Dortmund: Rozdiel medzi revíziami

Stopy osídlenia na území dnešného mesta Dortmund siahajú do [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Prvá písomná zmienka je okolo [[880]] ako ''Throtmanni''<ref name=rk>Rudolf Kötzschke (Hrsg.): Die Urbare der Abtei Werden a. d. Ruhr (= Publikationen der Gesellschaft für rheinische Geschichtskunde XX: Rheinische Urbare). Bd. 2: A. Die Urbare vom 9.-13. Jahrhundert. Hrsg. von Rudolf Kötzschke, Bonn 1908, Nachdruck Düsseldorf 1978, Bd. 3: B. Lagerbücher, Hebe- und Zinsregister vom 14. bis ins 17. Jahrhundert, Bonn 1908, Nachdruck Düsseldorf 1978, Bd. 4,I: Einleitung und Register. I. Namenregister. Hrsg. von Fritz Körholz, Düsseldorf 1978, Bd. 4,II: Einleitung, Kapitel IV: Die Wirtschaftsverfassung und Verwaltung der Großgrundherrschaft Werden. Sachregister. Hrsg. von Rudolf Kötzschke, Bonn 1958</ref> a v roku [[990]] sú spomenuté dortmundské trhové práva. V [[11. storočie|11. storočí]] sa podľa legendy [[Reinoldus]] stal ochrancom a patrónom Dortmundu. Po Veľkej noci v roku [[1152]] zvolal v Dortmunde kráľ a neskorší cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]] svoj prvý dvorný snem, na ktorom sa zúčastnili [[Kolín nad Rýnom|kolínsky]] [[arcibiskup]] [[Arnold II.]], saské knieža [[Heinrich Lev]], knieža [[Welf VI.]] a [[Albrecht I. Medveď]]. Kráľ sa takto prvýkrát prejavil ako panovník v saskej časti ríše. V roku [[1293]] mesto získalo práva na varenie piva. V [[13. storočie|13. storočí]] sa Dortmund stal [[Hanza|hanzovým]] mestom. V roku [[1389]] Dortmund vytrval v spore s kolínskym arcibiskupom a grófom z [[Grófstvo Mark|grófstva Mark]] a ich spojencom. V pôdoryse mesta Dortmund zohráva výnimočnú úlohu obchodná cesta Hellweg. Následkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] stratil Dortmund na svojom význame. Do roku [[1793]] počet obyvateľov klesol na 4500 ľudí. Do roku [[1802]] bol Dortmund patriaci k ríškemu kraju [[Niederrheinisch-Westfälischer Reichskreis]] [[ríšske mesto]], potom mesto prešlo ako [[exkláva]] pod správu [[Kniežatstvo Oranien-Nassau|kniežatstva Oranien-Nassau]]. V roku [[1806]] sa Dortmund ako časť francúzskeho [[Veľkniežatstvo Berg|veľkniežatstva Berg]] ({{lat|Ducatus Montensis}}) stal [[Prefektúra|prefektúrou]] administratívnej časti [[Département Ruhr]]. Po [[Prusko-francúzska vojna|víťazstve]] [[Prusko|Pruska]] nad [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] pripadol v roku [[1815]] Dortmund pruskej provicii [[Provinz Westfalen]]. V jej rámci sa stal Dortmund v roku sídlom [[Krajinský okres|krajinského okresu]] vo [[Vládny obvod Arnsberg|vládnom obvode Arnsberg]], z ktorého sa vyčlenil v roku [[1875]] ako samostatný [[mestský okres (Nemecko)|mestský okres]]. Od polovice 18. storočia začal v Dortmunde prostredníctvom ťažby uhlia a spracovaním ocele ďalší rozmach a jeho premena na priemyselné mesto. Od otvorenia železnice [[Cöln-Mindener Eisenbahn]] v roku [[1847]] je Dortmund jedným z najdôležitejších dopravných uzlov [[Porúrie|Porúria]]. Ďalším významným prínosom pre ekonomiku mesta bolo otvorenie prieplavu [[Dortmundsko-emžský prieplav]] v roku [[1899]] a tým aj prístavu mesta. V roku 1905 sa začlenením obce Körne spustila vlna začlenovania, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku [[1928]] prostredníctvom zákona o novom komunálnom usporiadaní, po ktorom sa začlenila obec Hörde, ktorá mala vlastné mestské práva od roku [[1340]]. Ako významné centrum [[Porúrie|Porúria]] bolo mesto počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] častým cieľom spojeneckých [[nálet]]ov, bombardovaním boli zničené približne dve tretiny domov a v centre mesta bolo 98 % obývateľných plôch zničených. V roku [[1950]] sa narodil 500 000 obyvateľ mesta.

Prvýkrát je Dortmund spomenutý medzi rokomi [[880]] v kláštornom súpise pôdy Werdener Urbar<ref>Rudolf Kötzschke (Hrsg.): Die Urbare der Abtei Werden a. d. Ruhr (name= Publikationen der Gesellschaft für rheinische Geschichtskunde XX: Rheinische Urbare). Bd. 2: A. Die Urbare vom 9.-13. Jahrhundert. Hrsg. von Rudolf Kötzschke, Bonn 1908, Nachdruck Düsseldorf 1978, Bd. 3: B. Lagerbücher, Hebe- und Zinsregister vom 14. bis ins 17. Jahrhundert, Bonn 1908, Nachdruck Düsseldorf 1978, Bd. 4,I: Einleitung und Register. I. Namenregister. Hrsg. von Fritz Körholz, Düsseldorf 1978, Bd. 4,II: Einleitung, Kapitel IV: Die Wirtschaftsverfassung und Verwaltung der Großgrundherrschaft Werden. Sachregister. Hrsg. von Rudolf Kötzschke, Bonn 1958<rk>/ref>. Latinský zápis znie: ''"In Throtmanni liber homo Arnold ⅷ den nob solvit."'' a znamená ''"V Throtmanni nám slobodný muž Arnold zaplatil 8 pfenigov."''. Potom existuje veľké množstvo rôznych mien s rovnakým kmeňovým základom. Ich konkrétne použitie v zdrojoch je svojvoľné a náhodné.