Ceuta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 98 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q5823)
interpunkcia, pravopis
Riadok 104:
| footnotes =
}}
'''Ceuta''' ({{V jazyku|ara|سبتة|Sabtah}}) je španielska exklávaenkláva v severnej Afrike situovaná na najsevernejšom cípe Maroka pri Stredozemnom mori blízko Gibraltárskej úžiny. Rozloha enklávy je 28 km². V minulosti sa nazývala aj Sebta či ''Cibta'', od čoho je odvodený aj jej dnešný názov.
 
== Geografia ==
Ceuta susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 6,3 km) a sozo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora [[Monte Hacho]], na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. [[Herkulove stĺpy|Herkulových stĺpov]] (podľa iných to bol [[Jebel Músa]] západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku siedmychsiedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla.
 
== Dejiny ==
Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi ([[Kartágo]]) v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]], ktorí mesto nazývali ''Abyla''. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo '''Septem'''), pod vládou ktroýchktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali [[Vandali]], po nich [[Vizigóti]], vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec [[Byzantská ríša]]. V roku [[710]], keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca ''Julian'' (titulovaný aj ako Kráľ Gomary - Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľovi ''Rodericovi'' (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ovládanomovládanému Vizigótmi.
 
Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom ''Maysarom al-Haqirim'' v roku [[740]]. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí Majakasom, vodcom berberského kmeňa ''Majkasov'', ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovského [[Cordóbsky kalifát|Cordóbskeho kalifátu]] v roku [[931]]. S pádom Umájovského kalifátu roku [[1031]] nastal chaos, no čoskoro ([[1084]]) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku [[1147]], ktorý vládli až do roku [[1242]], kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v [[Tunisko|Tunisku]] a východnom [[Alžírsko|Alžírsku]](1229-1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku [[1249]]. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku [[1309]].