Karol Rečičár: Rozdiel medzi revíziami

 

Doc. Rečičár sa narodil 26. 9. [[1909]] v Krompachoch. Po maturite na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity matematiku a deskriptívnu geometriu, kde promoval v roku [[1932]]. Po krátkom pôsobení na Maďarskom gymnáziu v Bratislave a po ukončení základnej vojenskej služby od roku [[1934]] pôsobí ako profesor matematiky a deskriptívnej geometrie na gymnáziách postupne v Nitre, Kežmarku, Košiciach, Banskej Bystrici, v Jure pri Bratislave a v roku [[1945]] sa opäť vracia na košické gymnázium. Po založení Vysokej školy technickej v Košiciach v roku [[1952]] prechádza na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Strojníckej fakulty. Na Vysokej škole technickej v Košiciach viedol výučbu deskriptívnej geometrie až do októbra [[1974]]. V rokoch [[1969]] až [[1970]] bol vedúcim Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie na Baníckej fakulte. Stále a neúnavne pracoval v pedagogickej a vedeckej oblasti, presadzoval modernizačné snahy vo výučbe matematiky a deskriptívnej geometrie, mnoho času venoval študentom, pravidelne bol pedagogickým vedúcim ročníkov a vynakladal veľkú úsilie, aby zo študentov vyrastali inžinieri zodpovedne pristupujúci k práci a k povinnostiam. V začiatkoch pomáhal budovať katedru materiálne i kádrovo. Zostavil ucelené učebné texty pre študentov. Vybudoval zbierku didaktických pomôcok pre deskriptívnu geometriu, je autorom viacerých skrípt z deskriptívnej geometrie, ktoré sú starostlivo odborne a metodicky pripravené a ktoré v značnej miere prispeli ku kvalitnej pedagogickej práci katedry. Aj za pôsobenia na VŠT spolupracoval s Ústavmi pre ďalšie vzdelávanie učiteľov v Košiciach a Prešove a odviedol značný diel práce v úsilí o zvýšenie úrovne učiteľov matematiky a deskriptívnej geometrie vo Východoslovenskom kraji. Za dlhoročnú pedagogickú činnosť mu udelilo Ministerstvo školstva čestný titul Zaslúžilý učiteľ. V odbornovedeckej práci sa najskôr zaoberal cyklografickým zobrazením, potom sa venoval vektorovému premietaniu na princípe Fedorovovom a jeho aplikáciám v banskom meračstve a v geologickom prieskume. Z tejto problematiky viedol výskum na Baníckej fakulte VŠT a publikoval viaceré odborné práce. Zovšeobecnil vektorové premietanie na n-rozmerný euklidovský priestor a skúmal jeho aplikácie v banských technických disciplínach. Z uvedenej tematiky sa habilitoval v r. [[1967]] a obhájil kandidátsku dizertačnú prácu: Vektorové zobrazovanie trojrozmerného priestoru a jeho aplikácie v baníctve a strojárstve. Známa je činnosť doc. Rečičára v JČSMF a v JSMF. Bol členom JČSMF od roku [[1929]] a ostal členom Jednoty aj v období rokov [[1939]]– [[1945]]. Od pôsobenia v Košiciach, od roku [[1945]], bol členom a potom po viac rokov aj podpredsedom výboru pobočky JČSMF a JSMF v Košiciach. Od roku [[1972]] do roku [[1978]] bol členom a predsedom Revíznej komisie pri ÚV JSMF. Živá a progresívna činnosť Jednoty bola stále predmetom jeho záujmu. Široké lingvistické znalosti dával k dispozícii ako člen Terminologickej komisie pre matematiku pri