet III.|Amenemheta III.]] (12. dynastia)]][[Image:Ibscha.jpg|thumb|Zástupcovia ázijského kmeňa prinášajú dar. Maľba v hrobke starostu sídla [[Menat-Chufu]] [[Chnumhotep II.|Chnumhotepa II.]] (12. dynastia, Bení Hasan)]]{{Hlavný článok|Stredná ríša}}
Panovníci Strednej ríše obnovili prosperitu a stabilitu krajiny, čo podnietilo oživenie umenia, literatúry a monumentálnych stavebných projektov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=148}}</ref> Nebhepetre Mentuhotep (II.) a jeho nástupci z [[11. dynastia Egypta|11. dynastie]] vládli z Vesetu (Téby, H04). Vezír posledného faraóna tejto dynastie prebral moc a založil [[12. dynastia Egypta|12. dynastiu]] ako [[Amenemhet I.]] a vládol z nového sídla [[Ictauej]], nachádzajúceho sa niekde medzi Nílom a [[Fajjúmska oáza|Fajjúmskou oázou]].<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=79}}</ref> Z nového sídla sa faraóni 12. dynastie chopili prezieravej kultivácie priľahlého územia cez intenzívnu výstavbu zavlažovacieho systému, ktorá im mala zvýšiť regionálnu poľnohospodársku produkciu. Okrem toho znovu dobyli územia v [[Núbia|Núbii]] bohaté na kamenné lomy a zlaté bane a vo východnej delte vybudovali obranný systém proti vpádom z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] známy v neskoršom období pod menom „Múry vládcu“.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=158}}</ref>
 
Vďaka veľkému hospodárskemu a nerastnému bohatstvu a vojenskej a politickej stabilite začala rozkvitať populácia obyvateľov, umenie a náboženstvo. Stredná ríša zaznamenala posun v chápaní vzťahu boha a človeka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vzrástla osobná viera a „demokratizácia“ posmrtného života, v ktorom už všetci ľudia mali dušu a mohli byť privítaní bohmi po smrti.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=179–82}}</ref> Literatúra Strednej ríše vytvorila premyslené témy a postavy, ktoré boli presvedčivo a výstižne podané.<ref name="shaw-2002_146" /> Reliéfne a portrétové sochárstvo dokázalo vystihnúť jemné osobité detaily a dosiahlo vyššej technickej úrovne.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=90}}</ref>
 
Posledný silný vládca Strednej ríše [[Amenemhet III.]] dovolil skupine [[semiti|semitských]] [[Kanaán (biblické územie)|kanaánskych]] kmeňov usadiť sa v delte, aby pokryli dopyt po pracovnej sile pre kráľovské ťažobné a stavebné projekty. Tieto aktivity spolu s nízkymi záplavami oslabili ekonomiku a otvorili dvere postupnému úpadku a Druhému prechodnému obdobiu v nasledujúcej [[13. dynastia Egypta|13.]] a [[14. dynastia Egypta|14. dynastie]]. Počas tohto zostupu kanaánske kmene získali nadvládu nad celou oblasťou nílskej delty až nakoniec začali vládnuť tejto časti Egypta ako nová dynastia, pre domácich Egypťanov však boli stále ''heka-chasut'' – „vládcovia cudzích krajov“, tj. [[Hyksósi]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=188}}</ref>
 
=== Druhé prechodné obdobie (1674–1549 pred Kr.) a Hyksósi ===
{{Hlavný článok|Druhé prechodné obdobie}}
Okolo roku 1785 pred Kr. získali nadvládu nad Egyptom semitskí Hyksósi, ktorí už určitý čas sídlili v meste [[Avaris]] vo východnej delte. Donútili domácu vládu odísť do Vesetu a faraón sa stal ich vazalom s povinnosťou platiť [[tribút]].<ref name="ryholt-1997_310">{{harvbz|Ryholt|1997|St=310}}</ref> Hyksósi ponechali egyptský štátny model, ich panovník používal egyptský kráľovský titul a prebrali ďalšie egyptské prvky do svojej kultúry. Na oplátku semitský element priniesol nové prvky do výzbroje egyptskej armády, napr. [[kompozitný luk]] alebo [[vojnový voz]] s konským záprahom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=189}}</ref>
 
Pôvodní panovníci sa po svojom odchode do Vesetu ocitli medzi dvomi nepriateľskými stranami – kanaánski Hyksósi vládli na severe a ich spojenci Núbijci (ríša Kuš) na juhu. Po rokoch vazalstva sa hornoegyptské kráľovstvo stalo dostatočne silné, aby vtiahlo Hyksósov do vojny, ktorá trvala viac ako 30 rokov, približne do roku 1555 pred Kr.<ref name="ryholt-1997_310" /> Faraóni 17. dynastie [[Sekenenre Tao]] a [[Kamose]] porazili kušitskú ríšu, ale nedokázali vyhnať Hyksósov. To sa podarilo až Kamoseho nástupcovi, ktorý radom vojenských kampaní ukončil hyksósku prítomnosť v Egypte. [[Ahmose I.]] sa stal zakladateľom novej 18. dynastie. Vojsko počas nasledujúceho obdobia Novej ríše získalo najvyšší štátny význam, rovnako ako rozširovanie hraníc ríše a prevaha na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=224}}</ref>
 
=== Nová ríša (1549–1069 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Nová ríša}}
[[Image:Egypt_NK_edit-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta počas Novej ríše v 15. storočí]][[Image:LuxorTemple1.jpg|thumb|Hlavná kolonáda Amonovho chrámu v Luxore v noci (18. dynastia)]]Prví faraóni Novej ríše zabezpečili hranice a posilnili diplomatické zväzky so susedmi, ako [[Mitanni]], [[Asýria]] alebo [[Kanaán (biblické územie)|Kanaán]], čím otvorili cestu bezprecedentnej prosperite Egypta. Faraón [[Thutmose I.]] a jeho vnuk [[Thutmose III.]] viedli vojenské kampane a rozšírili územie a vplyv Egypta do najväčších rozmerov aké kedy ríša doposiaľ mala. Medzi nimi vládla kráľovná [[Hatšepsut]], ktorá udržala mier a jej obchodné cesty prekročili pôvodné destinácie, aké mal Egypt k dispozícii pred hyksóskou okupáciou. Keď Thutmose III. okolo roku 1425 pred Kr. zomrel, Egypt siahal od severozápadnej [[Sýria|Sýrie]] na severe po štvrtý nílsky [[katarakt]] v Núbii na juhu. Pripojené územia poskytovali dôležité suroviny ako [[bronz]] alebo drevo.<ref>{{harvbz|James|2005|St=48}}</ref>
 
Panovníci začali realizovať rozsiahly stavebný plán, ktorý okrem iného šíril a upevňoval kult pôvodne lokálneho tébskeho boha [[Amon]]a. Výstavba tiež oslavovala ich vlastné skutočné alebo [[fabulácia|fabulované]] úspechy, ako v prípade kráľovnej Hatšepsut, ktorá používala počas svojej skoro 22-ročnej vlády podobné zveličovanie a okázalosť.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/chronology/hatshepsut.html Hatshepsut]}}</ref> Jej vláda bola aj napriek tomu úspešná, o čom svedčí dlhé obdobie mieru, narastajúci blahobyt, obchodné cesty do krajiny [[Punt]], obnova siete obchodných ciest, veľké stavebné projekty, ako napr. jej zádušný chrám, ktorý konkuroval gréckej architektúre o tisícročie skôr, kolosálny pár obeliskov a časť chrámového komplexu v [[Karnak]]u. Napriek úspechom následník jej synovca Thutmoseho III. [[Amenhotep II.]] sa rozhodol vymazať jej meno a mnoho jej činov pripísal sebe.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=108}}</ref> Tiež sa pokúsil zmeniť tradície zaužívané niekoľko sto rokov, čo niektorí odborníci vysvetľujú ako márny pokus znemožniť iným ženám dostať sa na trón a obmedziť ich vplyv v kráľovstve.
 
Okolo roku 1350 pred Kr. nastúpil na trón [[Amenhotep IV.]] a zaviedol niekoľko radikálnych reforiem, ktoré mohli byť hrozbou pre štátnu stabilitu. Zmenil si meno na Achnaton, pozdvihol predtým nevýrazné a abstraktné božstvo [[Aton]]a na najvyššie božstvo, potlačil kult väčšiny ostatných bohov a zaútočil na vplyv a moc chrámov, ktorým dominovali kňazi boha Amona a ktorých Achnaton pokladal za skorumpovaných.<ref>{{harvbz|Aldred|1988|St=259}}</ref> Premiestnil sídlo kráľovstva do nového mesta [[Achetaton]]u (H14, dnes Amarna), prestal sa zaujímať o Blízky východ, kde súperili medzi sebou [[Chetitská ríša]], Asýria a Mitanni, a pohrúžil sa do sveta nového náboženstva a umeleckého štýlu. Po jeho smrti Amonovi kňazi rýchlo nadobudli stratenú moc, sídlo sa vrátilo naspäť do Vesetu a Atonov kult bol opustený. S ich pomocou sa potom Achnatonovi následníci [[Tutanchamon]], [[Aj II.]] a [[Haremheb]] pokúsili vymazať akúkoľvek zmienku o Achnatonovej kultúrnej a náboženskej [[herézia|heréze]], ktorá je dnes známa ako [[amarnské obdobie]].<ref>{{harvbz|Cline|2001|St=273}}</ref>
 
Okolo roku 1279 pred Kr. [[Ramesse II.|Ramesse II. Veľký]] nastúpil na trón a začal budovať vic chrámov, vztyčovať viac sôch a obelisky a plodiť viac deti ako akýkoľvek iný faraón v dejinách.<ref group="pozn">Ramesse II. mal viac ako sto detí od svojich dvoch hlavných manželiek a veľkého harému. {{harv|Clayton (1994) p. 146}}</ref> Ako výrazný vodca viedol svoju armádu do konfliktu s [[Chetiti|Chetitmi]], v ktorom sa nepodarilo ani jednej strane získať víťazstvo. Ukončením konfliktu bola [[bitka pri Kadeši]] okolo roku 1258 pred Kr. a následná prvá známa mierová zmluva medzi štátmi v dejinách.<ref>{{harvbz|Tyldesley|2001|Sst=76–7}}</ref> Egypt z obavy pred silnou Stredoasýrskou ríšou opustil väčšinu územia na Blízkom východe a ponechal svojho spojenca Chetitskú ríšu napospas Asýrii a [[indoeurópania|indoeurópskym]] [[Frýgovia|Frýgom]].
 
Bohatstvo Egypta bolo silným lákadlom pre susedov. Zo západu sa snažili na egyptské územie preniknúť líbyjskí [[Berberi]] a z [[Egejské more|egejskej oblasti]] tzv. [[Morské národy]] – silná konfederácia prevažne [[Gréci|gréckych]], [[lúvijčina|lúvijských]] a [[Feničania|fénicko]]-[[Kanaánci|kanaánskych]] pirátov. Egypt sa ubránil ich pokusu o inváziu, ale stratil ostatok územia na Blízkom východe, ktoré obsadila Asýria. Následky vonkajšieho ohrozenia boli zosilnené vnútornými problémami, ako napr. korupciou, vykrádaním hrobiek a občianskymi nepokojmi. Amonove kňazstvo vo Vesete po opätovnom získaní moci nazhromaždilo bohatstvo vrátane rozsiahlych pozemkov a ich hypertrofovaná moc onedlho roztrieštila krajinu, ktorá vstúpila do Tretieho prechodného obdobia ako niekoľko samostatných útvarov.<ref>{{harvbz|James|2005|St=54}}</ref>
 
=== Tretie prechodné obdobie (1069–653 pred Kr.) ===
{{Hlavný článok|Tretie prechodné obdobie}}
[[Image:Third_Intermediate_Period_map_sk.svg|thumb|Mapa starovekého Egypta s politickým delením počas Tretieho prechodného obdobia]]Po smrti Ramesseho XI. okolo roku 1078 pred Kr. [[Nesbanebdžed I.]] ovládol Dolný Egypt a panoval z mesta [[Džanet]] (Tanis, D19). Horný Egypt ovládali Amonovi veľkňazi z [[Veset]]u (Téby, H04).<ref>{{harvbz|Černý|1975|St=645}}</ref> V tomto období sa začali v západnej delte usídľovať [[Berberi|berberské]] kmene zo západu a postupne získavali samostatnosť. Nakoniec okolo roku 945 pred Kr. líbyjský princ pod menom [[Šešonk I.]] založil [[22. dynastiu Egypta|22. dynastiu]] so sídlom v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18), ktorá vládla delte 200 rokov. Okrem toho Šešonk dosadil členov svojej rodiny na dôležité miesta v kňazskej hierarchii, ktorá vládla Hornému Egyptu, a tým si zabezpečil dostatočný vplyv na väčšinu Egypta.
 
Na prelome 9. storočia pred Kr. sa Egypt pod vládou [[Osorkon II.|Osorkona II.]] neúspešne pokúsil znovu získať územie v Ázii. Spolu s mestami a národmi ako [[Izrael]], [[Hamá (mesto v Sýrii)|Hamá]], [[Kanaánci]], [[Arabi]], [[Arméni]] alebo [[Sýro-Chetiti]], vytiahol proti silnému asýrskemu kráľovi [[Salmanasar III.|Salmanasarovi III.]] Aliancia bola v [[bitka pri Karkane|bitke pri Karkane]] okolo roku 853 pred Kr. porazená a Asýria naďalej dominovala oblasti ďalej.
 
Líbyjská dynastia začala slabnúť keď začala stúpať domáca dynastia z dolnoegyptského [[Tarem]]u (Leontopolis, D11), spolu s hrozbou núbijskej kušitskej ríše z juhu.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9–10}}</ref> Núbijský kráľ [[Pije]] okolo roku 727 pred Kr. po tisícročiach vzájomných úzkych stykov Núbie s Egyptom (obchod, kultúrny vplyv, osídľovanie, asimilácia a vojny)<ref>{{harvbz|Alberge|2003}}</ref><ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=106–107, 133–134}}</ref> vstúpil s vojskom na egyptské územie. Ľahko obsadil Veset a následne deltu Nílu.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=345}}</ref> Tento čin zaznamenal na víťaznú [[stéla|stélu]]. Založil [[25. dynastia Egypta|25. dynastiu]] kráľov<ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=151–158}}</ref> a zjednotil opäť „obe zeme“ – Dolný a Horný Egypt. Krajina sa tak nachádzala v podobe, v akej bola počas Novej ríše. Obdobie jej vlády sa označuje aj ako renesancia starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|Diop|1974|Sst=219–221}}</ref> Náboženstvo, umenie a architektúra boli obnovené do foriem Starej, Strednej a Novej ríše. Panovníci, napr. [[Taharka]], stavali alebo obnovovali chrámy a monumenty pozdĺž celého nílskeho údolia, vrátane [[Mennofer]]u (Memfis, D01), [[Kawa|Kawy]], [[Gebel Barkal]]u (dnes obe v [[Sudán]]e), atď.<ref>{{harvbz|Bonnet|2006|Sst=142–154}}</ref> Opäť sa začali stavať pyramídy, tentokrát južnejšie v dnešnom Sudáne.<ref name="mokhtar-1990_161-163">{{harvbz|Mokhtar|1990|Sst=161–163}}</ref><ref name="emberling-2011_9-11">{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9–11}}</ref><ref name="silverman-1997_36-37">{{harvbz|Silverman|1997|Sst=36–37}}</ref>
 
Pije sa niekoľkokrát pokúsil rozšíriť svoj vplyv na Blízky východ, v tom čase súčasť Asýrskej ríše. Okolo roku 720 pred Kr. vyslal vojsko na pomoc [[Filištínci|filištínskej]] protiasýrskej vzbure, bol však porazený [[Sargon II.|Sargonom II.]] a vzbura stroskotala. Okolo roku 711 pred Kr. podporoval židovskú rebéliu v [[Ašdod]]e, opäť bol porazený Sargonom II. a vytlačený z Blízkeho východu.<ref>{{harvbz|Oppenheim|1977}}</ref>
 
Medzinárodná prestíž Egypta začala ku koncu Tretieho prechodného obdobia opäť upadať. Spojencov v južnej Levante pohltila Asýrska ríša a okolo roku 700 pred Kr. bolo jasné, že vojna medzi Egyptom a Asýriou je nevyhnutná. Taharka najskôr oslavoval pár menších víťazstiev pri opätovnom získavaní predsunutých pozícií na Blízkom východe. Pomáhal židovskému kráľovi nezávislého [[Judsko|Judska]] [[Ezekiáš]]ovi, keď ho napadol asýrsky kráľ [[Sinacherib]], ktorý obliehal [[Jeruzalem]]. Nakoniec bol nútený spolu s egyptským a núbijským vojskom opustiť Blízky východ aj napriek tomu, že Sinacherib musel kvôli vypuknutej epidémii v radoch svojho vojska predčasne ukončiť ťaženie.<ref name="roux-1993">{{harvbz|Roux|1993}}</ref>
 
Asýriu unavovalo sústavné zasahovanie Egypta do jej záležitostí, preto Sinacheribov následník kráľ [[Asarhadon]] podnikol inváziu, ktorá prebehla prekvapivo hladko a rýchlo. Taharka utiekol naspäť domov do Núbie. Podľa vlastných slov Asarhadon ''„dosadil miestnych kráľov a miestodržiteľov“'' a všetkých ''„Etiópčanov“'' (tj. Núbijcov) deportoval z Egypta. O dva roky neskôr však Taharka opäť obsadil z juhu Egypt až po Mennofer. Asarhadonov následník kráľ [[Ašurbanipal]] poslal dobre vycvičený malý vojenský zbor a Taharku donútil posledný raz utiecť z Egypta domov.
 
