Kórejský polostrov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok, obrázok |
d wikilinky |
||
Riadok 2:
[[Obrázok:Map of korea.png|250px|right|thumb|Mapa Kórejského polostrova]]
'''Kórejský polostrov''' je [[polostrov]], ktorý sa rozprestiera v severovýchodnej časti [[Ázia|ázijského kontinentu]]. Rozloha je 150
== Pohoria ==
Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.
Napriek blízkosti [[Japonsko|Japonska]] kórejský masív je dosť stabilný, takže sa na ňom nenachádza žiadna činná sopka, a ani tu neprebiehajú silné zemetrasenia. Sú tu však vyhasnuté sopky, medzi najznámejšie patrí hora [[Päktusan]] a [[Hallasan]]. Päktusan so svojimi 2744 metrami je najvyššou horou Kórey, ktorá sa nachádza na hraniciach s Čínou (na jeho úbočiach pramenia rieky [[Amnok]] a [[Tuman]]). Známa je kráterovým jazerom nazývaným [[Čhondži]], čo znamená „Nebeské jazero”. Hora Hallasan vysoká 1950 m je najvyššou horou Južnej Kórey. Nachádza sa na ostrove Čedžudo. Na vrchole tej hory sa nachádza vulkanické jazero nazývané „Jazero bieleho jeleňa.”
Pohoria K’mgangsan a Soraksan sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.
== Rieky ==
Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje 400 km vo svojej dĺžke – [[Amnokkang]] (790 km), [[Tumangang]] (521 km), [[Hangang]] (514 km), K’mgang (401 km) a Naktonggang (525 km). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do Žltého a Východného (Japonského) mora. Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. Tajfúny zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.
Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako Soul, Pchongjang a Pujo sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).
== Moria ==
Na východe sa nachádza [[Východné more]] (v zemepisoch nesprávne uvádzané ako Japonské more). Na západe sa nachádza Žlté more, ktoré je plytšie ako Východné. Na juhu Kórejský prieliv (medzi ostrovmi Cušima, Goto, Kjúšu a juhozápadná časť ostrova Honšú) spája Kóreu s Japonskom.
== Pobrežie ==
| |||