Röntgenové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 80.87.218.14 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JAnDbot |
|||
Riadok 24:
== Použitie ==
Diagnostické a terapeutické využitie žiarenia spôsobili vznik nového, vysoko špecializovaného a klinicky významného samostatného medicínskeho odboru: [[rádiológia|rádiológie]]. Ten sa čoskoro rozdelil na dva odbory: [[rádiodiagnostika|rádiodiagnostiku]] a [[rádioterapia|rádioterapiu]]. Používa sa tiež pre výpočet [[molekulová hmotnosť|molekulových hmotností]], pretože vďaka jeho malej vlnovej dĺžke (0,1 nm) dostaneme oveľa vyššiu rozlišovaciu schopnosť ako pri použití viditeľného svetla. Výhodné vlnové dĺžky ponúka tiež ultrafialové žiarenie, tam je ale problém s tým, že v látke dochádza k jeho [[Absorpcia (žiarenie)|absorpcii]] a následne fluorescencii.
Röntgenové žiarenie sa používa aj na štúdium štruktúry [[biopolymér]]ov. Keďže toto žiarenie sa rozptyľuje na elektrónových obaloch atómov, [[interferencia|interferenciou]] vĺn rozptýlených skúmanou látkou možno vytvoriť [[difrakčný obraz]]. Z týchto obrazov sa priamo určujú molekulové charakteristiky študovaných látok. Meraním intenzity rozptýlených röntgenových lúčov pri malých uhloch sa získavajú cenné informácie o štruktúre biomakromolekúl, o stupni ich agregácie a orientácii. Difrakciu pozorujeme len vtedy, keď sa rozptýlené lúče nachádzajú vo fáze.<ref>HLINKOVÁ, E.: Biofyzika. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. 1991. ISBN 80-223-0336-4. str. 79-80</ref>
=== Röntgenové (rtg) žiarenie v rádiológii ===
''Röntgenová trubica (röntgenka)'' je najčastejším spôsobom „výroby“ röntgenového žiarenia. Zrýchlené [[elektrón]]y dopadajú na anti-katódu (kladne nabitú elektródu) v množstve, ktoré určuje žeravenie katódy (veľkosť prechádzajúceho elektrického prúdu). Rýchlosť elektrónov (od ktorého závisí vlnová dĺžka vznikajúceho žiarenia) určuje [[elektrické napätie|napätie]] medzi katódou a anódou. Čím je napätie vyššie, tým je vlnová dĺžka kratšia a žiarenie je homogénnejšie. Urýchlené elektróny sú prudko zabrzdené na terčíku z vhodného materiálu a vzniká tzv. ''brzdné žiarenie''. Je tvorené spojitým spektrom vlnových dĺžok a je hlavným zdrojom diagnostického rtg žiarenia.
Vlastnosti rtg žiarenia, ktoré sú dôležité pre diagnostiku:
* ''priamočiare šírenie'' - rtg žiarenie sa správa rovnako ako svetlo: šíri sa z miesta vzniku všetkými smermi (čo je pre diagnostiku neúčelné) a jeho intenzita klesá so štvorcom vzdialenosti. Platia preň zákony [[optika|optiky]].
* ''prenikanie hmotou'' - prenikavosť rtg žiarenia závisí na jeho energii: čím má kratšiu vlnovú dĺžku, tým má väčšiu energiu a tým viac a hlbšie preniká do tkanív. V rádiológii sa niekedy namiesto energie používa termín „tvrdosť“ žiarenia
* ''odlišná absorpcia tkanivami'' - podstata samotného zobrazenia. Rôzne tkanivá ľudského tela pohlcujú rtg žiarenie rôznou mierou a práve zobrazenie týchto rozdielov je konečným cieľom jeho diagnostického využitia.
* ''luminiscencia'' - pri dopade rtg žiarenia na niektoré chemické zlúčeniny vzniká viditeľné žiarenie, ktorého intenzita závisí od množstva dopadajúceho žiarenia. Najintenzívnejší je tento efekt pri zlúčeninách vzácnych zemín ([[gadolínium]], [[lantán]] a pod.). Využíva sa v zosilovacích fóliách, ktoré umožňujú výrazne znížiť potrebnú dávku rtg žiarenia.
* ''fotochemický účinok'' - schopnosť spôsobiť v zlúčeninách striebra [[film]]u po vyvolaní trvalé zmeny, ktorých výsledkom je snímka daného predmetu. Využíva sa viac-menej len pri snímkach zubov, kde sa nepoužívajú zosilňovacie fólie. S postupujúcou digitalizáciou ustupuje táto technika do úzadia.
* ''rozptyl'' - pre diagnostiku je nevýhodný, pretože rozmazáva obrysy a znižuje kontrast.
* ''ionizačné účinky'' - nežiaduce, pretože spôsobujú poškodenie organizmu, najmä jeho [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]].
== Referencie ==
| |||