Kybernetika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
Kybernetika je disciplína, ktorá skúma riadiace a regulačné procesy v biologickej sfére, v [[technika|technike]] a v [[spoločnosť|spoločnosti]] a navrhuje [[model]]y na znázornenie, transformáciu a spracovanie informácií. Všetky automatické zariadenia na spracovanie dát sú v tomto zmysle kybernetickými strojmi a samotná [[informatika]] je náuka o kybernetických strojoch a metódach.
* teória systémov
* teória automatického riadenia
Riadok 12:
* teória automatov
* teória učenia
'''experimentálna kybernetika'''
* technická kybernetika
* automatizácia
Řádek 23 ⟶ 22:
* ekonomická kybernetika
* pedagogická kybernetika
Predmetom kybernetiky je spracovanie informácií pre potreby riadenia.
Riadok 31:
==História==
Za miesto zrodenia modernej kybernetiky sa považuje americká univerzita MIT. V troch krokoch , každým od seba vzdialeným približne 10 rokov /1940,1950,1960/, definovali kybernetiku tak ako ju poznáme dnes. MIT stála pri zrode kybernetiky, pri riešení najkritickejších problémov aj pri obmedzovaní jej rastu.
* V štyridsiatych rokoch bolo prvý krokom vpred zmena trendu od strojov k žijúcim organizmom. V tomto období boli predmetom odborných prac pojmy ako spätná väzba, konečnosť. To otvorilo priestor automatizácii a počítačovým vedám.
* V päťdesiatych rokoch druhy krok viedol v návratu od žijúcich organizmov k strojom s dôrazom na pamäťové koncepty, schopnosť rozpoznávania, schopnosť adaptácie, nové objavy v bionike. Rozvíja sa najmä umelá inteligencia a priemyselná robotika.
* V šesťdesiatych rokoch sa za tretí krok pokladá návrat kybernetiky k žijúcim organizmom, avšak tento krát ľuďom. Urýchľuje pokrok v neurológii, percepcii(vnímanie) a mechanizmoch predikcie. Kybernetika a teória systémov začína byť súčasťou priemyslu, spoločnosti a ekológie. ▼
▲* V šesťdesiatych rokoch sa za tretí krok pokladá návrat kybernetiky k žijúcim organizmom, avšak tento krát ľuďom. Urýchľuje pokrok v neurológii, percepcii(vnímanie) a mechanizmoch predikcie. Kybernetika a teória systémov začína byť súčasťou priemyslu, spoločnosti a ekológie.
=====Norbet Wiener a jeho prínos =====
Norbert Wiener učil matematiku na MIT od roku 1919 . V roku 1940 Wiener pracoval s mladým inžinierom, Julianom H. Bigelowom na vývoji automatického vyhľadávača protivzdušných pozemných kanónov. Pracovali so servomechanizmami, ktoré na základe predošlých trajektórii striel boli schopné predpovedať, kde sa nachádza protivzdušný kanón. Inak povedané servomechanizmus dokázal zo skúsenosti (nahrávky minulých udalosti) predikovať budúce udalosti.
Boli užasnutí dvoma faktami : pseudointeligentným správaním sa tohto stroja a „chorobami“ ktoré ho, kvôli nemu mohli postihnúť. Vyskytol sa tu jeden zvláštny defekt, po ktorom sa cely systém dostal do série nekontrolovateľných oscilácií.
Zaujatý touto chybou stroja sa Wiener opýtal svojho kamaráta neurofyziológa Artura Rosenbluetha či takéto správanie bolo niekedy pozorované u ľudí. Odpoveď bola kladná, u niektorých ľudí s poškodenou miechou sa vyskytol jav, kedy sa pacient snažil zdvihnúť pohár s vodou no neúspešne a pri každom ďalšom pokuse rozlial viac vody. Od tohto okamihu Wiener usudzoval, že nato aby mohla byt vykonávaná činnosť s konkrétnym zámerom musí byt zabezpečená cirkulácia informácii v uzavretej slučke:'' "a closed loop allowing the evaluation of the effects of one's actions and the adaptation of future conduct based on past performances." ''
Bigalow a Wiener objavili, že uzavretý tok informácii v slučke je nevyhnutný pre presnosť akejkoľvek akcie –'''slučka negatívnej spätnej väzby'''- a tuto myšlienku generalizovali na ľudský organizmus.
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvk/kybernetika.html}}
| |||