|
[[Súbor:New Zealand 23 October 2002.jpg|left|thumb|Satelitná snímka Nového Zélandu. Jazero [[Taupo]] a vrch [[Ruapehu]] sú viditeľné v strede Severného ostrova. Južné Alpy a nimi vytvorený dažďový tieň sú jasne viditeľné na Južnom ostrove.]]
Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. ''North Island'' a ''South Island''; maor. ''Te-Ika-a-Maui'' a ''Te Wai Pounamu'') a mnohých [[ostrovy Nového Zélandu|menších ostrovoch]]. Celková rozloha Nového Zélandu je {{km2|268680|w}}, čo je o trochu menej ako má [[Japonsko]] a o trochu viac ako má [[Spojené kráľovstvo]]. Krajina sa rozprestiera vyše {{km|1600|m}} pozdĺž jej hlavnej, severoseverovýchodnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú [[Stewart Island]], [[Waiheke Island]], ostrov v Aucklandskom [[Hauraki Gulf]], [[Great Barrier Island]], východne Hauraki Gulf a [[Chathamské ostrovy]]. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu [[Exkluzívna ekonomická zóna|Exkluzívnu ekonomickú zónu]] sveta.
Lukáš je sprostí a je to bobor.
[[Južný ostrov (Nový Zéland)|Južný ostrov]] je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená [[Južné Alpy|Južnými Alpami]] s [[Mount Cook]] ({{m|3754|m|w}}) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je [[Severný ostrov]] na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova [[Ruapehu]] (2 797 metrov) je aktívny [[sopka|vulkán]]. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom [[televízny program|televíznych programov]] a [[film]]ov, vrátane trilógie ''[[Pán prsteňov]]''.
== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Auckland tower.jpg|left|thumb|[[Sky Tower]] v Aucklande]]
== zl ==
Nový Zéland má prosperujúcu, modernú a rozvinutú ekonomiku. Patrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom; podľa [[Human Development Index]] sa v roku 2005 umiestnil na 19. mieste a v rebríčku kvality života v roku 2005 časopisu ''[[The Economist]]'' na 15. Od roku [[1984]] bola vláda krajiny zaneprázdnená významnou [[makroekonomika|makroekonomickou]] reštrukturalizáciou, transformujúcu Nový Zéland z vysoko protekcionistickej a regulovanej ekonomiky na liberalizovanú otvorenú ekonomiku. Koncom 80-tych rokov predala vláda Nového Zélandu v niekoľkých vlnách značnú časť spoločností, vrátane jej [[telekomunikácia|telekomunikačných]] spoločností, [[železnica|železničnej]] siete, [[rozhlasová stanica|rozhlasových staníc]] a dvoch finančných inštitúcií. Hoci novozélandská vláda ešte stále vlastní veľa podnikov, známych ako State-Owned Enterprises (štátne podniky), tieto sú riadené ako samostatné podniky, ktoré musia vykazovať ziskovosť rovnako ako každá iná súkromná spoločnosť.
Nanešťastie, čiastočne aj kvôli náhlej transformácii ekonomiky, vznikla od roku [[1984]] na Novom Zélande [[ekonomická bublina]] na [[trh cenných papierov|trhu cenných papierov]]. Svoj vrchol dosiahla v októbri [[1987]] a celková hodnota trhu sa znížila na polovicu počas jedného roku (stratená hodnota sa ešte stále nedosiahla). Následkom tejto bubliny bolo obdobie nízkeho ekonomického rastu a , ktoré trvalo až do polovice 90-tych rokov. To viedlo vládu aj k začatiu programu masívnej imigrácie na zvýšenie [[hrubý domáci produkt|HDP]]. Od roku [[1999]] má Nový Zéland obdobie relatívne silného rastu s iba slabými [[inflácia|inflačnými]] tlakmi.
Súčasné ekonomické priority vlády Nového Zélandu sú zamerané na zvýšenie svojej relatívne nízkej pozície medzi krajinami [[OECD]], uzatváranie zmlúv o voľnom obchode, znižovanie rozdielov medzi etnickými skupinami a budovanie „ekonomiky založenej na vedomostiach.“ V roku [[2004]] začal Nový Zéland ako jedna z prvých krajín rozhovory o voľnom obchode s [[Čína|Čínou]].
Nový Zéland je silno závislý na obchode (hlavne s poľnohospodárskymi produktmi) je ovplyvňovaný globálnym ekonomickými spomaleniami a prepadom cien komodít. Keďže sú ceny poľnohospodárskych produktov vysoko citlivé na kurzové zmeny a značná časť spotrebných tovarov je dovážaných, majú zmeny novozélandského doláru silný dopad na ekonomiku. Jej primárne [[export]]né odvetvia sú [[poľnohospodárstvo]], [[hortikultúra]], [[rybolov]], [[lesníctvo]] a [[informačné technológie]]. Dôležitý je aj [[turizmus]] a export vzdelania. [[Film]]ový a [[víno|vinársky]] priemysel sú považovaný za majúci veľkú šancu na úspech.
== Referencie ==
{{reflist}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=New Zealand}}
{{OECD}}
{{Oceánia}}
{{Regióny sveta}}
| 