Verzia z 14:16, 8. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 98 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q5823) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:24, 11. august 2013 upraviť vrátiť 95.102.22.135 (diskusia) interpunkcia, pravopis Ďalšia úprava →
Riadok 104: \| footnotes = }} '''Ceuta''' ({{V jazyku\|ara\|سبتة\|Sabtah}}) je španielska ~~exkláva~~enkláva v severnej Afrike situovaná na najsevernejšom cípe Maroka pri Stredozemnom mori blízko Gibraltárskej úžiny. Rozloha enklávy je 28 km². V minulosti sa nazývala aj Sebta či ''Cibta'', od čoho je odvodený aj jej dnešný názov. == Geografia == Ceuta susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 6,3 km) a sozo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora [[Monte Hacho]], na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. [[Herkulove stĺpy\|Herkulových stĺpov]] (podľa iných to bol [[Jebel Músa]] západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku ~~siedmych~~siedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla. == Dejiny == Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi ([[Kartágo]]) v [[5. storočie pred Kr.\|5. storočí pred Kr.]], ktorí mesto nazývali ''Abyla''. [[Staroveký Rím\|Rímska ríša]] mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo '''Septem'''), pod vládou ~~ktroých~~ktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali [[Vandali]], po nich [[Vizigóti]], vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec [[Byzantská ríša]]. V roku [[710]], keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca ''Julian'' (titulovaný aj ako Kráľ Gomary -– Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľovi ''Rodericovi'' (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ~~ovládanom~~ovládanému Vizigótmi. Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom ''Maysarom al-Haqirim'' v roku [[740]]. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí Majakasom, vodcom berberského kmeňa ''Majkasov'', ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovského [[Cordóbsky kalifát\|Cordóbskeho kalifátu]] v roku [[931]]. S pádom Umájovského kalifátu roku [[1031]] nastal chaos, no čoskoro ([[1084]]) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku [[1147]], ktorý vládli až do roku [[1242]], kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v [[Tunisko\|Tunisku]] a východnom [[Alžírsko\|Alžírsku]](1229-1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku [[1249]]. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku [[1309]].

Ceuta: Rozdiel medzi revíziami