Cape Canaveral Space Force Station: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d štartovací komplex
Adrian (diskusia | príspevky)
d rampa
Riadok 6:
Túto oblasť využíva vláda Spojených štátov už od roku [[1949]], keď prezident [[Harry S. Truman|Truman]] založil na myse Canaveral ''Joint Long Range Proving Grounds'' pre testovanie raketových striel. Miesto je pre tento účel ideálne, pretože dovoľuje vypúšťať rakety nad Atlantický oceán a je najbližie zo všetkých oblastí Spojených štátov k rovníku, čo umožňuje využiť odstredivú silu Zeme pri štartoch rakiet.
 
V roku [[1951]] na neďalekej základni [[Banana River Naval Air Station]] [[U.S. Air Force]] založili [[Air Force Missile Test Center]]. Na Cape Canaveral AFS prebiehali testy pre balistické rakety [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], [[Jupiter (balistická raketa)|Jupiter]], [[Pershing (balistická raketa)|Pershing]], [[Polaris (balistická raketa)|Polaris]], [[Thor (balistická raketa)|Thor]], [[Atlas (balistická raketa)|Atlas]], [[Titan (nosná raketa)|Titan]] a [[Minuteman (balistická raketa)|Minuteman]]. Skupina štartovacích komplexovrámp pre rakety Titan (LC-15, 16, 19, 20) a rakety Atlas (LC-11, 12, 13, 14) vybubovaných na pobreží Atlantického oceánu vytvorila v 60-tych rokoch 20. storočia tzv. ''Missile Row''.
 
Prvý americký suborbitálny sa uskutočnil [[1. máj]]a [[1957]] práve z Cape Canaveral AFS. Pokus nasledovať sovietsky [[Sputnik 1]] a vyniesť prvú americkú družicu do vesmíru však [[6. decembra]] toho istého roku zlyhal. Po založení [[NASA]] v roku [[1958]] osádka základne vypúšťala rakety aj pre túto organizáciu. Raketa Delta postavená na základe rakety Thor [[10. júl]]a [[1962]] vyniesla prvú súkromnú telekomunikačnú družicu [[Telstar 1]]. Prvé lety s ľudskou posádkou pre NASA programy [[Program Mercury|Mercury]] a [[Program Gemini|Gemini]] štartovalli zo štartovacích komplexovrámp LC-5, LC-14 a LC-19.
 
Južne od Kennedyho vesmírneho strediska boli vybudované štartovacie komplexyrampy 40 a 41 pre ťažké nosiče Titan III a Titan IV. Raketa Titan III mala približne rovnakú nosnosť ako [[Saturn IB]], ale výrazne nižšiu cenu. Tieto komplexyrampy sa používali na vynášanie špionážnych, komunikačných a meteorologických družíc a pre medziplanetárne misie NASA. [[US Air Force]] tiež plánovali dva nezávislé lety s ľudskou posádkou, ktoré by taktiež štartovali z týchto komplexovrámp. Boli to programy [[Dyna-Soar]], orbitálne raketové lietadlo (zrušené v roku 1963) a [[Manned Orbiting Laboratory]], kozmická špionážna stanica s ľudskou posádkou (zrušená v roku 1969). V rokoch 1974 až 1977 vypustila NASA pomocou výkonného nosiča Titan-Centaur zo štartovaciehoštartovacej komplexurampy 41 sondy Viking a Voyager. Táto rampa sa stala hlavnou pre nepilotovanú nosnú raketu Titan IV.
 
Štartovacie komplexyrampy LC-37 a LC-41 boli prerobené pre štarty rakiet [[Delta IV]] a [[Atlas V]]. Tieto nové nosné rakety nahradia všetky predchádzajúce rakety Delta, Atlas a Titan.
 
==Pozri aj==
* [[Zoznam štartovacích komplexovrámp na ostrove Merritt]]
* [[Vandenberg Air Force Base]], podobné zariadenie na západnom pobreží