Taharkov následník faraón [[Tanutamon]] sa pokúsil získať Egypt späť. Úspešne porazil bábkového faraóna [[Neko I.|Neka I.]] a cestou obsadil Veset. Asýrskou odpoveďou bola veľká armáda poslaná na juh, ktorá v strete jednoznačne porazila Tanutamona, a ten sa uchýlil nazad do Núbie. Asýrske vojsko pri tejto udalosti veľmi vážne poškodilo Veset. Potom Asýrčania dosadili na trón domáceho panovníka [[Psammetik I.|Psammetika I.]] ako Ašurbanipalovho vazala a Núbia už nikdy neohrozila Egypt.<ref>{{harvbz|Roux|1993|Sst=330–332}}</ref>
 
=== Neskoré obdobie (672–332 pred Kr.) ===
[[Image:Sarcophagus_of_Ibi_TT36.jpg|thumb|Kryt kamenného sarkofágu hlavného stolníka veľkej Amonovej manželky Nebetneferumut, dcéry Psammetika I. (26 dynastia, Egyptské múzeum v Turíne)]]{{Hlavný článok|Neskoré obdobie (Egypt)}}
V Egypte v tomto období vládla z mesta [[Saj]] (Sais, D05) domáca [[26. dynastia Egypta|26. dynastia]], ktorá bola vazalom asýrskych kráľov. Roku 653 pred Kr. faraón [[Psammetik I.]] využil situáciu, keď Asýria bola zamestnaná vojnou s Elamom, pomerne ľahko premohol neveľký kontingent okupačného vojska a vymanil Egypt z vazalského postavenia pomocou [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdských]] a gréckych žoldnierov. Napriek tomu on a aj jeho nástupcovia dbali na pokojné vzťahy s Asýriou. V tomto období začal silnieť grécky vplyv v Egypte aj vďaka mestu [[Naukratis]] (D03) – gréckej kolónii v nílskej delte. Psammetikov následník [[Neko II.]] sa v roku 609 pred Kr. s úmyslom pomôcť Asýrii zaplietol do vojny s [[Babylonia|Babyloniou]], [[Chaldejci|Chaldejcami]], [[Médejci|Médejcami]] a [[Skýti|Skýtmi]], ktorých koaličné sily využili asýrsku občiansku vojnu. Nakoniec v [[bitka pri Karchemiši|bitke pri meste Karchemiš]] (v dnešnej Sýrii) roku 605 pred Kr. boli Egypťania s ostatkom asýrskych síl porazení. Napriek tomu sa na Blízkom východe zdržali ešte pár desaťročí bojmi hlavne s Babyloniou o bývalé asýrske územia v Levante. Nakoniec boli vytlačení nazad domov z Ázie a roku 567 pred Kr. na chvíľku [[Nabuchodonozor II.]] vpadol do Egypta.<ref name="roux-1993" />
 
Počas vlády kráľov zo Saji Egypt zažíval krátke ale úspešné obdobie ekonomickej a kultúrnej prosperity, roku 525 však [[Staroperzská ríša|perzský]] panovník [[Kambýses II.]] začal dobývať Egypt. V [[bitka pri Pelusione|bitke pri Pelusione]] (Periamon, D14) zajal egyptského kráľa [[Psammetik III.|Psammetika III.]] Sám prijal titul faraón, ale vládol zo svojho perzského hlavného mesta [[Súsy|Sús]] (v dnešnom Iráne) a správu egyptského územia ponechal svojim [[satrapia|satrapom]]. Egypt nebol schopný natrvalo zvrhnúť perzskú nadvládu, napriek tomu niekoľko dočasne úspešných vzbúr prebehlo v 5. storočí pred Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=383}}</ref>
 
V Perzskej ríši bol Egypt spolu s [[Cyprus|Cyprom]] a [[Feničania|Feníciou]] súčasťou jednej satrapie. Prvé obdobie perzskej nadvlády je známe ako [[27. dynastia Egypta|27. dynastia]], ktorá skončila rokom 402 pred. Kr. V období rokov 380–343 pred Kr. panovala v Egypte posledná domáca [[30. dynastia Egypta|30. dynastia]], ktorá skončila faraónom [[Nachthareheb]]om. S druhou perzskou okupáciou prišla [[31. dynastia Egypta|31. perzská dynastia]] a skončila roku 332 pred Kr., keď Egypt obsadil bez boja [[Macedónia (kráľovstvo)|macedónsky]] kráľ [[Alexander Veľký|Alexander III. Veľký]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=385}}</ref>
 
=== Ptolemaiovci ===
{{Hlavný článok|Ptolemaiovci}}
[[Image:Ptolemaeus I&Berenike I.jpg|thumb|Ptolemaios I. Soter a Berenike I. na zlatej oktodrachme, vyrazenej v Alexandrii v roku 265 pred Kr.]]V roku 332 pred Kr. Alexander Veľký obsadil Egypt s malým odporom Perzie a domáci ho vítali ako osloboditeľa. Macedónska správa Egypta bola založená na egyptskom modeli a jej centrom bolo nové hlavné mesto [[Alexandria]] (Rakote, D03). Satrapom a neskorším zakladateľom kráľovskej dynastie bol jeden z Alexandrovych najvyšších veliteľov Ptolemaios, ktorý sa nechal korunovať ako [[Ptolemaios I.|Ptolemaios Soter]]. Alexandria predstavovala silu a prestíž [[helenizmus|helenistického]] Egypta, stala sa hlavným mestom vtedajšej kultúry a učenosti, o čom svedčila aj slávna alexandrijská knižnica.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=405}}</ref> Alexandrijský maják, jeden z antických divov, svietil na cestu lodiam, ktoré sa plavili za obchodom trasami vedúcimi cez mesto. V tomto období Egypt obchodoval hlavne s papyrusom, ale aj ďalším tovarom, čo robilo z mesta frekventovanú obchodnú križovatku.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=411}}</ref>
 
Helenistická kultúra nedokázala nahradiť domácu aj napriek tomu, že Ptolemaiovci sa snažili získať si lojalitu populácie preukazovaním úcty k egyptským tradíciám. Stavali nové chrámy v egyptskom štýle, podporovali tradičné kulty a nechávali sa zobrazovať ako egyptskí panovníci. Niektoré tradičné grécke a egyptské náboženské prvky sa spájali a vytvárali kompozitné božstvá, akým bol napr. boh [[Serapis]]. Napriek tomu, že sa macedónska dynastia snažila budiť dojem domácej egyptskej, musela čeliť vzburám miestneho obyvateľstva, rivalite členov dynastie a vplyvu alexandrijskej luzy, ktorá zosilnela po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=418}}</ref> Keď sa dovoz obilia z Egypta stal strategickým záujmom [[staroveký Rím|Ríma]], začala sa [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] aktívne a dôsledne zaujímať o pomery v krajine. Pokračujúce vzbury, ambiciózni politici a silný protivník na Blízkom východe v podobe [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]] narušili vratkú politickú situáciu v Egypte. To donútilo Rím poslať vojsko s úlohou stabilizovať krajinu ako [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] rímskeho impéria.<ref>{{harvbz|James|2005|St=62}}</ref>
 
=== Rímske obdobie ===
[[Image:Agilkia_Trajankiosk_02.JPG|thumb|Kiosk bohyne [[Eset]] postavný rímskym cisárom [[Traján]]om na ostrove Filaje (rímske obdobie, Aswán)]]Egypt sa stal roku 30 pred Kr. výsledkom [[bitka pri Aktione|bitky pri Aktione]], v ktorej [[Octavianus Augustus|Octavianus]] porazil vojsko [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]], rímskou provinciou s názvom ''{{cjz|lat|Aegyptus}}''. Pre Rím mali zásielky obilia strategický význam, preto krajinu spravoval prefekt menovaný priamo cisárom. Rímske vojsko umiestnené v Egypte potláčalo vzbury, ktoré vypukli kvôli vysokým daniam uvaleným rímskou správou. Okrem toho bojovalo v sústavných stretoch s miestnymi lúpežnými bandami.<ref>{{harvbz|James|2005|St=63}}</ref> Dôležitosť Alexandrie ako centra obchodu s Orientom sa zvyšovala vďaka narastajúcemu rímskemu dopytu po luxusnom indickom tovare.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=426}}</ref>
 
Tradičné egyptské náboženské kulty pokračovali aj napriek horšej rímskej nálade v porovnaní s grécko-macedónskou voči Egypťanom. Umenie múmiových portrétov prekvitalo a niektorí z rímskych cisárov sa nechali zobrazovať ako egyptskí panovníci, nie však do tej miery ako Ptolemaiovci. Keďže panovník Egypta sa už nezdržoval na svojom území, rituály a slávnosti spojené s egyptským panovníckym úradom sa nekonali. Miestna správa bola štýlom rímska s blízkymi väzbami na domácich Egypťanov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=422}}</ref>
 
V polovici 1. storočia po Kr. si do Egypta našlo cestu [[kresťanstvo]], jeden z viacerých vtedajších kultov, ktoré sa uchádzali o priazeň Egypťanov. Ukázala sa však jeho nekompromisnosť pri obracaní ľudí z tradičného egyptského náboženstva, tak aj z grécko-rímskych kultov. To viedlo k prenasledovaniu kresťanských konvertitov a vyvrcholilo veľkými čistkami za cisára [[Diocletian|Diokleciána]], ktoré začali roku 303 po Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=431}}</ref> V roku 313 po Kr. bolo kresťanstvo vyhlásené za štátne náboženstvo rímskeho impéria. Následne cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius]] roku 380 po Kr. [[edikt]]om vyhlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo v ríši. Zakázal tak pohanské rituály v impériu, a tým uzatvoril aj egyptské chrámy.<ref>{{Harvbz|Chadwick|2002|St=373}}</ref> Alexandria sa stala javiskom veľkých protipohanských nepokojov, ktoré zničili mnoho súkromných a verejných pohanských náboženských objektov.<ref>{{harvbz|MacMullen|1984|St=63}}</ref> Následkom tradičné egyptské náboženstvo ešte viac upadalo. Staroegyptčina bola síce medzi obyvateľstvom živá, schopnosť čítať hieroglyfy sa však vytrácala, pretože kňazi, ktorí udržiavali po tisícročia túto znalosť, pomaly mizli. Chrámy boli niekedy prerobené na kostoly, alebo opustené a stali sa z nich zdroje kameňa.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=445}}</ref>
 
[[Image:Karnacs2.jpg|thumb|Stĺporadie prvého nádvoria chrámu v Karnaku na farebnej litografii [[David Roberts|Davida Robertsa]] (19. storočie)]]Vo 4. storočí po Kr. sa Rímska ríša rozpadla a Egypt sa stal súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Ako sa strácalo bývalé spojenie grécko-rímskeho sveta, východorímsky štát sa postupne „orientalizoval“ a grécky občiansky systém miestnej správy postupne zanikal.
 
[[Sásánovská ríša]], ktorá súperila v tom čase s Byzantskou o Blízky východ, Malú Áziu, severnú Afriku a východné Stredomorie, v roku 618 po Kr. počas vlády kráľa [[Chusrau II.|Chusraua II.]] na krátky čas obsadila Egypt. Bola však z neho roku 628 po Kr. vytlačená byzantským cisárom [[Heraklios|Herakliom]].
 
=== Arabské a moslimské obdobie ===
[[Mohamed]]ov nástupca [[Umar|kalif Umar]] vyslal štvortisícovú armádu pod vedením [[Amr Ibn al-Ás]]a, aby šírila [[islam]] na západ. V decembri 639 po Kr. [[Arabi]] vstúpili z [[Palestína (územie)|Palestíny]] do Egypta a rýchlo postupovali do nílskej delty. Byzantské posádky vyčerpané sústavným konfliktom so [[Novoperzská ríša|sásánovskou Perziou]] sa stiahli do opevnených miest, ktoré úspešne držali viac než rok. Arabom prišla posila a roku 641 po Kr. dobyli Alexandriu. Byzancia odpovedala flotilou, ktorej sily získali o štyri roky Alexandriu nazad. Roku 646 po Kr. sa Arabi stali opäť pánmi mesta a ešte toho roku zavŕšili obsadenie ostatného Egypta. Skončila sa 975-ročná grécko-rímska vláda nad Egyptom.
 
Onedlho sa objavil odpor domácich [[Kopti|Koptov]], ktorý utíchol až koncom 9. storočia. Arabi uvalili daň ''[[džizja|džizju]]'' na kresťanských Egypťanov. Dostali sa do spoločenského postavenia ľudí ''[[dhimmi]]'' („ľudia knihy“, tj. kresťania a židia) a mali zakázané vstupovať do armády. Od 7. storočia začali Arabi používať na označenie domácich Egypťanov termín „''kuft''“, zo slova „Kopt“, tj. egyptský kresťan. Kresťanská cirkev v Egypte, ktorá patrí medzi samostatné orientálne kresťanské cirkvi, sa nazýva [[Koptská ortodoxná cirkev]]. Počas nasledujúcich storočí bolo egyptské obyvateľstvo systematicky poarabčované a islamizované. Napriek tomu domáca egyptská identita a jazyk prežili medzi Koptami a dnes sa používa ako liturgický jazyk domácej kresťanskej cirkvi. Je priamym pokračovateľom ľudového jazyka, ktorým sa v Egypte rozprávalo v rímskom období. Kopti dodnes samých seba pokladajú za Egypťanov.
 
== Spoločnosť ==
{{Hlavný článok|Staroegyptská spoločnosť}}
 
=== Štátna správa a dane ===
[[Image:Pharaoh.svg|thumb|Idealizované zobrazenie faraóna, ktorý nesie atribúty moci svojho úradu]]
Faraón mal v Egypte absolútnu moc nad krajinou a jej zdrojmi. Bol najvyšším veliteľom vojska a hlavou štátu, ktorý využíval aparát úradníkov na správu svojich záležitostí. Výkonnú moc v krajine prenechával [[vezír]]ovi ({{egy||''catej''}}), ktorý bol jeho zástupcom a spravoval pokladnicu, riadil krajinu, stavebné projekty, dohliadal nad zákonmi a archívmi.<ref name="manuelian-1998_358">{{harvbz|Manuelian|1998|St=358}}</ref> Na regionálnej úrovni bol Egypt delený do 42 administratívnych celkov nazývaných [[nom (Egypt)|nomy]] alebo kraje ({{egy||''sepat''}}), ktoré riadili nomarchovia zodpovedajúci vezírovi. Úrad nomarchu bol buď dedičný alebo obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna. Chrámy tvorili chrbticu štátnej ekonomiky. Neplnili len funkciu náboženských kultových miest, ale boli zodpovedné za zber a uchovávanie štátneho bohatstva v systémoch sýpok a pokladníc, z ktorých bolo správcami znovu rozdeľované obilie a zlato.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=363}}</ref>
 
Členenie krajiny do nomov možno sledovať až do preddynastického obdobia (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých krajov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 krajov: dvadsať tvorilo Dolný Egypt a dvadsaťdva zase Horný Egypt.<ref name="watterson-2005">{{harvbz|Watterson|2005}}</ref>
 
Väčšina ekonomických aktivít bola organizovaná centrálne a prísne riadená. Egypťania do Neskorého obdobia nepoužívali peniaze. Namiesto nich mali výmenný systém,<ref>{{harvbz|Meskell|2004|St=23}}</ref> medzi iným štandardizované vrece obilia a ''[[deben]]'', ktorý sa v Novej ríši rovnal skoro 91 gramom medi alebo striebra a predstavoval bežný [[denominátor]]. Robotníci boli platení obilím. Radový pracovník mohol zarobiť 5½ vreca (200 kg) obilia za mesiac, predák 7½ (250 kg). Ceny boli fixné v celej krajine a zaznamenané do zoznamov pre trh. Napr. v určitom období košeľa stála 5 medených ''debenov'', krava 140 ''debenov''. Obilie mohlo byť vymenené za iný tovar podľa fixnej ceny uvedenej v zozname.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=372}}</ref> Počas 5. storočia pred Kr. boli zavedené peniaze. Najskôr sa používali len ako štandardizované kusy hodnotného kovového materiálu, až neskôr sa pod vplyvom zahraničného obchodu rozbehol skutočný obeh mincí.<ref>{{harvbz|Walbank|Astin|Frederiksen|Ogilvie|1984|St=125}}</ref>
 
Starovekí Egypťania odvádzali panovníkovi rôzne dane v [[naturálie|naturáliach]]. Vezír zodpovedal za ich výber prostredníctvom príslušných úradníkov. Úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré mali k dispozícii, a aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosť musela odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Zámožnejší Egypťan si mohol za seba niekoho najať.<ref name="watterson-2005" />
 
=== Spoločenské postavenie ===
[[Image:Maler_der_Grabkammer_des_Thot_001.jpg|thumb|Sediace dámy na maľbe v hrobke Amonovho veľkňaza Džehutyho (18. dynastia)]]Staroegyptská spoločnosť bola bohato rozvrstvená a sociálny status sa dával jasne najavo. Roľníci tvorili väčšinu populácie, poľnohospodárska produkcia bola majetkom vlastníka pozemku, teda štátu, chrámu alebo bohatej rodiny.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=383}}</ref> Roľníci platili pracovnú daň a boli povinní pracovať na zavlažovacom systéme alebo stavebných projektoch.<ref>{{harvbz|James|2005|St=136}}</ref> Umelci a remeselníci mali vyššie postavenie ako roľníci, boli však tiež závislí na štáte, pretože boli platení priamo zo štátnej kasy. Pisári a úradníci tvorili vyššiu triedu v starovekom Egypte, nazývanú aj triedou „bielych sukníc“ podľa bieleho plateného odevu, ktorý bol znakom ich postavenia.<ref>{{harvbz|Billard|1978|St=109}}</ref> V umení a literatúre sa často zobrazovalo vyššie triedne postavenie. V spoločenskom rebríčku sa nižšie ako šľachta nachádzali kňazi, lekári a inžinieri, špecialisti vo svojom odbore. Otroctvo bolo v staroegyptskej spoločnosti známe, jeho rozšírenie je však dnes nejasné.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/social/index.html Social classes in ancient Egypt]}}</ref>
 
Starí Egypťania brali mužov a ženy všetkých slobodných sociálnych vrstiev za rovných pred zákonom, dokonca aj chudobný roľník bol oprávnený žiadať od vezíra a jeho dvora oficiálnu nápravu.<ref name="johnson-2004">{{harvbz|Johnson|2004}}</ref> Otroci obyčajne pracovali ako zmluvní služobníci. Mohli nakupovať a predávať, alebo vlastnou snahou získať slobodu, príp. urodzenosť.<ref>{{harvbz|Dollinger|2000|Pr=[http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/timelines/topics/slavery.htm Slavery]}}</ref> Muži aj ženy mali právo vlastniť majetok, kupovať ho a predávať, uzatvárať zmluvy, sobášiť a rozvádzať sa, dediť a zastupovať seba pred súdom. Manželské páry mohli vlastniť spoločný majetok a uzatvárať manželské zmluvy, ktoré napr. určovali finančné záväzky manžela k svojej manželke a deťom, pokiaľ by bolo manželstvo ukončené. V porovnaní so ženami v starovekom Grécku, Ríme a aj v niektorých súčasných krajinách sveta, staroegyptská žena mala väčší priestor pre osobné rozhodnutia a viac príležitostí k ich realizácii. Ženy ako napr. [[Hatšepsut]] alebo [[Kleopatra VII.]] sa stali vládkyňami Egypta, iné mali moc plynúcu z postavenia [[božská Amonova manželka|božskej Amonovej manželky]]. Napriek týmto možnostiam ženy len zriedka zastávali oficiálne pozície v správe, plnili len druhoradé úlohy v chrámoch a neboli obyčajne tak vzdelané ako muži.<ref name="johnson-2004" />
 
Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali ''remec'', ľudia, a pre ostatných mali len hanlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila udržiavanej ''maat''. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia Egypta – Hyksósi, Asýrčania, Líbyjčania, Peržania a Gréci napriek tomu, že sa stali jeho vládcami a uctievali jeho bohov.<ref name="watterson-2005" />
 
