Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5615535 používateľa 178.143.241.99 (diskusia) bola vrátená |
úprava ref. (odstránenie nefunkčných odkazov); spresnenie št. zriadenia Značky: možný spam vizuálny editor |
||
Riadok 18:
| Najväčšie mesto = [[Paríž]]
| Úradné jazyky = [[francúzština]]
| Štátne zriadenie = [[poloprezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[François Hollande]]<br />[[Jean-Marc Ayrault]]
Riadok 114:
Zadlženosť bola jednou z príčin [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá vypukla v roku [[1789]] a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou [[3. september|3.]] a [[14. september]] [[1791]], [[10. august]]a [[1792]] bola následne nastolená [[Prvá francúzska republika]], potvrdená [[Ústava|ústavou]] z roku I, [[24. jún]]a [[1793]]. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. [[22. august]]a [[1795]] bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil [[Direktoriát]] (Directoire). Následne v roku [[1799]] ovládol republiku [[Napoleon Bonaparte]], vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho [[konzulát]] a neskôr, [[18. máj]]a [[1804]], štátnym prevratom založil [[Prvé francúzske cisárstvo|prvé cisárstvo]] (''Premier Empire''), v ktorom bol korunovaný za [[cisár]]a. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Prusko]]m, [[Rakúsko]]m a [[Rusko]]m, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, [[5. apríl]]a [[1814]], Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil [[Ľudovít XVIII.]] Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove [[Elba]], opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] [[18. jún]]a [[1815]] a monarchia bola znovu nastolená.
V [[júl]]i [[1830]] vypukla [[Júlová revolúcia (1830)|Júlová revolúcia]], čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas [[27. júl|27.]] – [[29. júl]]a [[1830]] a 30. a 31. júla 1830, ktoré skoncovalo s vládou [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X]]. a otvorilo cestu [[Júlová monarchia|Júlovej monarchii]]. Stúpenci [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (La Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa Orleánskeho]] na trón.<ref>''Júlová revolúcia 1830'' [online] [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/ FILIT]. [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/julova_revolucia_1830.html Dostupné online.]</ref>
V roku [[1830]] dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr [[Druhá francúzska republika|druhej republike]] v roku [[1848]]. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením [[cisár]]ovho synovca [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]] za prezidenta a vyhlásením druhého francúzskeho cisárstva. Napoleon III. bol zosadený, načo nasledovala prusko-francúzska vojna v roku [[1870]]. Po týchto udalostiach vznikla [[tretia francúzska republika|tretia republika]].
Riadok 141:
=== Cestná doprava ===
Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. [[Diaľnica|Diaľničná sieť]] meria približne 12 000 kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či [[daň|dane]], ale za používanie [[diaľnica|diaľnic]] sa vyberá [[mýto|mýtne]], okrem blízkosti veľkých [[obec (Francúzsko)|obcí]]. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú [[Renault]] (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), [[Peugeot]] (20,1 %) a [[Citroën]] (13,5 %).<ref>''L'automobile magazine, hors-série 2003/2004'';
=== Letecká doprava ===
Riadok 161:
== Externé odkazy ==
* [http://meteo.7.growiktionary.org/ Predpoveď počasia]
| |||