=== Právo ===
[[Image:BD_Weighing_of_the_Heart.jpg|thumb|Posledný súd zosnulého pri ktorom sa vážilo jeho srdce s perom bohyne Maat. Tým sa zisťovala nebožtíkova spravodlivosť a dodržiavanie zákonov počas jeho života. (''[[Aniho papyrus]]'', 19. dynastia, Britské múzeum)]]Hlavou právneho systému bol formálne panovník, ktorý inicioval vydávanie zákonov a zaručoval ich dodržiavanie a uplatňovanie spravodlivosti, čo bol koncept, ktorý Egypťania nazývali ''maat''.<ref name="manuelian-1998_358" /> V súčasnosti nie je známa žiadna staroegyptská zbierka zákonov, zo zachovaných súdnych dokumentov však vyplýva, že egyptské právo bolo založené na zdravom rozume a podľa toho bolo rozoznávané čo je správne a čo nesprávne. Preto pri riešení sporov mala prednosť dohoda pred prísnym bazírovaním na litere zákona.<ref name="johnson-2004" /> Základnou súdnou inštanciou v období Novej ríše boli miestne rady starších ''kenbet'' a riešili menšie sťažnosti a spory.<ref name="manuelian-1998_358" /> Vážnejšími prípadmi, ako napr. vraždy, väčšie pozemkové spory a vykrádanie hrobiek, sa zaoberal ''veľký kenbet'', ktorému predsedal vezír alebo faraón. Očakávalo sa, že obe strany budú zastupovať seba a bola potrebná prísaha na česť, že budú pravdivo vypovedať. Štát v niektorých prípadoch zaujal úlohu žalobcu a sudcu. Súd mal k dispozícii útrpné právo na vynútenie priznania a identity spolupáchateľov. Viedol si dokumentáciu o každom prípade bez ohľadu na jeho závažnosť. Dokumentácia obyčajne obsahovala trestné oznámenie, svedecké výpovede, dôkazy a rozsudok, a bolo možné použiť ju v budúcnosti ako odkaz pre ďalší prípad.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=472}}</ref>
 
Medzi tresty za malé priestupky patrili pokuty, bitie, zmrzačenie alebo vyhnanstvo a ich použitie záviselo od závažnosti činu. Vážne zločiny ako vražda alebo vykrádanie hrobov boli trestané odťatím hlavy, utopením alebo nabodnutím na kôl. Trest mohol byť rozšírený aj na rodinu zločinca.<ref name="manuelian-1998_358" /> [[Orákulum|Orákulá]] plnili na začiatku Novej ríše dôležitú úlohu v staroegyptskom občianskom a trestnom súde. Pri takomto procese sa božstvu položila otázka formulovaná tak, aby mohlo odpovedať vo význame „áno“ alebo „nie“. Božstvo nesené kňazmi vyjavovalo svoju odpoveď rôzne, pohlo sa dopredu alebo dozadu, alebo ukázalo na jednu z odpovedí napísaných na kúskoch papyrusu, príp. na [[ostrakón|ostrakách]].<ref>{{harvbz|McDowell|1999|St=168}}</ref>
 
=== Poľnohospodárstvo ===
[[Image:Ipuy_shaduf.jpg|thumb|Záhradník vyťahuje ''šadufom'' vodu, aby polial záhradu. Vyobrazenie v hrobke [[TT217]] sochára Ipuja (19. dynastia, Dejr el-Medína)]]Jedným z hlavných dôvodov historického úspechu starovekého Egypta bola kombinácia niekoľkých výhodných geografických činiteľov na jeho území. Najdôležitejším boli každoročné záplavy, ktoré bohato zúrodňovali údolie rieky a Egypt bol preto schopný produkovať nadbytok potravín. To dovoľovalo obyvateľstvu venovať viac času a zdrojov rozvoju kultúry, techniky a umenia. Obrábanie pôdy malo zásadný význam pre jednotlivcov a štát, pretože daň sa vyrubovala podľa veľkosti pôdy, ktorú platca dane vlastnil.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=361}}</ref>
 
Hospodárenie na poliach záviselo na cykloch rieky. Egypťania rozoznávali podľa toho tri ročné obdobia: ''achet'' – obdobie záplav, ''peret'' – obdobie rozpuku a ''šemu'' – obdobie žní. Záplavy trvali od júna do septembra a zanechávali vrstvu bahna bohatého na minerály, ktorá bola ideálna pre rast obilia. Keď voda záplav opadla, začalo sa obdobie siatia a rozpuku, ktoré trvalo od októbra do februára. Roľníci zorali polia a zasiali zrno. Polia boli zavlažované priekopami a kanálmi. Egypťania museli dodávať vlahu z rieky, pretože pršalo len zriedka.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=514}}</ref> Od marca do mája roľníci žali kosákmi svoju úrodu, ktorú potom mlátili cepmi, aby oddelili zrno od slamy. Zrno zbavili pliev a to bolo pripravené na mletie. Múku potom použili alebo uskladnili na neskoršie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=506}}</ref>
 
Starovekí Egypťania kultivovali [[pšenica|pšenicu]], [[jačmeň]] a niekoľko ďalších druhov obilnín, z ktorých robili dva najzákladnejšie produkty – chlieb a pivo.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=510}}</ref> Ľan, ktorý sa vytiahol zo zeme ešte pred kvitnutím, sa pestoval pre vlákna stonky rastliny. Vlákna sa rozdelili po dĺžke na jemnejšie a z nich sa tkali plátna a oblečenie. [[Šachor papyrusový|Papyrus]] rástol na brehoch Nílu. Z neho sa vyrábal [[papyrus (výrobok)|materiál]], na ktorý sa písalo a mohol sa uskladniť ako zvitok. Zelenina a ovocie rástli vo vyššie položených záhradách blízko obydlí a boli ručne zavlažované. Zo zeleniny konzumovali hlavne pór, cesnak, melóny, tekvice, strukoviny, hlávkový šalát a okrem nich aj hrozno, z ktorého tiež robili víno.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|Sst=577, 630}}</ref>
 
==== Zvieratá ====
[[Image:Maler_der_Grabkammer_des_Zeserkerêsonb_004.jpg|thumb|Nástenná scéna s porážkou statku z hrobky [[TT38]] pisára Džeserkareseneba (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]]Starovekí Egypťania verili, že vyrovnaný vzťah ľudí a zvierat je základným prvkom vesmírneho poriadku a že ľudia, zvieratá a rastliny sú súčasťami jedného celku.<ref name="strouhal-1989_117">{{harvbz|Strouhal|1989|St=117}}</ref> Domáce a divé zvieratá boli dôležitým zdrojom duchovnej a telesnej obživy pre Egypťanov. Hovädzí dobytok bol najdôležitejšou časťou statku. Štát vyberal dane pri pravidelnom sčítavaní dobytka a veľkosť stáda odrážala dôležitosť a prestíž panstva alebo chrámu, ktorý ho vlastnil. Súčasťou staroegyptského stáda boli okrem hovädzieho dobytka aj ovce, kozy a svine. Hydinu ako kačky, husi alebo holuby chytali do sietí a chovali na hospodárstvach, kde ich vykrmovali cestom.<ref name="manuelian-1998_381">{{harvbz|Manuelian|1998|St=381}}</ref> Níl bol zdrojom množstva rôznych druhov rýb. Včely boli domestikované približne v Starej ríši a vďaka nim Egypťania mali med a vosk.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=409}}</ref>
 
Somáre a voly sa používali ako ťažné zvieratá, ich pomocou Egypťania orali a siali polia. Porážka kŕmneho vola bola dôležitou súčasťou obetného rituálu. Kôň do Egypta prišiel až s [[Hyksósi|Hyksósmi]] v Druhom prechodnom období a ťava, ktorú Egypťania poznali už počas Novej ríše, sa začala pomaly využívať na prácu v Neskorom období.<ref name="manuelian-1998_381" /> Psi, mačky a opice boli bežné domáce zvieratá v obydliach starovekých Egypťanov. Exotickejšie tvory dovážané spoza hraníc obyčajne z Afriky, ako napr. levy, boli vyhradené príslušníkom kráľovskej rodiny. [[Herodotos]] uvádza, že Egypťania sú jediným národom, ktorý zdieľa svoje obydlia so svojimi zvieratami.<ref name="strouhal-1989_117" /> Počas celého obdobia staroegyptských dejín bolo uctievanie božstiev prostredníctvom zvierat veľmi rozšírené, napr. bohyňu [[Bastet]] uctievali v podobe mačky, alebo boha [[Thovt]]a ako ibisa. Takéto zvieratá boli chované vo veľkých skupinách pre neskoršie rituálne obetovanie.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=229}}</ref>
 
=== Prírodné zdroje ===
[[Image:Aswan,_Egypt_UnfinishedObeliskAtQuarry_2007jan15._98_byDanielCsorfoly.JPG|thumb|Nedokončený obelisk v aswánskom vápencovom lome]]{{Hlavný článok|Ťažba nerastov v starovekom Egypte}}
 
Územie Egypta je bohaté na ložiská stavebného a dekoratívneho kameňa, medi, olovnatých rúd, zlata a polodrahokamov. Tieto prírodné zdroje umožňovali Egypťanom stavať veľké stavby, tesať sochy, vyrábať praktické nástroje a módne šperky.<ref>{{harvbz|Greaves|1929|St=123}}</ref> Balzamovači používali pri mumifikácii soli z [[Wádí Natrun]], z ktorého dovážali aj [[sadrovec]].<ref>{{harvbz|Lucas|1962|St=413}}</ref> Rudonosné formácie boli dostupné vo vzdialených nehostinných údoliach Východnej púšte a na Sinaji. Tak odľahlé lokality vyžadovali veľké štátne expedície. Bohaté zlaté bane sa nachádzali v Núbii a sú zachytené na prvej známej mape. [[Wádí Hammamát]] bol významným zdrojom [[granit]]u, [[pieskovec|pieskovca]] (droby) a zlata. [[Silicit]] (pazúrik) bol prvým materiálom zbieraným a využívaným pre výrobu nástrojov. [[Pästný klin]] z pazúriku je prvým dôkazom osídlenia údolia Nílu. Nástroje sa vyrábali tak, že minerálne hrudy boli opracované starostlivým štiepaním do ostria alebo hrotu. Pazúrikové prvky sa používali aj v čase, keď už bola známa meď.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=28}}</ref> Starovekí Egypťania boli jednými z prvých, ktorí začali používať minerály v kozmetike, napr. [[síra|síru]].<ref>{{harvbz|Hogan|2011}}</ref>
 
Egypťania ťažili olovnatú rudu [[galenit]] v [[Gebel Rosas]] na výrobu oloviek k sieťam, závaží, olovníc a malých figúrok. Meď bola najdôležitejším kovom na výrobu nástrojov a tavila sa v peciach z [[malachit]]ovej rudy zo Sinaja.<ref>{{harvbz|Scheel|1989|St=14}}</ref> Zlato sa získavalo tak, že sa z usadených vrstiev vymývali [[nugeta|nugety]], alebo pomocou prácnejšieho drvenia a vymývania zlatonosného [[kvarcit]]u. Železné ložiská v Hornom Egypte sa začali využívať až v Neskorom období.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=166}}</ref> Kvalitný stavebný kameň bol v Egypte hojný. [[Vápenec]] sa ťažil pozdĺž celého nílskeho údolia, granit v [[Aswán (mesto v Egypte)|Aswáne]], bazalt a pieskovec vo Východnej púšti v suchých korytách. Ložiská dekoratívneho kameňa ako napr. [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýru]], [[droba (hornina)|droby]], [[alabaster|alabastru]] alebo [[karneol]]u sa nachádzali tiež vo Východnej púšti a boli vyhľadávané už pred 1. dynastiou. Počas grécko-rímskeho obdobia sa vo [[Wádí Sikait]] ťažil [[smaragd]] a vo [[Wádí el-Hudi]] [[ametyst]].<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=51}}</ref>
 
=== Obchod ===
[[Image:Relief_of_Hatshepsut%27s_expedition_to_the_Land_of_Punt_by_Σταύρος.jpg|thumb|Rieliéf s vyobrazením členov obchodnej výpravy kráľovnej Hatšepsut do krajiny Punt. Vojaci nesú zelené vetvy a sekery. (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]{{Hlavný článok|Obchod v starovekom Egypte}}
 
Starí Egypťania obchodovali so susedmi, aby získali vzácne exotické komodity, ktoré nebolo možné nájsť v Egypte. V preddynastickom období začali obchodovať s [[Núbia|Núbiou]] kvôli zlatu a [[kadidlo|kadidlu]]. Obchodovali aj s [[Palestína (územie)|Palestínou]] o čom svedčia džbány na olej palestínskeho štýlu, nájdené v hroboch panovníkov [[1. dynastia Egypta|1. dynastie]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=72}}</ref> Je známa staroegyptská kolónia v južnom [[Kanaán (biblické územie)|Kanaáne]], datovaná tesne pred začiatok 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Porat|1992|Sst=433–440}}</ref> Faraón [[Narmer]] vlastnil egyptskú keramiku vyrobenú v Kanaáne.<ref>{{harvbz|Porat|1986|Sst=109–129}}</ref>
== Správa a dane ==
Pre potreby správy bol staroveký Egypt rozdelený na [[Nom (Egypt)|nomy]] (grécke slovo pre okrsok, v staroegyptčine sa nazývali '''sepat'''). Rozdelenie možno sledovať až do [[preddynastické obdobie (Egypt)|preddynastického obdobia]] (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých okrskov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 nôm: 20 tvorilo [[Horný a Dolný Egypt|Dolný Egypt]], kým [[Horný a Dolný Egypt|Horný Egypt]] sa skladal z 22. Každá noma bola spravovaná nomarchom, provinčným správcom, ktorý mal v rukách lokálnu moc. Úrad nomarchu bol niekedy dedičný a niekedy obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna.
 
Egypt najneskôr od [[2. dynastia Egypta|2. dynastie]] získaval obchodom s [[Byblos|Byblom]] dôležité kvalitné drevo, ktoré sa v Egypte nevyskytovalo. Obchod s ríšou [[Punt (staroveký Egypt)|Punt]] od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] prinášal zlato, aromatickú živicu, [[eben]], [[slonovina|slonovinu]] a divé zvieratá ako paviány a ďalšie druhy opíc.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=322}}</ref> Egypt bol závislý na obchode s [[Anatólia|Anatóliou]] hlavne kvôli cínu a medi, pretože obe suroviny boli potrebné na výrobu [[bronz]]u. Bol záujem o [[lapis lazuri]], ktorý bol dovážaný až z ďalekého [[Afganistan]]u. Obchod so susedmi okolo [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ako bolo [[staroveké Grécko|Grécko]] alebo [[Kréta]], prinášal medzi mnohými komoditami aj [[olivový olej]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=145}}</ref> Egypt vyvážal za suroviny a luxusný tovar na oplátku najmä obilie, zlato, plátno a papyrus a spolu s tým aj hotové výrobky, napr. sklenené a kamenné predmety.<ref>{{harvbz|Harris|1990|St=13}}</ref>
Vládcovia Starovekého Egypta vymáhali od svojich poddaných rôzne dane. Pretože v tejto dobe nejestvovali ešte peniaze, dane sa platili v naturáliach. Vezír (staroegyptsky: '''catej''') zodpovedal za vyberanie daní prostredníctvom príslušných úradníkov. Títo úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré boli k dispozícii, aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosti bola povinná odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Bohatší Egypťan si mohol najať chudobnejšieho človeka, aby za neho túto daň odrobil.
 
== Jazyk ==
{{Hlavný článok|Egyptčina (stará)Staroegyptčina}}
 
=== Vývoj ===
[[Egyptčina (stará)Image:Edwin_Smith_Papyrus_v2.jpg|thumb|EgyptskýPapyrus jazyk]]Edwina patríSmitha dov skupinyhieratickom [[semitsko-hamitsképísme jazyky|semitsko-hamitskýchpribližne (afroázijských)z roku 1600 jazykovpred Kr.]],Staroegyptský medzijazyk ktorépatrí patriado tiežsevernej [[semitskéafroázijské jazyky|semitské]],afroázijskej [[berberské(semitskohamitskej) jazyky|berberskéjazykovej vetvy]], je blízky [[kušitskéberberské jazyky|kušitskéberberským]] a [[čadskésemitské jazyky|semitským jazykom]].<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|1995b|St=2137}}</ref> Má najdlhšiupo históriu[[sumerčina|sumerskom spomedzijazyku]] všetkýchdruhú jazykovnajdlhšiu sveta.históriu, Písalopísalo sa s ním približne od roku 3200 pred Kr. dopo stredovekustredovek a ako hovorový jazyk zostalsa používal ešte ov niečo dlhšie18. Fázystoročí starovekejpo egyptčinyKr.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=169}}</ref> nasledujúStaroegyptčina chronologickymala odniekoľko najstaršejfáz: [[ranástará egyptčina|raná (archaická)v egyptčina]],ranodynastickom [[staráobdobí egyptčina]]a Starej ríši, [[stredná egyptčina|stredná (klasická) egyptčina]]Prvého a Druhého prechodného obdobia a Strednej ríše, [[nováneskorá egyptčina|nová (neskoránovoegyptčina) egyptčina]],používaná [[démotickápočas egyptčina]]Novej ríše a [[koptčina]].<ref>{{Harvbz|Loprieno|2004|St=161}}</ref>Tretieho Zachovanéprechodného písomnéobdobia, pamiatkydémotická nezobrazovali(ľudová) regionálnev [[nárečie|nárečové]]Neskorom rozdielyobdobído4. koptskejstoročí fázy,po aleKr. určitea bolikoptská dlhodoboegyptčina prítomnéod v3. hovorovejstoročia egyptčinepo Kr. dodnes.<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|2004|St=162161}}</ref><ref>{{Harvbzharvbz|KozákVerner|2008Bareš|PrVachala|2007|Sst=§5167–168}}</ref> Egyptské texty pred koptskou fázou nenesú stopy po dialektických rozdieloch.6<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=162}}</ref>
 
Staroveká egyptčinaEgyptčina bola v začiatkoch svojho vývoja syntetickým jazykom, časompostupne sa však stalastávala analytickouviac analytickým. EgypťaniaV napr.neskorej postupneegyptčine zaviedlisa predponyobjavil určitýchpredložkový dokonavý a neurčitýchnedokonavý členovčlen, ktorýmiktorý nahradilinahradil staršie ohybnéohýbacie prípony. ZmeniloZmenil sa poradieaj ''slovesoslovosled [[vetný podmetčlen|vetných členov]]: predmet''z naporadia novšie ''[[prísudok]]–[[podmet ]][[predmet sloveso(jazykoveda)|predmet]] na predmet''podmet–prísudok–predmet.<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|1995b|Sst=2137–382137–8}}</ref> [[egyptskéStaroegyptské hieroglyfické písmo|Hieroglyfické]]hieroglyfy, [[hieratické písmo|hieratické]] a [[démotické písmo]] nahradilabolo postupne nahradené fonetickou [[koptská abeceda|koptskou abecedou]], ktorá viac vystihovala znenie jazyka. [[Koptčina]] sa dodnesstále používa v [[liturgia|liturgii]] [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej ortodoxnej cirkvi]] a jej stopy saje dajúmožné nájsť aj v modernej [[egyptská arabčina|egyptskej arabčine]].<ref>{{Harvbzharvbz|Vittman|1991|Sst=197–227}}</ref>
 
=== Hlásky a gramatikastavba ===
Stará[[Image:Unas Pyramidentexte det1.jpg|thumb|Úryvok hieroglyfického zápisu ''Textu pyramíd'' z pohrebnej komory [[Venisova pyramída|Venisovej pyramídy]] (5. dynastia, Sakkára)]]Staroveká egyptčina mala 25 [[spoluhláska|spoluhlások]], podobnýchpríbuzné ekvivalentomspoluhláskam z iných semitsko-hamitskýchafroázijských jazykov., Obsahovalavrátane [[faryngályfaringálny konsonant|faryngálnych]] a [[emfatickéemfatický spoluhláskykonsonant|emfatických konsonantov]], [[prízvučné plozívy|prízvučné]]prízvučných a [[neprízvučné plozívy]],neprízvučných [[neznelé frikatívyfrikatíva|frikatív]] a [[znelé afrikatívy|znelé]]prízvučných a neprízvučných [[neznelé afrikatívyafrikáta|afrikát]]. V egyptčine mali miesto ajMala tri dlhékrátke a tri krátkedlhé [[samohláska|samohlásky]], ktorých početktoré sa v neskorejNeskorom fázeobdobí rozrástolrozrástli nado deväťdeviatich.<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|1995a|St=46}}</ref> ZákladomJednoduché slovo sa egyptčinyskladalo z dvoj- alebo trojhláskového koreňa tvoreného spoluhláskami alebo [[polosamohláska]]mi, rovnako ako vpri semitských a berberských jazykoch,. jePríponami troj-boli aleboodvodzované dvojkonsonantnýslová koreň.a Príponyčasovanie upravovalislovies tvarbolo slova. Časovanie slovesa sa zhodovalozhodné s osobou. Napr. trojkonsonantnýtrojhláskový koreň {{cudzojazyčnecjz|egy|''sḏm''}} jebol sémantickésémantickým jadrojadrom slova „počuť“. JedenJeho zzákladným tvarovčasom základného časovania (3. os. sing. m.) jebolo {{cudzojazyčnecjz|egy|''sḏm=f''}}, čo znamená |„on počuje“}}. Ak podmet jebolo podstatné meno (subst.), prípony sa knepridávali slovesuk nepridávajúprísudku:<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|1995a|St=74}}</ref> {{cudzojazyčnecjz|egy|''sḏm-ḥmt hm.t''}}, tj. |„žena počuje“}}.
 
Prídavné mená bolisa odvodzovanéodvodzovali z podstatných mien spôsobom, ktorýpodobným egyptológovia[[nisba|nisbe]] nazývajúv ''nisba''arabčine.<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|2004|St=175}}</ref> VoPoradie vetáchslov so slovesným ({{v jazyku|eng|verbal sentences}})slovesných a adj.adjektívnych slovesno-mennýmvetách prísudkombolo ({{vprísudok–podmet jazyku|eng|adjectivala sentences}})pri boli vetné členy radené ''prísudok – podmet''nominálnych a voadverbiálnych vetách so subst. slovesno-menným prísudkom ({{v jazyku|eng|nominal sentences}}) a v príslovkových súvetiach ({{v jazyku|eng|adverbial sentences}}) ''podmet – prísudok''podmet–prísudok.<ref>{{Harvbzharvbz|Allen|2000|Sst=67, 70, 109}}</ref><ref>{{harvbz|Loukota|2011|Sst=119–131}}</ref> Podmet sa mohol presunúť na začiatok vety, ak bol dlhýdlhší a nasledovalo za ním nasledovalo vzťažné zámeno.<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|20051995b|St=2147}}</ref> Záporné slovesáSlovesá a podstatné mená saboli písali snegované časticou {{cudzojazyčnecjz|egy|''n''}}, {{cudzojazyčnecjz|egy|''nn''}} sa používalo vpri príslovkových súvetiachadverbiálnych a voadjektívnych vetách (zápor s adj.genitívnou slovesno-menným prísudkomspojkou).<ref>{{harvbz|Loukota|2011|St=121}}</ref> [[Prízvuk]] sa kládolbol na poslednúposlednej alebo predposlednúpredposlednej slabiku[[slabika|slabike]], ktorá mohla byť buď otvorená (KV) alebo zatvorená (KVK).<ref>{{Harvbzharvbz|Loprieno|2004|St=173}}</ref>
 
=== Písmo ===
{{Hlavný článok|Egyptské hieroglyfické písmo|Hieratické písmo|Démotické písmo}}
{{Hiero | {{cudzojazyčne|egy|''r-n-kmt''}}<br /> egyptčina | <hiero>r:Z1-n-km-m-t:O49</hiero> | align=right | era=default}}
 
[[Image:Rosetta_Stone_BW.jpeg|thumb|Rosettská doska (okolo 196 pred Kr.) stála na počiatku rozlúštenia egyptského hieroglyfického písma.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=13}}</ref>]][[egyptské hieroglyfické písmo|Hieroglyfické písmo]] je známe už približne z roku 3000 pred Kr. a zahrňuje stovky symbolov. Znak môže vyjadrovať slovo, slabiku, hlásku alebo [[determinatív]], ktorý sa nevyslovoval. Rovnaký symbol sa mohol v písme použiť na rôznych miestach v rôznych súvislostiach. Hieroglyfy boli formálne písmo, ktoré sa používalo na kamenných monumentoch a v hrobkách. Jednotlivé znaky mohli byť stvárnené v detailoch dosahujúcich úroveň samostatného umeleckého diela. Pisári pri každodennej práci používali rýchlejšiu a jednoduchšiu kurzívnu formu, ktorá sa nazýva [[hieratické písmo]]. Hieroglyfický text mohol byť orientovaný podľa potreby (obyčajne sprava doľava), hieratické texty boli písané vždy sprava doľava v riadkoch. Časom sa rozšírila novšia [[démotické písmo|démotická forma]] a prebrala funkciu každodenného písma. Na [[Rosettská doska|Rosettskej doske]] je spolu s gréckym textom uverejnená práve jeho formálna hieroglyfická a bežná démotická verzia.<ref>{{harvbz|Lopertino|1995a|Sst=10–26}}</ref>
Najstarším egyptským písmom bolo egyptské hieroglyfické písmo, ktoré bolo sčasti slabičné, teda jeden znak reprezentoval jednu slabiku, sčasti ideografické, teda jeden znak vyjadroval jednu myšlienku. Popri hieroglyfoch sa vyvinulo v starovekom Egypte aj hieratické písmo, ktoré bolo jednoduchšie a časovo menej náročnejšie na zápis. Aj hieratické písmo bolo sylabické a používalo niekoľko ideogramov. Kým hieroglyfy boli skôr reprezentatívnym písmom, určeným na tesanie do kameňa a zaznamenávanie oslavných nápisov, a každý zo znakov mohol byť detailný do tej miery, že predstavoval samostatný umelecký výtvor, hieratickým písmom sa písalo štetcom na [[Papyrus (výrobok)|papyrus]] a zaznamenávali sa ním úradné dokumenty, právne a náboženské texty. [[Fenické písmo]], z ktorého pochádza aj [[latinské písmo|latinka]], sa vyvinulo okolo roku 1800 pred Kr. práve z egyptského hieratického písma. Démotické písmo sa vyvinulo ako tretí typ písma určeného na zaznamenávanie egyptského jazyka v [[Neskoré obdobie (Egypt)|neskorom období]]. Toto sylabické písmo sa vyvinulo z hieratickej egyptčiny [[Dolný Egypt|Dolného Egypta]] a postupne nahradilo hieratické písmo pri zápise administratívnych, právnych a obchodných dokumentov (náboženské texty sa naďalej písali v hieratickom písme, ktoré sa stalo písmom kňazov). Pod vplyvom [[helenizmus|helenizmu]], a neskôr po dobytí Egypta [[Staroveký Rím|Rimanmi]], sa používanie všetkých troch druhov písma vytrácalo. Posledný známy záznam v hieratickom písme spadá do tretieho, v hieroglyfoch do štvrtého a v démotickom do piateho storočia po Kr.
 
Približne odv 1. storočiastoročí popred Kr. sa začala popripoužívať démotickýmparalelne písmevedľa používaťdémotického písma [[koptské písmo|koptská abeceda,]]. ktorá bolatvorila vlastne upravenourozšírená [[grécke písmo|grécka abeceda|gréckou abecedou]] (alfabetou) s dodatkomo niekoľkýchniekoľko démotických znakov.<ref>{{Harvbzharvbz|Allen|2000|St=7}}</ref> HieroglyfyHieroglyfické sapísmo naďalejsa používalipoužívalo pri ceremoniálnychslávnostných príležitostiach až do 4. storočia po Kr., keďku ichkoncu ovládalajeho histórie ho vedelo čítať už len malá hŕstkaniekoľko kňazov. SPo postupnýmpresadení zánikomzákazu tradičnýchvšetkých náboženskýchnáboženstiev inštitúciíokrem zanikala[[kresťanstvo|kresťanstva]] ajbolo tradičné niekoľkotisícročné egyptské náboženské zriadenie rozpustené a znalosť hieroglyfyckéhohieroglyfov písmasa stratila. Pokusy o jeho rozlúštenie siahajú doznáme už z byzantského<ref>{{Harvbzharvbz|LoprienoLopertino|2004|St=166}}</ref> a neskôr islamského obdobia.<ref>{{Harvbzharvbz|El-Daly|2005|St=164}}</ref> obdobia.Ale Skutočný objav sa udial ažv roku 1822, rok po nájdeníobjavení [[Rosettská doska|Rosettskej dosky]] (okolo 196 pred Kr.) a po rokoch jej skúmania, [[Thomas Young|Thomasom Youngom]] a [[Jean-François Champollion|Jeanom-Françoisom Champollionom]], keď boli rozlúštené a popísanérozlúštili skorotakmer všetkycelé hieroglyfické znakypísmo.<ref>{{Harvbzharvbz|Allen|2000|St=8}}</ref>
 
=== Literatúra ===
{{Hlavný článok|Staroegyptská literatúra}}
Staroegyptský text sa prvýkrát objavil na štítkoch výbavy v kráľovských hroboch ranodynastického obdobia. Za písomné zaznamenávanie informácií zodpovedali pisári, ktorí pracovali v inštitúcii nazývanej ''peranch'' („dom života“ – archív). V neskoršom období ''peranch'' zahrňoval kancelárie, knižnice („domy kníh“), laboratóriá a observatóriá.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref>
 
Niektoré z najznámejších diel staroegyptskej literatúry, ako napr. ''Texty pyramíd'' alebo ''Texty rakiev'', boli napísané v klasickej staroegyptčine. Obdobie tejto jazykovej fázy trvalo približne do roku 1300 pred Kr. Neskorá staroegyptčina sa používala v období od Novej ríše. Je možné ju nájsť v oficiálnych dokumentoch [[19. dynastia Egypta|19.]] a [[20. dynastia Egypta|20. dynastie]], ľúbostnej poézii a textoch príbehov, rovnako ako v démotických a koptských textoch. V literatúre tohto obdobia sa objavili nové formy: pohrebný životopis, ako napr. Harchufov a Veniho, alebo ''sebajt'' (ponaučenie), ktoré malo úlohu vysvetliť učenie a návody slávnych a vznešených postáv histórie. Napr. ''Ipuetov papyrus'' (P. Leiden I 344) je zbásnený nárek nad prírodnou katastrofou a spoločenskou revolúciou.
Najstaršie hieroglyfické záznamy pochádzajú z [[preddynastické obdobie (Egypt)|preddynastického obdobia]] (okolo 3200 pred Kr.) z pohrebiska miestnej elity v [[Abydos (Egypt)|Abyde]] ({{v jazyku|egy||Abdžu}}, dnes lokalita ''Umm el-Káb''). Sú vo forme štítkov, ktorými boli označené jednotlivé predmety hrobovej výbavy.<ref>{{Harvbz|Shaw|2003|St=80}}</ref>
 
''[[Sinuhetov vlastný životopis]]'', ktorý bol napísaný počas Strednej ríše, je klasickým dielom staroegyptskej literatúry.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=11}}</ref> ''Westcartov papyrus'' (P. Berlin 3033), nazývaný aj ''Ponaučenie princa Džedefhora'', z rovnakého obdobia podáva príbehy o korupcii a skazenosti kňazov, ktoré rozprávajú synovia faraóna [[Chufu]]a svojmu kráľovskému otcovi.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=215}}</ref> ''Amenemopovo ponaučenie'' sa pokladá za majstrovské dielo starovekej blízkovýchodnej literatúry.<ref>{{harvbz|Day|Gordon|Williamson|1998|St=23}}</ref> Postupne ako končilo obdobie Novej ríše, pribúdalo stále viac populárnych diel napísaných bežným jazykom, napr. ''Venamonov príbeh'' a ''Aniho ponaučenie''. Text podáva príbeh aristokrata, ktorého okradnú počas cesty do [[Libanon]]u za obchodom s cédrovým drevom a o jeho návrate do Egypta. Približne od roku 700 pred Kr. sa začínajú objavovať príbehy a ponaučenia písané, podobne ako osobné a obchodné záznamy, v démotickom písme a démotickou staroegyptčinou, napr. populárna náučná ''Zbierka Anchšešonkovych výrokov''. Veľa textov v démotčine pochádzajúcich z grécko-rímskeho obdobia bolo v skutočnosti napísaných skôr, keď bol Egypt silnou a nezávislou ríšou, ktorej vládol slávny panovník, akým bol napr. [[Ramesse II.]]<ref>{{harvbz|Lichtheim|1980|St=159}}</ref>
Pisári – štátni úradníci, ktorí mali na starosti rôzne oblasti administratívy, pracovali v inštitúcii zvanej ''Dom života'' ({{v jazyku|egy||Per anch}}). Neskôr sa dali nájsť aj v úradoch, knižniciach (''Domoch knihy''), laboratóriách a observatóriách.<ref>{{Harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref> Niektoré známe literárne diela, napr. ''[[Texty pyramíd]]'', alebo ''[[Texty rakví]]'', boli napísané v klasickej (strednej) egyptčine, ktorá bola jazykom písaných diel až do obdobia okolo roku 1300 pred Kr. Neskorá (nová) egyptčina, ktorá na ňu nadväzovala, sa používala v ramessovskom období v písaných dokumentoch, poézii a rozprávaniach, a neskôr aj s démotickým alebo koptským písmom. V období neskorej egyptčiny sa rozvinul druh životopisného rozprávania, používaného v hrobkách, napr. autobiografie Harchufa a Veniho. Vznikol literárny druh ponaučenia, ktorý mal za úlohu sprostredkovávať poučenia a návody významných osobností. Príkladom môže byť ''Ipuverov papyrus'' (P. Leiden I 344) – báseň (nárek), ktorá popisuje prírodnú katastrofu a spoločenský otras.
 
== Kultúra ==
''[[Sinuhetov vlastný životopis|Sinuhetovo rozprávanie]]'', napísané v strednej egyptčine, je klasickým dielom staroegyptskej literatúry.<ref>{{Harvbz|Lichtheim|1975|St=11}}</ref> ''Westcarov papyrus'' (P. Berlin 3033) bol napísaný v rovnakom období a opisoval rozhovor medzi faraónom [[Chufu]]om a jeho synmi o zázrakoch, ktoré vykonávali kňazi.<ref>{{Harvbz|Lichtheim|1975|St=215}}</ref> ''Amenemopovo ponaučenie'' je považované za majstrovské dielo starovekej blízkovýchodnej literatúry.<ref>{{Harvbz|Day|Emerton|Gordon|Godfrey|1997|St=23}}</ref> Ako sa blížil koniec [[Nová ríša|Novej ríše]], hovorový jazyk sa častejšie používal v populárnych textoch, napr. ''Venamonovo rozprávanie'' alebo ''Aniho ponaučenie''. Príbeh rozpráva o urodzenom mužovi, ktorého okradli počas cesty do [[Libanon]]u za [[céder|cédrovým drevom]], a o jeho strastiplnej ceste späť do Egypta. Od obdobia okolo roku 700 pred Kr. boli populárne príbehy, rovnako ako ponaučenia a ďalšie osobné a obchodné texty, písané démotickým písmom, napr. ''Zbierka Anch-Šešonkových výrokov''. Veľa textov, ktoré boli známe počas grécko-rímskeho obdobia, rozprávali príbehy zasadené do minulosti, do čias, keď Egypt bol silným a nezávislým štátom, ktorému vládol slávny panovník, akým bol napr. [[Ramesse II.]]<ref>{{Harvbz|Lichtheim|1980|St=159}}</ref>
=== Denný život ===
[[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|Egyptský roľník s pluhom zo Sennedžemovej hrobky [[TT1]] (19. dynastia, Dejr el-Medína)|left]][[Image:Tomb_of_Nakht_(8).jpg|thumb|Každodenné zamestnania zobrazené na maľbách v hrobke [[TT52]] Amonovho astronóma Nachta (18. dynastia)]][[Image:DancerEgyptOstraka1.jpg|thumb|Egyptská tanečníčka zobrazená na ostrake (19. dynastia, Turínske múzeum,)]]Väčšina Egypťanov bola roľníkmi pripútanými k pozemku a vo svojom príbytku bývali len s najbližšou rodinou. Domy boli stavané z nepálených tehál, aby interiér ostával chladný aj počas horúceho dňa. Každý dom mal kuchyňu s otvorenou strechou, kamenným mlynom na obilie a malou pecou na pečenie chleba.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=401}}</ref> Steny boli natreté na bielo a mohli byť pokryté farbenými textilnými závesmi. Na dlážke ležala trstinová rohož a na nej mobiliár, ktorý tvorili drevený stôl, stoličky a posteľ odsadená od podlahy.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=403}}</ref>
 
Hygiena a zovňajšok boli pre starých Egypťanov dôležité súčasti života. Väčšina sa kúpala v Níle a používala kašovité mydlo zo zvieracieho tuku a kriedy. Ľudia si kvôli čistote holili celé telo. Nepríjemné telesné pachy potláčali voňavkami a aromatickými olejmi, ktoré zároveň zjemňovali pokožku.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=405}}</ref> Oblečenie bolo jednoduché, vyrobené z bieleného kusu plátna. Muži aj ženy z vyšších vrstiev nosili parochňu, šperky a kozmetické doplnky. Deti chodili nahé až do 12. roku. Potom boli muži obrezaní a oholili im hlavu. Matky boli zodpovedné za opatrovanie a výchovu detí, muži za rodinný príjem.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=406–7}}</ref>
== Spoločnosť ==
[[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|egyptský roľník]]
Počas dynastického obdobia egyptská spoločnosť stála a padala s autoritou [[faraón]]ov, ktorá sa odvíjala od viery v ich božský pôvod. Táto predstava hrala významnú úlohu pre udržanie stability obzvlášť v tých dobách, kedy hrozilo, že sa Egypt rozpadne na viacero celkov, predovšetkým na začiatku [[Stará ríša|Starej ríše]] a [[Stredná ríša|Strednej ríše]]. Od piatej dynastie bol vládca považovaný za Syna [[Re (božstvo)|Réa]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať [[Maat]], princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku na zemi. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ďalším božstvom, s ktorým boli faraóni stotožňovaní, bol [[Hor (božstvo)|Hor]], syn boha [[Usire]]ho. Hor nastúpil na kráľovský trón po pochovaní svojho zavraždeného otca a vykonaní pomsty na jeho vrahovi, [[Sutech]]ovi. Podobne si egyptský faraón mohol nárokovať vládu nad krajinou až po tom, ako pochoval svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými Sutechom prichádzajúcim z púšte. Postavenie kráľa bolo výrazne oslabené počínajúc od 20. dynastie. Súčasne s tým sa Egypt stal náchylnejším voči cudzím vplyvom a útokom.
 
Egypťania si v priebehu histórie vybudovali kultúrne bohatstvo, ktorého súčasťou bolo množstvo sviatkov a slávností sprevádzaných hudbou a tancom. Hudba a tanec boli populárne formy zábavy pre tých, ktorí si ich mohli dovoliť. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili [[flauta|flauty]] a [[harfa|harfy]], neskôr sa rozšírili aj nástroje podobné [[trubka|trubkám]], [[hoboj]]om a [[píšťala (hudobný nástroj)|píšťalám]]. Počas Novej ríše sa hralo na zvoncoch, [[činel]]och, [[tamburína]]ch, [[bubon (hudba)|bubnoch]] a ázijských [[lutna|lutnách]] a [[lýra (starogrécky nástroj)|lýrach]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/furniture/music.html Music in Ancient Egypt]}}</ref> [[Sistrum]] bol jednoduchý hudobný nástroj patriaci medzi [[perkusie]], ktorý sa používal pri náboženských rituáloch.
Ďalším typickým znakom egyptskej spoločnosti je pozornosť a úcta, aká je venovaná mŕtvym. Záujem o posmrtnú existenciu možno vysledovať až do najstarších, predhistorických dôb Egypta. Svoj vrchol dosiahol v podobe monumentálnych hrobiek, [[pyramída|pyramíd]], a zádušných chrámov budovaných za Starej ríše. Staroegyptský výraz pre hrobku je '''per neheh''', Dom večnosti, pretože Egypťania verili, že pre spokojnosť duše na druhom svete je potrebné zachovať ľudské telo neporušené. Podľa egyptskej náuky má ľudský duch dve časti – [[Ka (staroveký Egypt)|ka]] a [[ba]]. Ka žilo po smrti človeka ďalej na druhom svete, ktorý vyzeral podobne ako svet živých. Ba, zvyčajne zobrazované v podobe vtáka, zotrvávalo aj po smrti na zemi a vracalo sa v noci do hrobky, kde prebývalo. Sem bolo potrebné prinášať obety pre ba, bez ktorých by zahynulo a s ním i ka na onom svete. Veľmi skoro boli v Egypte vyvinuté metódy ako umelými prostriedkami zakonzervovať ľudskú schránku a predísť jej rozkladu. [[Mumifikácia (konzervovanie)|Mumifikácia]] bola tiež spojená s vierou v ba, ktoré sa v noci vracalo práve do zabalzamovaného tela. Egyptské hrobky boli vybavené všetkým, čo ich majiteľ používal počas života. Zachovalo sa nám v nich tiež rada tzv. [[Kniha mŕtvych|Kníh mŕtvych]], návodov, ako prejsť nástrahami podsvetia a dokonca oklamať sudcov, ktorí vážili duše mŕtvych.
 
Starovekí Egypťania sa vo voľnom čase venovali rôznym aktivitám, vrátane hier a hudby. Napr. ''senet'' bola stolová hra, pri ktorej sa na hracej doske rôzne ťahali figúrky. ''Meneh'' bola podobná hra s kruhovou doskou. Medzi deťmi bolo obľúbené žonglovanie, loptové hry a zápasenie, ktoré je doložené nástennými maľbami z [[Beni Hasan]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=126}}</ref> Zámožných Egypťanov bavil aj lov a člnkovanie.
[[Súbor:Egypte louvre 127.jpg|100px|vpravo|náhľad|Prsteň faraóna [[Ramzes II.|Ramzesa II.]]]]
 
Vďaka vykopávkam dediny remeselníkov v [[Dejr el-Medína|Dejr el-Medíne]] máme dnes relatívne dobre zdokumentovaný staroveký komunitný život v časovom rozsahu štyroch storočí. Nejestvuje porovnateľná lokalita, kde by bola preskúmaná v podobnom detaile organizácia, sociálne vzťahy a pracovné a životné podmienky jednotlivých obyvateľov a celej komunity, ako je v tomto prípade.<ref>{{harvbz|Edwards|Gadd|Hammond|Sollberger|1973|St=380}}</ref>
Napriek dokladom, ktoré máme o egyptskej kultúre, Egypťania neboli morbídne zaujatí smrťou, ako sa mnohí domnievajú. Na papyroch, reliéfoch a nástenných maľbách máme doklady o tom, ako radi si užívali život. Starí Egypťania boli už v staroveku známi svojim zmyslom pre humor.
 
=== Kuchyňa ===
Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali '''remec''', ľudia, a pre ostatných mali len pohrdlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila s udržiavaním Maat. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia zeme, [[Hyksósovia]], [[Asýria|Asýrčania]], [[Líbya|Líbyjčania]], [[Perzia|Peržania]] a [[Staroveké Grécko|Gréci]], napriek tomu, že sa stali jej vládcami a uctievali jej bohov.
{{Hlavný článok|Staroegyptská kuchyňa}}
Súčasná moderná egyptská kuchyňa si zachováva niektoré nápadné podobnosti so starovekou, nepočítajúc nápoje obsahujúce alkohol. Základom stravy bol [[chlieb]] a [[pivo]], doplnené zeleninou akou je [[cesnak cibuľový|cibuľa]] a [[cesnak kuchynský|cesnak]], alebo ovocím ako [[ďatle]] a [[figa (ovocie)|figy]]. [[Víno]] a mäso konzumovali všetci obyvatelia hlavne počas sviatočných dní, vyššia spoločenská vrstva častejšie. Ryby, mäso a hydinu buď nakladali do soli alebo sušili, pripravovali ich dusením alebo pečením na rošte.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=399–400}}</ref>
 
=== Odievanie ===
Postavenie žien v egyptskej spoločnosti bolo prekvapivo rovnostárske. Na rozdiel od žien na Blízkom východe alebo v Grécku mohli ženy vlastniť majetok a nakladať s ním ako s vlastným, rozhodovali o tom, koho si vezmú za manžela, smeli sa pohybovať voľne na verejnosti a svedčiť na súdoch. Zachovali sa záznamy o úradníčkach, kňažkách a pisárkach, nehovoriac o ženách-faraónoch. Už v starovekých dobách bola voľnosť egyptských žien príslovečná. Egyptský muž mohol mať viacero manželiek, ale iba v tom prípade, že mu to dovolila jeho hlavná manželka. Sobáš sa uzavieral na základe dohody medzi partnermi a podobne prebiehal aj rozvod, ktorý nebol v Egypte ničím neobvyklým.
[[Image:P1060918 Louvre antiquité egyptiennes corps de femme rwk.JPG|thumb|Ženské torzo z amarnského obdobia (18. dynastia), niekedy uvádzané aj ako torzo kráľovnej [[Nefertiti]], manželky faraóna Achnatona]]Egyptský odev zostal po celé storočia nezmenený. Ako celok, tak aj časti boli do detailov premyslené a celé jeho usporiadanie bolo veľmi vyvážené. Často sa používali geometrické tvary, najmä trojuholník. Odev bol prispôsobený podmienkam, v ktorých jeho nositelia žili. Prvoradou bola funkčnosť, až potom ozdobnosť. Mužský a ženský odev boli presne určené. V období Starej a Strednej ríše nosili muži len jednoduchú bedrovú zásterku. Slúžila ako pracovný odev, časom sa však z nej stal komplikovaný kus oblečenia. Samotná zásterka sa nezmenila, len sa začala jemne riasiť a zdobiť farebnými pásmi. Ženský odev bol z tesne priliehavého plátna, tvoriaceho akýsi obal okolo celej postavy (neskôr nazývaný ''kalasiris''). Odev sa delil na úzku sukňu siahajúcu do polovice lýtok, ktorá bránila v chôdzi, a na živôtik s dvoma širokými ramienkami. Oproti neskorším obdobiam sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami vyjadrovali len šperkami a zdobením šiat. Vidno to najmä na maľbách, kde popri odievaní bola pevne stanovená aj farba pleti postáv – muži sa zobrazovali zásadne s hnedočervenou pleťou, aby na nich vynikla belosť zásterky, a ženy a otroci mali vždy žltú farbu pleti. Ideálna žena bola v tomto období vysoká, plochá, štíhla, s úzkymi bokmi a širokými ramenami. Odev bol založený na kontraste farieb a materiálov, pričom šaty mali väčšinou biely základ a farebné zdobenie. K celkovému výzoru žien i mužov patrilo aj líčenie zvýrazňujúce oči, obočie a ústa a nosenie bohatých čiernych parochní.<ref name="watterson-2005" />
 
Luxusnejší a farebnejší odev sa objavuje až v období Novej ríše, keď sa pôvab stal povinnosťou a pravidlom, a odevy dovtedy nosené len ženami (ako ''kalasiris'') začali nosiť i muži. Taktiež sa začala objavovať nová časť oblečenia – vrchný plášť v podobe šálu, ktorá bola nariasený a prekrížený na živôtiku, a tým vytváral aj krátke rukávy. Sukňa sa predĺžila a dostala zvonový strih. Pôvodné trojuholníkové tvary ostali, no miesto geometrického významu sa stali štylizáciou lotosového kvetu.<ref name="watterson-2005" />
== Odievanie ==
[[Súbor:Maler der Grabkammer des Amenemhêt 001.jpg|vpravo|350px]]
 
Neodmysliteľnou súčasťou módy boli aj šperky. V Egypte znikli všetky typy šperkov ako ich dnes poznáme: prstene, náušnice, brošne, náramky i čelenky. Boli vytvárané cizelovaním, tepaním alebo rytím, vo veľkej obľube bolo používanie pravých i umelých drahokamov.<ref name="watterson-2005" />
Egyptský odev zostal po celé storočia nezmenený. Ako celok, tak i každá jeho časť, boli do detailov premyslené a celé jeho usporiadanie bolo veľmi vyvážené, a v mnohých detailoch sa používajú geometrické tvary, najmä trojuholník. Odev bol prispôsobený podmienkam, v ktorých jeho nositelia žili, a bol najmä funkčný, nie ozdobný. Je presne určený typ mužského a ženského odevu. V období Starej a Strednej ríše nosili muži len jednoduchú bedrovú zásterku. Slúžili ako pracovný odev, no časom sa z nich stal komplikovaný kus oblečenia. Samotná zásterka sa nezmenila, len sa začala jemne riasiť a zdobiť farebnými pásmi. Ženský odev bol z tesne priliehavého plátna, tvoriaceho akési puzdro okolo celej postavy (neskôr nazývané kalasiris), takže odev pôsobil ako dnešné úplety. Odev sa delil na úzku sukňu siahajúcu do polovice lýtok, ktorá bránila v chôdzi, a na živôtik s dvoma širokými ramienkami. Oproti neskorším obdobiam sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami vyjadrovali len šperkami a zdobením šiat. Vidno to najmä na maľbách, kde popri odievaní bola pevne stanovená aj farba pleti postáv - muži sa zobrazovali zásadne s hnedočervenou pleťou, aby na nich vynikla belosť zásterky, a ženy a otroci mali vždy žltú farbu pleti. Ideálna žena je v tomto období vysoká, plochá, štíhla žena s úzkymi bokmi a širokými ramenami. Odev je založený na kontraste farieb a materiálov, pričom šaty mali väčšinou biely základ a farebné zdobenie. K celkovému výzoru patrilo aj líčenie u žien i mužov, pri ktorom zvýrazňovali oči, obočie a ústa, a nosenie bohatých čiernych parochní.
 
=== Architektúra ===
Luxusnejší a farebnejší odev sa objavuje až v období Novej ríše, kedy sa pôvab stal povinnosťou a pravidlom, a odevy dovtedy nosené len ženami (ako kalasiris), začínajú nosiť i muži. Taktiež sa začína objavovať nová časť oblečenia - vrchný plášť v podobe šály, ktorá je nariasená a prekrížená na živôtiku, a tým vytvára aj krátke rukávy. Sukňa sa predĺžila a dostala zvonový strih. Pôvodné trojuholníkové tvary ostali, no miesto geometrického významu sa stali štylizáciou lotosového kvetu.
{{Hlavný článok|Architektúra starovekého Egypta}}
[[Image:Temple hatchepsout.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Medzi výtvory staroegyptskej architektúry patria niektoré najznámejšie stavby antického sveta: [[nekropola pri Gíze|pyramídy v Gíze]] alebo [[Karnak|chrámy v Karnaku]]. Stavebné projekty boli organizované a financované štátom, hlavne pre náboženskú alebo pamätnú funkciu, a panovník nimi upevňoval moc svojho úradu. Starovekí Egypťania boli zruční stavebníci, ktorí používali jednoduché ale účinné nástroje, a dokázali so starostlivosťou a presnosťou postaviť veľké kamenné objekty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|Sst=94–7}}</ref>
 
Domáce obydlia roľníkov, rovnako ako elity, boli z materiálu s dočasnou trvanlivosťou, najmä z nepálenej tehly a dreva. Roľníci žili v jednoduchých domoch, paláce vyššej spoločenskej vrstvy boli obydlia so zložitejšou štruktúrou. Ich vzácne pozostatky z Novej ríše, akými sú nálezy z [[Malkata|Malkaty]] alebo [[Amarna|Amarny]], ukazujú bohato zdobené steny a podlahy s výjavmi ľudí, vtákov, jazier, božstiev alebo geometrických obrazcov.<ref>{{harvbz|Badawy|1968|St=50}}</ref> Dôležité stavby ako chrámy alebo hrobky, ktoré mali stáť večne, boli postavené namiesto tehál z kamenných blokov. Architektonické prvky niesli prírodné domáce motívy rastlín [[šachor papyrusový|papyrus]]u alebo [[lekno egyptské|lotos]]u. Tento spôsob stvárnenia architektúry sa prvýkrát objavil s [[Necerichet]]ovou [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitou pyramídou v Sakkáre]], ktorá je dnes najstaršou známou stavbou z opracovaného kameňa.
Neodmysliteľnou súčasťou módy sú aj šperky. Vznikli tu všetky typy šperkov, ako ich poznáme i dnes: prstene, náušnice, brošne, náramky i čelenky. Šperky sú vytvárané cizelovaním, tepaním, rytím, a vo veľkej obľube je používanie pravých i umelých drahokamov.
nosili aj mikiny s kapucami.
 
Dnes najstaršie známe chrámy, napr. v Gíze, pozostávali z jednoduchej uzatvorenej siene – [[svätyňa|svätyne]], so strešnou doskou, ktorú podopierali stĺpy. V Novej ríši architekti pridali [[pylón]], otvorené nádvorie a uzatvorenú [[stĺpová sieň|stĺpovú sieň]] pred vstupom do chrámovej svätyne, ktorá patrila do štandardnej dispozície ešte aj v grécko-rímskom období.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/temple/typestime.html Types of temples in ancient Egypt]}}</ref> Hypostyl v [[Karnak]]u pozostáva z radov úzkych stĺpov, ktoré podopierajú stropné preklady.
== Umenie ==
{{Hlavný článok|Egyptské sochárstvo|Egyptské maliarstvo}}
 
Medzi najstarší a najrozšírenejší funerálny architektonický typ v Starej ríši patrila [[mastaba]]. Mala obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou a bola postavená z nepálenej tehly a kameňa, pod ktorou sa nachádzala šachta s pohrebnou komorou. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v skutočnosti veľká mastaba, ktorá má na streche základného objektu navŕšené ďalšie v pôdoryse zmenšujúce sa stupne. [[Egyptské pyramídy|Pyramídy]] sa stavali hlavne počas Starej a Strednej ríše. Neskorší panovníci tento druh pohrebného objektu opustili a nahradili ich skalnými hrobkami, ktoré neboli tak nápadné.<ref>{{harvbz|Dodson|1991|St=23}}</ref> Panovníci kušitskej [[25. dynastia Egypta|25. dynastie]] si tiež stavali hrobky v tvare pyramíd. Ležia na území dnešného Sudánu.<ref name="mokhtar-1990_161-163" /><ref name="emberling-2011_9-11" /><ref name="silverman-1997_36-37" />
[[Súbor:Egypte louvre 085.jpg|náhľad|vľavo|180px|Črepina so skicou sediaceho muža]]
Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať do večnosti a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Z tohto dôvodu dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora, '''serdáb''', určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo '''[[Ka (staroveký Egypt)|ka]]''', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.
 
=== Umenie ===
Počas viac než troch tisícročí trvania Egypta sa jeho umelecké postupy takmer vôbec nezmenili. Jeho typické prvky možno zachytiť už na sochách faraóna [[Chasechemuej]]a z 27. storočia pred Kr. Egyptské maliarstvo a sochárstvo tiež, napriek stykom Egyptu s inými kultúrami, nepodliehalo takmer vôbec cudzím vplyvom.
[[Image:Tomb_of_Nakht_-_three_musicians.png|thumb|Tri hudobníčky na nástennej maľbe v hrobke [[TT52]] pisára Nachta (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]][[Image:Nofretete_Neues_Museum.jpg|thumb|Busta kráľovnej [[Nefertiti]] (18. dynastia, amarnské obdobie, Berlín)]]{{Hlavný článok|Umenie starovekého Egypta}}
 
Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať večne a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Preto dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora – [[serdáb]], určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.<ref name="watterson-2005" />
Hoci na hrobových malbách vidíme, že umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade faráonov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležití, faraóni väčší ako ich poddaní a významní členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci. Farby používané v egyptskom sochárstve a maliarstve mali tiež presne určený, symbolický význam. Perspektíva bola nahradzovaná vzájomným prekrývaním objektov alebo ich radeniu nad seba. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Na niektorých hlinených črepoch, ktoré maliari používali ako skicáre, však máme zachované postavy načrtnuté realisticky a s perspektívou. Scény, ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne v tzv. registroch, pričom ich zvyčajne bolo nad sebou umiestnených niekoľko.
 
Starovekí Egypťania vytvárali funkčné umenie. Umelci počas obdobia trvajúceho viac ako 3500 rokov striktne dodržiavali umelecké formy a ikonografiu vyvinutú počas Starej ríše. Zabránili tým prieniku cudzích prvkov a vnútorným zmenám.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=29}}</ref> Tieto umelecké štandardy ako jednoduché čiary, tvary a farebné plochy kombinované s charakteristickou plošnou projekciou postáv, v ktorej nebolo miesta pre hĺbku zobrazovanej scény, vytvorili [[kompozícia (výtvarné umenie)|kompozíciu]] so zmyslom pre poriadok a rovnováhu. Zobrazenia a texty sa v chrámoch, hrobkách, rakvách, na [[stéla]]ch a sochách vzájomne prepletali. Napr. [[Narmerova paleta]] zobrazuje postavy, ktoré je možné zároveň čítať ako hieroglyfy.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=21}}</ref> Staroegyptské umenie slúžilo dôsledne a jednoznačne politickému a náboženskému účelu prostredníctvom prísnych pravidiel štylizácie a symbolizmu.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=12}}</ref>
== Náboženstvo ==
{{Hlavný článok|Náboženstvo starovekého Egypta}}
 
[[Staroegyptské sochárstvo|Staroegyptský sochári]] používali kameň pre špičkové diela a drevo ako jeho lacnejšiu a ľahšiu alternatívu. Farebné pigmenty sa získavali z minerálov, napr. zo železných rúd červený a okrový pigment, z medených rúd modrý a zelený, zo sadzí alebo dreveného uhlia čierny a z vápenca biely. Farbivá sa miešali s arabskou gumou do hmoty, ktorá sa lisovala do koláčov. Tie mohli neskôr zarobiť s vodou a pripraviť na použitie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=105}}</ref>
== Chronológia ==
{{Staroegyptská chronológia}}
{{Hlavný článok|Chronológia starovekého Egypta}}
 
Egypťania pomocou reliéfov zaznamenávali víťazstvá v bitkách, kráľovské dekréty a náboženské scény. Bežné obyvateľstvo malo prístup k drobnému pohrebnému umeniu, napr. k ''[[vešebt]]om'' alebo zvitkom umelecky stvárnených náboženských textov, o ktorých verili, že ich dokážu ochrániť po smrti na druhom svete.<ref name="james-2005_122">{{harvbz|James|2005|St=122}}</ref> Počas Strednej ríše sa stali obľúbenou súčasťou pohrebnej výbavy drevené alebo hlinené modely výjavov z každodenného života. Pravdepodobne vyjadrovali snahu zosnulého opakovať tieto scény alebo činnosť aj v záhrobí. Modely zobrazujú robotníkov, domy, lode alebo formácie vojska a sú to pravdepodobne zmenšeniny ideálneho posmrtného života.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=74}}</ref>
O najstaršiu chronológiu egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik [[Manetó]]. V svojom diele ''[[Aigyptiaka]]'' uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastii. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Okrem Manetónovho spisu sa moderná egyptská chronológia opiera o ďalšie písomné pramene egyptských dejín – hlavne [[Turínsky zoznam kráľov]] a [[Zoznam kráľov z Abydu]], ktoré udávajú mená a roky panovania historických aj mytologických vládcov starého Egypta – a v posledných dobách aj o ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr.
 
Hoci na hrobových maľbách vidíme, že umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade panovníkov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en-face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležití, faraóni väčší ako ich poddaní a významní členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci. Farby používané v egyptskom sochárstve a maliarstve mali tiež presne určený symbolický význam. Perspektíva bola nahradzovaná vzájomným prekrývaním objektov alebo ich radeniu nad seba. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Na niektorých hlinených črepoch, ktoré maliari používali ako skicáre, však máme zachované postavy načrtnuté realisticky a s perspektívou. Scény, ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne v tzv. registroch, pričom ich zvyčajne bolo nad sebou umiestnených niekoľko.<ref name="watterson-2005" />
Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa práve vládnúceho faraóna, čo sťažuje prácu egyptológov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa jednotliví egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 400 rokov.
 
Staroegyptský umelecký štýl aj napriek svojej výraznej súrodosti vykazoval rozdiely v detailoch, ktoré boli prejavom zmien kultúrnych alebo politických nálad. Po invázii Hyksósov v Druhom prechodnom období sa v meste Avaris (dnes Tell el-Dab’a) našli [[freska|fresky]] v [[minojská kultúra|mínojskom štýle]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=216}}</ref> Najvýznamnejším príkladom ako sa politickou situáciou menili umelecké výrazové prostriedky a formy je [[amarnské obdobie]], počas ktorého sa umelecký výraz radikálne zmenil ako odraz [[Achnaton]]ovych revolučných náboženských myšlienok.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=149}}</ref> Tento štýl, ktorý je dnes známy ako amarnský, bol po Achnatonovej smrti rýchlo zotretý a nahradený tradičným výrazom.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=158}}</ref>
Dejiny starovekého Egypta sa štandardne delia na viacero období podľa toho, či bola zem pod nadvládou jedného vládnuceho rodu (ríše) alebo rozdrobená na niekoľko menších kráľovstiev (prechodné obdobia). Každé z týchto období je ďalej rozdelené do dynastii, ktoré zodpovedajú vláde kráľov spoločného pôvodu. V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>Delenie a približné datovanie podľa {{Harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}} a {{Harv|Verner|2010|Sst=553–558}}</ref>
 
=== Náboženstvo ===
* '''[[preddynastické obdobie (Egypt)|Preddynastické obdobie]]''' (približne 4500–2900 pred Kr.): 0. dynastia;
[[Image:Osiris_E3751_mp3h8829-d.jpg|thumb|Detail sediacej sošky boha [[Usir]]a z bronzu a zlata (Neskoré obdobie, Louvre)]][[Image:Dendera_Deckenrelief_03.JPG|thumb|Stropný reliéf [[heliopoliské Devätoro|heliopoliského Devätora]] (Dendera)]]{{Hlavný článok|Náboženstvo starovekého Egypta|Božstvá starovekého Egypta}}
* '''[[Ranodynastické obdobie (Egypt)|Archaické obdobie]]''' (približne 2900–2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia;
Viera v božské bytosti a posmrtný život bola v staroegyptskej civilizácii už od jej počiatkov. Kráľovská moc pramenila z božského práva panovníka. [[Božstvá starovekého Egypta|Staroegyptský panteón]] zapĺňali božstvá, ktoré vládli nadprirodzeným silám a mohli byť povolané na pomoc a ochranu. Bohovia ale neboli vždy ústretoví a podľa Egypťanov vyžadovali tiež uzmierovanie obetami a modlitbami. Zloženie panteónu sa stále menilo, kňazi sa ho však neusilovali žiadnym spôsobom organizovať a vytvárať z neho koherentný systém. Dokonca v niektorých prípadoch si náboženské legendy a príbehy protirečili.<ref>{{harvbz|James|2005|St=102}}</ref> Viaceré božské koncepty neboli brané ako rozporuplné, skôr boli chápané ako rôzne vrstvy mnohotvárnej skutočnosti.<ref>{{harvbz|Redford|2003|St=106}}</ref>
* '''[[Stará ríša]]''' (približne 2590–2118 pred Kr.): 3.–8. dynastia;
 
* '''[[Prvé prechodné obdobie]]''' (približne 2118–1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia;
Božské kulty boli uctievané v chrámoch spravovaných [[kňaz v starovekom Egypte|kňazmi]] na kráľov pokyn. Ústredným priestorom chrámu bola svätyňa s kultovou sochou. Chrámy neboli miestami verejnej úcty a zhromaždení, len zriedka počas určitých sviatkov v niektorých dňoch roku bola socha vynesená von z chrámu pre verejnú pobožnosť. Božská sféra bola obyčajne uzavretá vonkajšiemu svetu a vstupovať mohli len predstavitelia chrámu. Obyčajný človek mohol uctievať božstvo prostredníctvom sochy, ktorú mal vo svojom obydlí.<ref>{{harvbz|James|2005|St=117}}</ref> Od konca Novej ríše sa koncept kultu zmenil. Faraón už nebol jediný božský sprostredkovateľ medzi ľuďmi, nový náboženský zvyk umožňoval jednotlivcom priame uctievanie božstva. Výsledkom bol okrem iného systém orákulí, pomocou ktorého bola priamo ľuďom komunikovaná vôľa bohov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=313}}</ref>
* '''[[Stredná ríša]]''' (približne 1980–1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia;
 
* '''[[Druhé prechodné obdobie]]''' (približne 1759–1539 pred Kr.): 13.–17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska;
Egypťania verili, že každá ľudská bytosť sa skladá z fyzických a duchovných častí. Každý má okrem tela svoj tieň, ''[[ba (egyptská mytológia)|ba]]'' – osobnosť alebo dušu, ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'' – životnú silu a meno.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=79, 94–5}}</ref> Sídlom myšlienok a emócií nebol mozog ale srdce. Duchovné časti boli po smrti uvoľnené z tela a mohli sa naďalej pohybovať podľa vlastnej vôle. Potrebovali však ako svoj stály príbytok fyzické pozostatku, prípadne sochu, ktorá pozostatky nahradzovala. Konečným cieľom bolo spojenie ''ba'' a ''ka'', tým sa zosnulý stal „ospravedlneným“ a žil ako ''anch''. Musel však podstúpiť súd, pri ktorom sa jeho srdce vážilo s ''maat'' – pravdou. Ak jeho srdce bolo ťažšie ako ''maat'', mohol pokračovať vo svojom jestvovaní ako duchovná bytosť, inak bol zničený.<ref>{{harvbz|Wasserman|Faulkner|Goelet|von Dassow|1994|Sst=150–3}}</ref>
* '''[[Nová ríša]]''' (približne 1539–1077 pred Kr.): 18.–20. dynastia;
 
* '''[[Tretie prechodné obdobie]]''' (približne 1079–723 pred Kr.): 21.–24. dynastia;
Božský pôvod panovníka sa zdôvodňoval niekoľkými náboženskými konštrukciami, ktoré sa stali bežnou súčasťou každodenného života spoločnosti. Tradične bol stelesnením boha [[Hor (božstvo)|Hora]], vznášajúceho sa nad krajinou.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|Sst=51, 72}}</ref>Panovník bol od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] považovaný za syna boha [[Re (božstvo)|Rea]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať na zemi ''maat'' – princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ako sa vyvíjali staroegyptské filozoficko-náboženské koncepty, boh Hor (a s ním aj panovník) sa stal synom boha [[Usir]]a. Hor nastúpil na kráľovský trón po pohrebe svojho zavraždeného otca a pomstení sa jeho vrahovi [[Sutech]]ovi. Podobne nový egyptský faraón mohol vykonávať svoj úrad až po pohrebe svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými bohom Sutechom prichádzajúcim z púšte.<ref name="watterson-2005" />
* '''[[Neskorá ríša]]''' (722–332 pred Kr.): 25.–31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská.
 
* '''[[Obdobie macedónskych vládcov (Egypt)|Obdobie macedónskych vládcov]]''' (332–306 pred Kr.);
=== Pohrebné zvyky ===
* '''[[Ptolemaiovské obdobie]]''' (306–30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia;
{{Hlavný článok|Pohrebné zvyky v starovekom Egypte}}
* '''[[Rímske obdobie (Egypt)|Rímske obdobie]]''' (30 pred Kr. – 395 po Kr.);
[[Image:Frederick_Arthur_Bridgman_-_Funeral_of_a_Mummy.JPG|thumb|Idealizovaný staroegyptský pohreb na obraze Fredericka Arthuta Bridgmana (19. storočie)]]Starovekí Egypťania si v priebehu dejín vytvorili zložitý systém pohrebných zvykov, ktorý, ako verili, potrebovali k zaisteniu večného života po svojej smrti. Podmienkou k úspešnému posmrtnému životu bolo zachované telo, vykonané pohrebné obrady a milodary, ktoré by zosnulý prijímal v záhrobí.<ref name="james-2005_122" /> Telá sa v obdobiach pred Starou ríšou ukladali do jám v púšti, v ktorých sa uchovali prirodzenou [[disikácia|disikáciou]]. Suché aridné podnebie bolo pre egyptské pohrebné zvyky veľmi výhodné, vďaka čomu sa mohli zachovať aj telá chudobných, ktorí si nemohli dovoliť nákladné mumifikačné procedúry. Zámožnejší Egypťania pochovávali mŕtvych do kamenných hrobiek a umelo ich mumifikovali. Súčasťou mumifikácie bolo vybratie vnútorných orgánov a obalenie tela do plátenných ovínadiel. Potom pripravené telo uložili do kamenného sarkofágu alebo drevenej rakvy. Od začiatku 4. dynastie niektoré časti tela ukladali osobitne do [[kanopa|kanop]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/ok.html Mummies and Mummification: Old Kingdom]}}</ref>
* '''[[Byzantské obdobie (Egypt)|Byzantské obdobie]]''' (395–640 po Kr.).
 
Začiatkom Novej ríše najlepší mumifikačný postup trval 70 dní a zahŕňal vybratie orgánov, odstránenie mozgu cez nos a vysušenie tela soľami [[natron]]u. Potom bolo telo zavinuté do plátna s amuletmi vkladanými pomedzi vrstvy. Nakoniec bolo uložené do dekorovanej truhly v tvare ľudskej postavy. Múmie z Neskorého obdobia boli ukladané do maľovaných obalov. V grécko-rímskom období mumifikačné zvyky upadli a dôraz sa viac kládol na vonkajší zjav zosnulého ako na samotné zachovanie jeho telesnej schránky.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/late.html Mummies and Mummification: Late Period, Ptolemaic, Roman and Christian Period]}}</ref>
 
Pohreb bohatých Egypťanov obyčajne obsahoval väčšie množstvo luxusných predmetov, súčasťou všetkých pohrebov však boli milodary. Začiatkom Novej ríše sa v hrobovej výbave objavili zvitky posvätných kníh a sošky [[vešebt]]ov, ktoré predstavovali služobníkov mŕtveho na druhom svete.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/burialcustoms/shabtis.html Shabtis]}}</ref> Súčasťou pohrebu bol aj magický obrad oživenia zosnulého. Očakávalo sa, že príbuzní po pohrebe budú príležitostne prinášať potraviny do hrobky a modliť sa za nebožtíka.<ref>{{harvbz|James|2005|St=124}}</ref>
 
Aj napriek dojmu z dokladov egyptskej kultúry, ktoré sú dnes k dispozícii, Egypťania neboli morbídne zaujatí smrťou. Na zvitkoch, reliéfoch a nástenných maľbách sa nachádzajú dôkazy o tom, ako si radi užívali život, osamote alebo pri spoločenských príležitostiach. Starí Egypťania boli už v staroveku známi svojím zmyslom pre humor.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|St=23}}</ref>
 
== Vojsko ==
{{Hlavný článok|Staroegyptské vojsko}}
[[Image:Ramesses_II_on_chariot.png|thumb|Ramesse II. (19. dynastia)]]Armáda zodpovedala za obranu ríše proti vpádom cudzincov a mala za úlohu tiež udržať prevahu v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Chránila expedície na [[Sinajský polostrov]] v období Starej ríše a bojovala v občianskej vojne počas Prvého a Druhého prechodného obdobia. Starala sa o pevnosti pozdĺž dôležitých obchodných trás, akou bola napr. pevnosť na ceste na juh do Núbie neďaleko mesta [[Buhen]]. Niektoré pevnosti boli budované ako vojenské základne, napr. pevnosť pri Sile slúžila ako základňa pre operácie do Levanty. Počas Novej ríše armáda na príkaz niekoľkých faraónov zaútočila a nakoniec dobyla ríšu Kuš v Núbii a časť Levanty.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=245}}</ref>
 
Súčasťou typického armádneho vybavenia boli luky so šípmi, kopije a štíty so zaokrúhlenými vrchmi, spevnené zvieracou kožou napnutou na drevenom ráme. Začiatkom Novej ríše za začal používať [[vojnový voz]], ktorý priviezli Hyksósi. Zbrane a pancier sa viac zdokonalil po zavedení bronzových prvkov. Štíty boli celé z dreva spevnené v strede bronzovou puklicou, kopije mali bronzový hrot. Staroegyptské vojsko prevzalo ázijskú sečnú zbraň [[chopeš]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=366–7}}</ref> Predpokladá sa na základe väčšiny vyobrazení, že faraón viedol vojsko do boja a stál na jeho čele. Je to pravdepodobné napr. v prípade faraóna [[Sekenenre Tao|Sekenenreho Taa]] a jeho synov, ktorí aktívne bojovali v stretoch s ázijskými Hyksósmi.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=96}}</ref> Jestvujú však aj opačné názory.<ref>{{harvbz|Shaw|2009}}</ref> Vojakov odvádzali z bežnej populácie, no už počas Novej ríše a hlavne v neskôr vojsko tvorili [[žoldnier]]i z Núbie a Líbye.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=400}}</ref>
 
== Technika, medicína, matematika a astronómia ==
[[Image:Cosmetics_case_Egypt.jpg|thumb|Kozmetická súprava z fajansy a dreva (18. dynastia, Berlín)]]Egypťania dosiahli v technike, medicíne a matematike relatívne vysoký štandard produkcie a majstrovstva. Kládli veľký dôraz na skúsenosť, možno vôbec ako prví v dejinách. Svedčia o tom nálezy zvitkov ''[[Papyrusu Edwina Smitha]]'' a ''[[Ebersovho papyrusu]]'' približne z roku 1600 pred Kr. Používali vlastné písmo a desiatkovú sústavu.
 
=== Fajansa a sklo ===
Ešte pred obdobím Starej ríše Egypťania vynašli sklovitý materiál, ktorý je dnes známy ako [[egyptská fajansa]] a zaobchádzali s ňou ako s polodrahokamom. Fajansa je ''„keramický materiál z rozdrveného kremeňa a piesku so sodno-vápenato-silikátovou glazúrou.“''<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=176}}</ref> Farbila sa zvyčajne meďou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=177}}</ref> Egypťania ju používali na výrobu korálikov, dlaždíc, figúrok a ďalších malých predmetov. Známe sú viaceré výrobné postupy, pri typickom sa rozmiešal práškový materiál do pasty, ktorou sa obalilo hlinené jadro a to sa vypálilo. S technikou výroby fajansy je späté farbivo nazývané [[egyptská modrá]]. Vznikala roztavením alebo spečením siliky, medi, vápna a alkaloidu, ako napr. [[natron]]u. Výrobok sa mohol pomlieť a použiť opäť ako pigment.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=109}}</ref>
 
Starovekí Egypťania dokázali s veľkou zručnosťou vyrobiť rôzne predmety zo skla, nevie sa však, či sami objavili techniku jeho výroby.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=195}}</ref> Tiež sa nevie, či si sami vyrábali surový materiál, alebo ho už pripravený dovážali ako [[Ingot (hutníctvo)|ingot]]y a neskôr ho tavili a dokončovali. Vedeli však vyrobiť predmety a hotové ich farbiť. Rozsah farebnosti, ktorý používali, sa pohyboval od žltej, cez červenú, zelenú, modrú, purpurovú až po bielu, s rôznou priehľadnosťou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=215}}</ref>
 
=== Medicína ===
[[Image:KomOmbo03.jpg|thumb|Chirurgické nástroje zobrazené na reliéfe chrámu v Kóm Ombó (ptolemaiovské a rímske obdobie)]]Zdravotné problémy starých Egypťanov súviseli so životným prostredím, v ktorom žili. [[Malária]] a [[motolice#Schistosomóza|schistosomóza]] ich ohrozovali z blízkej rieky, podobne ako krokodíly a hrochy. Celoživotná práca na poli alebo stavbách zaťažovala chrbticu a kĺby, zranenia spôsobovali úrazy pri práci alebo strety vo vojne. Malé kamenné častice, ktoré boli kvôli špalde mletej na kamenných zariadeniach prítomné v chlebe, obrusovali zuby, čím sa stávali náchylné na [[absces]]. [[Zubný kaz]] bol vzácny.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=94}}</ref>
 
Strava zámožných Egypťanov bola bohatá na cukor, čo spôsobovalo ochorenia ďasien.<ref>{{harvbz|Filer|1995|Sst=78–80}}</ref> Obezita dodnes viditeľná na niektorých zachovaných múmiách ukazuje, že časť spoločnosti žila v prebytku pôžitkársky život.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=21}}</ref> Priemerný vek bol u mužov 35 rokov a u žien 30. Dosiahnuť dospelosť však nebolo jednoduché, až tretina populácie umierala v detskom veku.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=25}}</ref>
 
Staroegyptskí lekári boli na Blízkom východe povestní svojimi schopnosťami a niektorí, ako napr. Imhotep, ostávali známymi dlho po smrti.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=39}}</ref> Hérodotos poznamenáva, že medzi egyptskými lekármi bola vysoká miera špecializácie – jeden sa staral len o hlavu, iný o žalúdok, ďalší o oči alebo bol zubár.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=243}}</ref> Egypťan obyčajne zašiel do Domu života (''peranch'') a tam mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Známe sú takéto zariadenia v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18) počas Novej ríše, alebo v Abdžu (Abydos, H08) a [[Saj|Saji]] (Sais, D05) počas Neskorého obdobia. Lekárske zvitky ukazujú empirické poznanie anatómie, zranení a praktického liečenia.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|Sst=244–6}}</ref>
 
Podľa záznamov sa zranenia ošetrovali obväzmi napr. zo surového mäsa, bieleho plátna alebo tampónmi nasiaknutými medom na zabránenie infekcie.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=250}}</ref> [[Ópium]] používali ako [[anestetikum]]. Cesnak a cibuľu odporúčali na udržanie dobrého zdravia a na zmiernenie prejavov [[astma|astmy]]. Staroegyptskí chirurgovia zašívali rany, naprávali kosti a amputovali choré končatiny. Vedeli tiež rozoznať, kedy je zranenie natoľko vážne, že jediné, čo môžu pre pacienta urobiť, je uľahčiť mu čas až kým nezomrie.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=38}}</ref>
 
=== Lodiarstvo ===
[[Image:Saqqara_BW_11_c.jpg|thumb|Reliéf lodí s posádkami z Cujovej mastaby (5. dynastia, Sakkára)]]Egypťania vedeli stavať lode už na začiatku svojich písaných dejín, tj. približne od roku 3000 pred Kr. Jednými z najstarších známych lodí vôbec sú tie, ktoré sa našli v lokalite mesta [[Abdžu]] (Abydos, H08) Tvorili skupinu 14 lodí postavených zo spájaných drevených fošní tkanými remeňmi, medzi ktorými bola vložená na utesnenie trstina alebo tráva.<ref name="ward-2001" /> Lode boli pochované spolu v blízkosti hrobky faraóna [[Chasechemuej]]a z konca 2. dynastie a predpokladá sa, že až na jednu patrili práve jemu. Ostatná je staršia a podľa keramiky, ktorá s ňou súvisí, je z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. Pravdepodobne patrila faraónovi [[Hor-Aha|Ahovi]] zo začiatku 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Schuster|2000}}</ref>
 
Staroegyptskí lodiari poznali spôsob, ako drevenými klinmi spojiť dosky lodnej konštrukcie. Škáry zatierali smolou. Vedeli tiež spájať drevené súčasti pomocou čapov a drážok.<ref name="ward-2001" /> Dodnes sa zachoval exemplár 44-metrov dlhej lode faraóna [[Chufu]]a približne z roku 2500 pred Kr., ktorý bol ešte nedávno uložený v podzemnom priestore pri základni Veľkej pyramídy. Pravdepodobne loď mala faraónovi slúžiť ako slnečná bárka, ktorá by ho po smrti odviezla na druhý svet. O námorných aktivitách ríše a schopnostiach staroegyptských lodníkov sa vie len veľmi málo napriek tomu, že Egypt dokázal postaviť aj veľké plavidlá. Plaviť sa v prehľadnom prostredí rieky Níl vyžadovalo iný druh majstrovstva ako námorná plavba cez [[Stredozemné more|Stredozemné]] alebo [[Červené more]], kadiaľ viedli námorné obchodné cesty k partnerom, s ktorými Egypt obchodoval.
 
=== Matematika ===
[[Image:Rhind_Mathematical_Papyrus.jpg|thumb|Rhindov matematický papyrus (okolo 1550 pred Kr., Britské múzeum)]]Prvý známy doklad matematických výpočtov pochádza z preddynastického obdobia z Horného Egypta, v ktorom je vidieť úplne vyvinutý číselný systém.<ref group="pozn">V súčasnosti egyptológia nepozná celistvý obraz staroegyptskej matematiky. Je to spôsobené nepatrnosťou dnes známych prameňov, ale aj nedostatkom vyčerpávajúcich štúdií tých, ktoré sú už známe. {{harv|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=13}} Najstarší známy matematický rukopis pochádza z obdobia Strednej ríše. Väčšina dochovaných rukopisov bola napísaná pre výuku, preto nemusia dávať reálny obraz o matematických znalostiach starých Egypťanov. {{harv|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=47, 51}}</ref> Predstava o dôležitosti matematiky pre vzdelaného Egypťana vyplýva zo „satirického listu“ z obdobia Novej ríše, v ktorom autor učiteľ Hori vyzýva vojenského pisára Amenemopa, aby dokázal svoje schopnosti v každodenných matematických úlohách, napr. v prepočtoch súvisiacich s evidenciou pôdy, pracovnej sily a obilia.<ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=11}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=114}}</ref> Podľa ''[[Rhindov matematický papyrus|Rhindovho]]'' a ''[[Moskovský matematický papyrus|Moskovského matematického papyrusu]]'' Egypťania poznali štyri [[matematické operácie]] – [[sčítanie]], [[odčítanie]], [[násobenie]] a [[delenie (matematika)|delenie]]. Používali [[zlomok (matematika)|zlomky]], vedeli vypočítať [[objem (matematika)|objem]] [[kváder|kvádra]] a [[ihlan|pravidelného štvorbokého ihlana]] a [[plošný obsah|plochu]] [[obdĺžnik]]a, [[trojuholník]]a a [[kruh]]u. Rozumeli jednoduchým princípom [[aritmetika|aritmetiky]], [[algebra|algebry]] a [[geometria|geometrie]] a vedeli riešiť jednoduché [[rovnica (matematika)|rovnice]] s jednou a dvoma neznámymi.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=222}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=68}}</ref>
 
Číselná sústava bola [[desiatková číselná sústava|desiatková]], vyjadrená hieroglyfickými znakmi pre každý [[rád čísla|číselný rád]] od jednotky po milión. Každý zo znakov mohol byť zaznamenaný toľkokrát, koľko bolo treba, aby počet dosiahol požadovanú hodnotu. Napr. pre hodnotu 80 sa opakoval osemkrát znak pre 10, pre 800 osemkrát znak pre 100.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=217}}</ref> Staroegyptský matematický systém nevedel narábať s väčšinou zlomkov, ktorých čitateľ bol väčší ako 1, zložitejšie zlomky sa preto písali ako súčet jednoduchších. Napr. ²⁄₅ počítali ako ¹⁄₃ + ¹⁄₁₅. Jestvovali tabuľky s hodnotami zlomkov, ktoré urýchľovali výpočty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=218}}</ref> Pre najbežnejšie zlomky boli vyhradené špeciálne hieroglyfické znaky.<ref>{{harvbz|Gardiner|1957|St=197}}</ref>
 
Starovekí Egypťania prakticky využívali princíp, ktorý dnes popisuje [[Pytagorova veta]]. Vedeli napr., že trojuholník má uhol protiľahlý k prepone pravý, ak pomer odvesien a prepony bol 3:4:5.<ref name="strouhal-1989_241">{{harvbz|Strouhal|1989|St=241}}</ref> Približnú plochu kruhu vypočítali tak, že odčítali ¹⁄₉ z jeho priemeru a výsledok umocnili na druhú:
 
:<math>S \approx (\frac{8}{9}D)^2 = \frac{256}{81}r^2 \approx 3.16r^2</math>, čo je rozumná aproximácia rovnice <math>S = \pi r^2</math>.<ref name="strouhal-1989_241" /><ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=31}}</ref>
 
V neskorších démotických matematických textoch sa objavili zložitejšie úlohy, napr. pre geometrické obrazce a telesá ako výpočet [[kruhová úseč|kruhovej úseči]] alebo vpísaných obrazcov. ''„V textoch sa používali postupy, ktoré neskôr všeobecne definovali a dokázali grécki matematici – Pytagorova veta a Horonov postup pre aproximáciu iracionálnej odmocniny.“'' Aj keď časovo egyptské texty vznikli pred gréckymi, nie je možne dokázať, či zdrojom gréckych matematikov bola egyptská alebo grécka matematika.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=113}}</ref>
 
Zdá sa, že Egypťania poznali [[zlatý rez]] (φ). Odráža sa v mnohých staroegyptských stavbách, vrátane pyramíd. Je však možné, že toto poznanie je náhodným výsledkom využívania špagátov s pravidelnými uzlami, ktorými Egypťania vymeriavali dispozície, a intuitívneho zmyslu pre proporciu a harmóniu.<ref>{{harvbz|Kemp|1989|St=138}}</ref>
 
=== Astronómia ===
{{Hlavný článok|Staroegyptská astronómia|Staroegyptský kalendár}}
[[Image:Senenmut.jpg|thumb|Nebeská schéma na strope Senenmutovej horobky (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Egypťania vnímali okolité prírodné deje ako prejavy jedného celku, preto sa podľa oblohy a nebeských telies snažili zosúladiť náboženské a štátne aktivity. Uvedomovali si rozdiel v rýchlosti pohybov objektov a ich periodicitu. Porovnávali astronomické javy, napr. cyklus [[Mesiac]]a alebo východy najjasnejších hviezd, s každoročnými nílskymi záplavami.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=118}}</ref> Rozoznávali lineárny čas ''džet'' a cyklický ''neheh''. Množstvo sviatkov bolo založených na opakujúcich sa astronomických dejoch, ktoré prebiehali napr. každý rok. Podobne každodenné chrámové rituály boli vyvolané určitou denne sa opakujúcou astronomickou udalosťou. Niektoré astronomické objekty boli vďaka svojej dôležitosti v bežnom a sviatočnom živote zbožštené, napr. [[Slnko]] ako boh [[Re (božstvo)|Re]] alebo hviezda [[Sírius]] ako bohyňa [[Sopdet]]. Takto personifikované sa dostali do legiend a náboženských a mytologických príbehov.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119">{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=119}}</ref>
 
Chrámoví astrológovia počas dejín starovekého Egypta generáciami zhromažďovali praktické informácie z pozorovaní, vďaka ktorým ''„sa naučili merať čas, zostavovať kalendáre, správne orientovať svoje budovy a mapovať oblohu. Praktické využitie ich astronomických znalostí patrí medzi to najvýznamnejšie, čím prispeli modernému svetu: … Starí Egypťania ako prvá civilizácia na svete zaviedla rok s 365 dňami, ktorý sa stal základom [[Juliánsky kalendár|Juliánskeho kalendára]]. … Egypťania tiež ako prví rozdelili deň a noc na dvanásť dielov, dostali tým dvadsaťštyrihodinový deň.“'' Počítali čas na hodiny, dni, týždne, mesiace, sezóny a roky, čo sú jednotky súvisiace s astronomickými javmi a používame ich dodnes.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119" />
 
[[Image:Dendera.jpg|thumb|Denderský zverokruh (ptolemaiovské obdobie, Louvre)|left]]Nebeská klenba (a podľa novších hypotéz [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]]) bola personifikovaná bohyňou [[Nut (bohyňa)|Nut]], ktorá sa nahá klenula z východu na západ ponad zem predstavovanou bohom [[Geb]]om. Medzi nimi stál vzduch ako boh [[Šu]].<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=125–126}}</ref> Starovekí Egypťania poznali okrem Slnka a Mesiaca [[Merkúr (planéta)|Merkúr]], [[Venuša (planéta)|Venušu]], [[Mars (planéta)|Mars]], [[Jupiter (planéta)|Jupiter]] a [[Saturn (planéta)|Saturn]] a zobrazovali ich minimálne od Strednej ríše.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=132}}</ref> Oblohu so súhvezdiami delili [[ekliptika|ekliptickou rovinou]] na severnú a južnú. Konkrétne súhvezdia však väčšinou ostávajú stále neidentifikované. Jediné súhvezdie, ktoré sa podarilo s určitosťou stotožniť s názvom „predná noha býka“ je [[Veľká medvedica|Veľký voz]]. Najstaršie známe kompletné zobrazenie oblohy je v [[Senenmunova hrobka|Senenmunovej horbke]] z 18. dynastie. Jediné známe kruhové zobrazenie schémy oblohy z Egypta je svetoznámy „[[zvieratník]]“ z Dendery z neskorého ptolemaiovského obdobia.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=133, 135}}</ref>
 
Pri stálom pozorovaní nočnej oblohy si egyptskí astronómovia uvedomili prítomnosť [[cirkumpolárna hviezda|cirkumpolárnych hviezd]] na oblohe a jej severného pólu. Ten sa kvôli [[precesia|precesii]] v preddynastickom období nachádzal pri hviezde [[Thuban]] (α Dra) a okolo roku 1900 pred Kr. pri [[Kochab]]e (β UMi).<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=134–135}}</ref> Egypťania určovali nočný čas pomocou radu východov niekoľkých južných hviezd, ktoré sa v ptolemaiovskom období nazývali „dekany“. Dnes sú známe mená niektorých pozorovaných hviezd, s určitosťou je však stotožnený len Sírius (α CMa) – ''Sopdet'' a súhvezdie [[Orión (súhvezdie)|Orión]] – ''Sah''. Sírius bol pre staroegyptskú civilizáciu najdôležitejšou hviezdou, ktorá prinášala nílske záplavy a nový rok.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=137}}</ref> Okrem toho niektorí bádatelia sa domnievajú, že boha [[Sopdu]]a je možné spojiť s hviezdou [[Canopus]] (α Car), ktorá je po Síriu druhou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=137–138}}</ref>
 
V súčasnosti najstaršou známou staroegyptskou pamiatkou spätou s astronómiou je lokalita [[Nabta Playa]], ktorú tvorí niekoľko [[megalit]]ických štruktúr. Leží v Západnej púšti 100 km od [[Abú Sumbul (archeologická lokalita)|Abú Sumbulu]] a jej vznik sa kladie do obdobia približne medzi rokmi 5300 a 3400 pred Kr. Napr. jedna zo štruktúr sa nazýva „kalendárový kruh“ a pomocou nej bolo možné určiť príchod obdobia dôležitých letných dažďov.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=138–139}}</ref>
 
== Dedičstvo ==
[[Image:Jean-Léon Gérôme 003.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)|left]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref>
 
[[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí|al-Makrízího]].<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 17. a 18. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref>
 
Európska koloniálna okupácia zničila časť egyptského historického dedičstva, niektorí cudzinci však zanechali pozitívnu stopu. Napr. [[Napoleon Bonaparte]] vo svojej [[Napoleon_Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|výprave]] zhromaždil 150 vedcov a umelcov, aby skúmali a dokumentovali prírodu a dejiny Egypta. Výsledky publikovali v známom diele ''Description de l’Égypte''.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=100}}</ref>
 
V 21. storočí si egyptská vláda uvedomuje celosvetový význam staroegyptskej histórie a kultúry, a tým aj dôležitosť jej komplexného odkrývania. [[Najvyššia rada pre pamiatky Egypta]] (SCAE) schvaľuje a dozoruje všetky vykopávky, ktorých prvoradým cieľom nie je hľadať poklady, ale nájsť vedecké informácie. Rada spravuje múzeá a reštaurátorské projekty, ktoré naďalej uchovávajú historické dedičstvo starovekého Egypta.
 
== Pozri aj ==
* [[Egyptské pyramídy]]
* [[Zoznam vládcov starovekého Egypta]]
* [[Egyptské múzeum v Káhire]]
* [[Egyptológia]]
 
* [[Staroegyptská astronómia]]
== Poznámky ==
* [[Mumifikácia (konzervovanie)|Mumifikácia]]
{{referencie|2|skupina="pozn"}}
 
== Referencie ==
{{Referenciereferencie|3}}
 
== Literatúra ==
<div style="-moz-column-count:3; column-count:3; -webkit-column-count:3; font-size:.9em;">
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Allen|Meno=James P.|Rok=2000|Titul=Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs|Miesto=Cambridge, UK|Vydavateľ=Cambridge University Press|ISBN=0521774837}}
* {{Citácia Harvard|Alberge|Dalya|2003|Tomb reveals Ancient Egypt’s humiliating secret|Periodikum=The Sunday Times|URL=http://wysinger.homestead.com/article10.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Day|Meno1=John|Priezvisko2=Emerton|Meno2=John Adney|Priezvisko3=Gordon|Meno3=Robert P.|Priezvisko4=Godfrey|Meno4=Hugh|Priezvisko5=Williamson|Meno5=Maturin|Titul=Wisdom in Ancient Israel|Vydavateľ=Cambridge University Press|Rok=1997|ISBN=0521624894}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=El-DalyAldred|Meno=OkashaCyril|Rok=2001988|Titul=Egyptology:Akhenaten, TheKing Missingof MillenniumEgypt|Miesto=London, UK|Vydavateľ=UCLThames Press& Hudson|ISBN=18447206240500050481}}
* {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2000|Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs||Cambridge University Press|0521774837}}
* {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|1994|Ancient Egyptian Stone Vessels|Heidelberg|Periodikum=Studien zur Archäologie und Geschichte Altägyptens|Číslo=5|Strany=23–26}}
* {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge|Strany=46–47|Kapitola=Stone|MenoEditora1=Paul T.|PriezviskoEditora1=Nicholson|MenoEditora2=Ian|PriezviskoEditora2=Shaw|Priezvisko2=Harrell|Meno2=James A.|Priezvisko3=Shaw|Meno3=Ian}}
* {{Citácia Harvard|Badawy|Alexander|1968|A History of Egyptian Architecture, Vol. III|Berkeley, Cal|University of California Press|0520000579}}
* {{Citácia Harvard|Billard|Jules B.|1978|Ancient Egypt: Discovering its Splendors|Washington, DC|National Geographic Society}}
* {{Citácia Harvard|Bonnet|Charles|2006|The Nubian Pharaohs|New York, NY|The American University in Cairo Press|9789774160103}}
* {{Citácia Harvard|Clarke|Somers|1990|Ancient Egyptian Masonry: The Building Craft|London/New York, NY|Oxford University Press, Humphrey Milford/Dover|0486264858|Priezvisko2=Engelbach|Meno2=R.|Vydanie=reprint z 1930}}
* {{Citácia Harvard|Clayton|Peter A.|1994|Chronicle of the Pharaohs|London, UK|Thames & Hudson|0500050740}}
* {{Citácia Harvard|Cline|Eric H.|2001|Amenhotep III: Perspectives on His Reign|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0472088335|Priezvisko2=O’Connor|Meno2=David Kevin}}
* {{Citácia Harvard|Černý|Jaroslav|1975|Egypt from the Death of Ramesses III to the End of the Twenty-First Dynasty in The Middle East and the Aegean Region c.1380–1000 BC|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0521086914}}
* {{Citácia Harvard|Day|John|1998|Wisdom in Ancient Israel. Essays in honour of J. A. Emerton|Cambridge, UK| Cambridge University Press|0521624894|Priezvisko2=Gordon|Meno2=Robert P.|Priezvisko3=Williamson|Meno3=Hugh Godfrey Maturin}}
* {{Citácia Harvard|Diop|Cheikh Anta|1974|The African Origin of Civilization|Chicago, Il|Lawrence Hill Books|1556520727}}
* {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|1991|Egyptian Rock Cut Tombs. Buckinghamshire, UK|Shire Publications Ltd.|0747801282}}
* {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|2004|The Complete Royal Families of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0500051283|Priezvisko2=Hilton|Meno2=Dyan}}
* {{Citácia Harvard|Dollinger|André|2000|An introduction to the history and culture of Pharaonic Egypt|URL=http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/index.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}}
* {{Citácia Harvard|Edwards|I. E. S.|1973|The Cambridge Ancient History Vol. 2, Part 1: The Middle East and the Aegean Region, c. 1800–1380 BC||Cambridge University Press|9780521082303|Meno2=C. J.|Priezvisko2=Gadd|Meno3=N. G. L.|Priezvisko3=Hammond|Meno4=E.|Priezvisko4=Sollberger}}
* {{Citácia Harvard|El-Daly|Okasha|2005| Egyptology: The Missing Millennium|London, UK|UCL Press|1844720624}}
* {{Citácia Harvard|Emberling|Geoff|2011|Nubia: Ancient Kingdoms of Africa|New York|Institute for the Study of the Ancient World|9780615481029}}
* {{Citácia Harvard|Filer|Joyce|1996|Disease|Austin, TX|University of Texas Press|0292724985}}
* {{Citácia Harvard|Gardiner|Alan|1957|Egyptian Grammar: Being an Introduction to the Study of Hieroglyphs|Oxford, UK|Griffith Institute|0900416351}}
* {{Citácia Harvard|Grajetzki|Wolfram|2000|Digital Egypt for Universities||University College London||http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/Welcome.html|{{dátum|20130727}}|Priezvisko2=Quirke|Meno2=Stephen|Priezvisko3=Shiode|Meno3=Narushige}}
* {{Citácia Harvard|Hassan|Fekri|2011|The Fall of the Old Kingdom||British Broadcasting Corporation|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}|Periodikum=BBC History|URL=http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/apocalypse_egypt_01.shtml#four}}
* {{Citácia Harvard|Hayes|W. C.|okt. 1964|Most Ancient Egypt: Chapter III. The Neolithic and Chalcolithic Communities of Northern Egypt|Periodikum=JNES|Číslo=23|Strany=217–272}}
* {{Citácia Harvard|Autor=Herodotos|MenoEditora1=Aubrey|PriezviskoEditora1=de Selincourt|MenoEditora2=John M.|PriezviskoEditora2=Marincola|Rok=2003|Titul=The Histories|Vydavateľ=Penguin, UK|ISBN=9780140449082|OdkazNaAutora=Herodotos}}
* {{Citácia Harvard|Hogan|C. Michael|2011|Encyclopedia of Earth|Washington, D. C.|NCSE|Heslo=Sulfur|URL=http://www.eoearth.org/view/article/156316|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}|PriezvisloEditora1=Jorgensen|MenoEditora1=A.|PriezviskoEditora2=Cleveland|MenoEditora2=C. J.}}
* {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Erik|PriezviskoEditora1=Hornung|MenoEditora2=Rolf|PriezviskoEditora2=Krauss|MenoEditora3=David A.|PriezviskoEditora3=Warburton|Titul=Ancient Egyptian Chronology: Handbook of Oriental Studies|Rok=2006|ISBN=978-9004113855|Miesto=Leiden–Boston|Vydavateľ=Brill Academic Publishers}}
* {{Citácia Harvard|Chadwick|Henry|2002|The Church in Ancient Society: From Galilee to Gregory the Great||Oxford University Press|0199246955}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Kozák|Meno=Jaromír|Rok=2008|Titul=Egyptština: Mluvnice|Vydavateľ=Onyx|Miesto=Praha|ISBN=8086788377}}
* {{Citácia Harvard|Childe|V. Gordon|1953|New light on the most ancient Near East||Praeger Publications}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lichtheim|Meno=Miriam|Rok=1975|Titul=Ancient Egyptian Literature|Diel=1|Miesto=London, England|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0520028996}}
* {{Citácia Harvard|Ikram|Salima|1992|Choice Cuts: Meat Production in Ancient Egypt||University of Cambridge|9789068317459|OCLC=60255819|URL=http://books.google.com/?id=1Am88Yc8gRkC&printsec=frontcover#PPA5,M1|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lichtheim|Meno=Miriam|Rok=1980|Titul=Ancient Egyptian Literature, A Book of Readings: The Late Period|Diel=III|Miesto=Berkeley, CA|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0520248449}}
* {{Citácia Harvard|Imhausen|Annette|2007|The Mathematics of Egypt, Mesopotamia, China, India, and Islam: A Sourcebook|Princeton|Princeton University Press|0691114854|Meno2=Eleanor|Priezvisko2=Robson|Meno3=Joseph W.|Priezvisko3=Dauben|Meno4=Kim|Priezvisko4=Plofker|Meno5=J. Lennart|Priezvisko5=Berggren|Meno6=Victor J.|Priezvisko6=Katz}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Loprieno|Meno=Antonio|Rok=1995a|Titul=Ancient Egyptian: A linguistic introduction|Miesto=Cambridge, UK|Vydavateľ=Cambridge University Press|ISBN=0521448492}}
* {{Citácia Harvard|James|T. G. H.|2005|The British Museum Concise Introduction to Ancient Egypt|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0472031376}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Loprieno|Meno=Antonio|Rok=1995b|Kapitola=Ancient Egyptian and other Afroasiatic Languages|PriezviskoEditora=Sasson|MenoEditora=J. M.|Titul=Civilizations of the Ancient Near East|Diel=4|Miesto=New York, NY|Vydavateľ=Charles Scribner|ISBN=1565636074}}
* {{Citácia Harvard|Kemp|Barry|1991|Ancient Egypt: Anatomy of a Civilization|London, UK|Routledge|0415063469}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Loprieno|Meno=Antonio|Rok=2004|Kapitola=Ancient Egyptian and Coptic|PriezviskoEditora=Woodward|MenoEditora=Roger D.|Titul=The Cambridge Encyclopedia of the World's Ancient Languages|Miesto=Cambridge, UK|Vydavateľ=Cambridge University Press|ISBN=0521562562}}
* {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1975|Ancient Egyptian Literature, Vol. I|London, UK|University of California Press|0520028996}}
* {{Citácia Harvard|MenoEditora=Ian|PriezviskoEditora=Shaw|Titul=Dějiny starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=BB/Art|ISBN=8072579754|Rok=2003}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=StrouhalLichtheim|Meno=EugenMiriam|Rok=19891980|Titul=LifeAncient inEgyptian AncientLiterature, EgyptA Book of Readings, Vol. III: The Late Period|Vydavateľ=NormanBerkeley, OKCA|Miesto=University of OklahomaCalifornia Press|ISBN=080612475X}}
* {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995a|Ancient Egyptian: A linguistic introduction|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0521448492}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Strouhal|Meno=Evžen|Titul=Život starých Egypťanú|Vydavateľ=Panorama|Miesto=Praha|Rok=1989}}
* {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995b|Civilizations of the Ancient Near East 4|New York, NY|Charles Scribner|1565636074|Kapitola=Ancient Egyptian and other Afroasiatic Languages|PriezviskoEditora=Sasson|MenoEditora=J. M.|Strany=2137–2150}}
* {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|2004|The Cambridge Encyclopedia of the World’s Ancient Languages|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0521562562|Kapitola=Ancient Egyptian and Coptic|PriezviskoEditora=Woodward|MenoEditora=Roger D.|Strany=160–192}}
* {{Citácia Harvard|Loukota|Václav|2011|S Theodorem o hieroglyfech|Praha|Volvox Globator|9788072078332}}
* {{Citácia Harvard|Lucas|Alfred|1962|Ancient Egyptian Materials and Industries|London, UK|Edward Arnold Publishers|1854170465|Vydanie=4.}}
* {{Citácia Harvard|MacMullen|Ramsay|1984|Christianizing the Roman Empire (A. D. 100–400)||Yale University Press|0300032161}}
* {{Citácia Harvard|Mallory-Greenough|Leanne M.|2002|The Geographical, Spatial, and Temporal Distribution of Predynastic and First Dynasty Basalt Vessels|London, UK|Egypt Exploration Society|Periodikum=JEA|Číslo=88|Strany=67–93|DOI=10.2307/3822337|URL=http://www.jstor.org/discover/10.2307/3822337?uid=3739024&uid=2134&uid=2&uid=70&uid=4&sid=21102549600357}}
* {{Citácia Harvard|Manuelian|Peter Der|1998|Egypt: The World of the Pharaohs|Köln am Rhein|Könemann Verlagsgesellschaft mbH|3895089133}}
* {{Citácia Harvard|McDowell|A. G.|1999|Village life in ancient Egypt: laundry lists and love songs|Oxford, UK|Oxford University Press|0198149980}}
* {{Citácia Harvard|Meskell|Lynn|2004|Object Worlds in Ancient Egypt: Material Biographies Past and Present (Materializing Culture)|Oxford, UK|Berg Publishers|1859738672}}
* {{Citácia Harvard|Midant-Reynes|Béatrix|2000|The Prehistory of Egypt: From the First Egyptians to the First Pharaohs|Oxford, UK|Blackwell Publishers|0631217878}}
* {{Citácia Harvard|Rok=1990|Titul=UNESCO General History of Africa, Vol. II, Ancient Africa|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0520066979|URL=http://books.google.sk/books?id=gZWuVAL2GooC&printsec=frontcover|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}|PriezviskoEditora=Mokhtar|MenoEditora=G.}}
* {{Citácia Harvard|Nicholson|Paul T.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0521452570}}
* {{Citácia Harvard|Oakes|Lorna|2003|Ancient Egypt: An Illustrated Reference to the Myths, Religions, Pyramids and Temples of the Land of the Pharaohs|New York, NY|Barnes & Noble|0760749434}}
* {{Citácia Harvard|Oppenheim|A. Leo|1977|Ancient Mesopotamia: Portrait of a Dead Civilization|Chicago, Il|University of Chicago Press|9780226631868}}
* {{Citácia Harvard|Patai|Raphael|1998|Ancient Times||Princeton University Press|Kapitola=Children of Noah: Jewish Seafaring}}
* {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1986|Bulletin of the Egyptological Seminar of New York||Scholars Press|Kapitola=Local Industry of Egyptian Pottery in Southern Palestine During the Early Bronze I Period|Diel=8}}
* {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1992|The Nile Delta in Transition: 4th to 3rd Millennium BC – Proceedings of the Seminar Held in Cairo, 21.–24. October 1990, at the Netherlands Institute of Archaeology and Arabic Studies|Kapitola=An Egyptian Colony in Southern Palestine During the Late Predynastic to Early Dynastic|Tel Aviv/Jerusalem||978-965-221-015-9|PriezviskoEditora=van den Brink|MenoEditora=Edwin C. M.|URL=http://books.google.sk/books?id=N3RyAAAAMAAJ|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}}}
* {{Citácia Harvard|Robins|Gay|2000|The Art of Ancient Egypt|Cambridge, MA|Harvard University Press|0674003764}}
* {{Citácia Harvard|Roux|Georges|1993|Ancient Iraq||Penguin|9780140125238}}
* {{Citácia Harvard|Ryholt|Kim|január 1997|The Political Situation in Egypt During the Second Intermediate Period|København|Museum Tusculanum|8772894210}}
* {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Sanders|MenoEditora=John C.|Rok=2013|Titul=The Qustul Incense Burner|Miesto=Chicago, Il|Vydavateľ=University of Chicago|URL=http://oi.uchicago.edu/museum/nubia/aqib.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Oriental Institute Website}}
* {{Citácia Harvard|Scheel|Bernd|1989|Egyptian Metalworking and Tools|Haverfordwest, UK|Shire Publications Ltd|0747800014}}
* {{Citácia Harvard|Schuster|Angela M. H.|2000|This old boat||Archeological Institute of America|URL=http://archive.archaeology.org/online/news/abydos.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Archeology}}
* {{Citácia Harvard|Shaw|Garry J.|2009|The Death of King Seqenenre Tao|Periodikum=JARCE|Číslo=45|Strany=159–176}}
* {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2002|The Oxford History of Ancient Egypt|Oxford, UK|Oxford University Press|0192804588|OdkazNaAutora=Ian Shaw (egyptológ)}}
* {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2003|Dějiny starověkého Egypta|Praha|BB Art|8072579754|Vydanie=1. časké}}
* {{Citácia Harvard|Siliotti|Alberto|1998|The Discovery of Ancient Egypt|Edison, NJ|Book Sales, Inc.|0785813608}}
* {{Citácia Harvard|Silverman|David|1997|Ancient Egypt|New York, NY|Oxford University Press|0195212703}}
* {{Citácia Harvard|Strouhal|Eugen|1989|Life in Ancient Egypt|Norman, OK|University of Oklahoma Press|080612475X}}
* {{Citácia Harvard|Tyldesley|Joyce A.|2001|Ramesses: Egypt’s greatest pharaoh|Harmondsworth, UK|Penguin|0140280979}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Rok=2007|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=978807277306}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Verner|Meno=Miroslav|Rok=2010|Titul=Chrám světa: Svatyně, kulty a mysteria starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Academia|ISBN=9788020018618}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Vittman|Meno=G.|Rok=1991|Titul=Zum koptischen Sprachgut im Ägyptisch-Arabisch|Periodikum=Wiener Zeitschrift für die Kunde des MorgenlandesWien|Miesto=Vienna, Austria|Vydavateľ=Institut für Orientalistik, ViennaUniversität UniversityWien|Číslo=81|Strany=197–227|Periodikum=Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes}}
* {{Citácia Harvard|Vymazalová|Hana|2011|Moudrosti svitků boha Thovta: Vědecké poznání za vlády faraonů|Praha|FFUK|9788073083588|Priezvisko2=Coppens|Meno2=Filip}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Watterson|Meno=B.|Titul=Egypťané|Vydavateľ=Lidové noviny|Miesto=Praha|Rok=2005}}
* {{Citácia Harvard|Walbank|Frank William|1984|The Cambridge ancient history Vol. 7, Part 1: The Hellenistic World|Cambridge, UK|Cambridge University Press|9780521234450|Meno2=A. E.|Priezvisko2=Astin|Meno3=M. W.|Priezvisko3=Frederiksen|Meno4=R. M.|Priezvisko4=Ogilvie}}
* {{Citácia Harvard|Ward|Cheryl|2001|World’s Oldest Planked Boats||Archaeological Institute of America|Diel=54|Číslo=3|Periodikum=Archaeology|URLAnotácie=http://archive.archaeology.org/0105/abstracts/abydos3.html}}
* {{Citácia Harvard|Wasserman|James|1994|The Egyptian Book of the dead, the Book of going forth by day: being the Papyrus of Ani|San Francisco, CA|Chronicle Books|0811807673|Priezvisko2=Faulkner|Meno2=Raymond Oliver|Priezvisko3=Goelet|Meno3=Ogden|Priezvisko4=von Dassow|Meno4=Eva}}
* {{Citácia Harvard|Watterson|Barbara|2005|Egypťané|Praha|Lidové noviny|8071067741}}
* {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2000|The Complete Temples of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0500051003}}
</div>
 
=== Sekundárna literatúra ===
<div style="-moz-column-count:3; column-count:3; -webkit-column-count:3; font-size:.9em;">
* {{Citácia Harvard|Baines|John|2000|The Cultural Atlas of Ancient Egypt||Facts on File|0816040362|Meno2=Jaromír|Priezvisko2=Málek |Vydanie=revid.}}
* {{Citácia Harvard|Bard|K. A.|1999|Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt|New York, NY|Routledge|0415185890}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Bareš|Meno1=Ladislav|Priezvisko2=Veselý|Meno2=Rudolf|Priezvisko3=Gombár|Meno3=Eduard|Rok=2009|Titul=Dějiny Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|ISBN=9788071069713|Jazyk=česky}}
* {{Citácia Harvard|Grimal|Nicolas|1992|A History of Ancient Egypt||Blackwell Books|0631193960|Jazyk=nemecky}}
* {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Helck|PriezviskoEditora1=Wolfgang|MenoEditora2=Otto|PriezviskoEditora2=Eberhard|Rok=1972–1992|Titul=Lexikon der Ägyptologie|Vydavateľ=O. Harrassowitz|ISBN=3447014415}}
* {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|1997|The Complete Pyramids|London|Thames & Hudson|0500050848}}
* {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Redford|MenoEditora=Donald B.|Rok=2001|Titul=The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt|Vydavateľ=Oxford University Press|ISBN=0195102347}}
* {{Citácia Harvard|Strouhal|Evžen|1994|Život starých Egypťnů|Londýn|Opus Pub|9788070380895}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Trigger|Meno1=B. G.|Priezvisko2=Kemp|Meno2=B. J.|Priezvisko3=O’Connor|Meno3=D.|Priezvisko4=Lloyd|Meno4=A. B.|Rok=2005|Titul=Starověký Egypt: Dějiny společnosti|Miesto=Praha|Vydavateľ=Volvox Globator|ISBN=9788072075355}}
* {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2003|The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|0500051208}}
* {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2008|Lidé starověkého Egypta|Praha|Mladá fronta|8020418197}}
* {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2011|The Rise and Fall of Ancient Egypt|London|Bloomsbury Publishing PLC|9781408810026}}
</div>
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/ BBC History: Egyptians], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.ceskatelevize.cz/program/detail.php?idp=1052608444&day=1079650800&time=00:20&ch=2&advanced=1&andf=Nov%E9+objevy+ve+star%E9m+Egypt%EC&nazvyf=1&aktualnif=1&archivf=1&backaddr=search|On-line dokumenty českej televízie o českej egyptológii]
* [http://www.ancientegypt.co.uk/menu.html The British Museum: Ancient Egypt], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ Digital Egypt for Universities], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://escholarship.org/uc/nelc_uee?rmode=showAll UCLA Encyclopedia of Egyptology], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.egyptology.com/reeder/links.html The Best Egypt Links On The Web], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.ancientegyptonline.co.uk/ Ancient Egypt Online], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.egyptologyforum.org/ The Egyptologists’ Electronic Forum], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.ancient-egypt.co.uk/ Ancient Egypt and Archaeology Web Site], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.starovekyegypt.net/index.php Starověký Egypt], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.narmer.pl/indexen.htm Ancient Egypt: History & Chronology], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://egyptologie.lixa.cz/ Josef Zvoníček: Úvod do egyptologie], dost. {{dátum|20130808}}
* [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1052608444-nove-objevy-ve-starem-egypte/20332222632-zapomenuta-velkomesta/?advanced=1&andf=Nov%E9+objevy+ve+star%E9m+Egypt%EC&nazvyf=1&aktualnif=1&archivf=1&backaddr=search%7COn-line ČTV: Nové objevy ve starém Egyptě], dost. {{dátum|20130810}}
 
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Ancient Egypt|562417061}}
 
[[Kategória:Dejiny Egypta]]
10 959

úprav