Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d commons:Category -> commonscat |
d gramatika |
||
Riadok 96:
| dátum prístupu = 2009-05-09
| jazyk = slovensky
}}</ref> Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, najväčší [[retrográdna dráha|retrográdne]] obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.<!-- nestačilo by len konštatovanie "najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom"? potom sa chápe aj ako
Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda|sondou]], a to [[Voyager 2|Voyagerom 2]] v roku [[1989]] – tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus|kryovulkanicky]]) aktívny. Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón]]a (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón]]ovi.
Riadok 102:
== Fyzikálne charakteristiky ==
Triton má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], najväčší objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. Jeho [[jadro planéty|jadro]] tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[Europa (mesiac)|Europy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že veľa kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[oceán]]u ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]], nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]].
Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať atmosféru. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na
== Dráha a rotácia ==
[[Súbor:Voyager 2 Neptune and Triton.jpg|left|thumb|Neptún (hore) s
Tritonova obežná dráha leží medzi skupinou malých vnútorných prográdne obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km|354800|m}} od centra planéty obieha asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú teplo potrebné pre vulkanizmus. Triton sa po [[špirála|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej narazí podľa výpočtov v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov.
Sklon dráhy Tritóna k rovine Neptúnovho [[rovník]]a je 157,35°, čo potvrdzuje teóriu, že Triton bol zachytenou [[planétka|planétkou]]. Rotácia
== Vznik ==
Riadok 121:
| dátum prístupu = 2009-05-09
| jazyk = česky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu▼
▲<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Roman Mikušinec
| titul = Bol Triton ulovený?
Řádek 140 ⟶ 139:
=== Iné teórie ===
Teórii o zachytení jedného člena systému dvojplanétky predchádzali scenáre zachytenia Tritona na obežnú dráhu ako samostatného telesa. Podľa prvých predstáv bol Triton na obežnej dráhe zachytený pôvodným [[prstence Neptúna|prstencom Neptúna]], resp. prachoplynovým diskom Neptúna, ktorý sa stihol rozplynúť skôr, než došlo k pádu mesiaca na planétu. Ďalší scenár predpokladal zabrzdenie Tritona a jeho zachytenie na obežnej dráhe zrážkou s iným pôvodným mesiacom.<ref name="Vznik" /> Táto teória však vyžaduje druhý mesiac s hmotnosťou dostatočnou na zabrzdenie Tritona, ktorá ale
| titul = Záhada oběžné dráhy Tritonu
| autor = Antonín Havlíček
Řádek 187 ⟶ 186:
Zábery zo sondy Voyager 2 ukázali, že celá južná pologuľa má oveľa väčšie [[albedo]] ako sa predpokladalo. Pokrýva ju obrovská [[polárna čiapočka]], najväčšia známa v slnečnej sústave. Na východnom okraji siahala až po 30. stupeň južnej šírky, na západnom okraji dokonca po rovník. Na polárnej čiapočke objavil Voyager 2 stovky poprehýbaných pásov, ktoré smerujú na severovýchod. Tieto pásy sú pravdepodobne veľmi mladé.<ref name="Kozmos" />
Povrchová teplota mesiaca je len 38 [[Kelvin|K]] (-235 °C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa odráža aj na zdanlivej magnitúde mesiaca, ktorá je 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace
Hustota [[impaktný kráter|impaktných kráterov]] je menšia ako na iných ľadových mesiacoch a väčšinu z nich spôsobili dopady [[kométa|komét]]. Z toho možno usudzovať, že povrch je pomerne mladý. Jeho vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov.<ref name="astro.sk" /> Najväčším prekvapením, ktoré priniesli snímky z Voyagera 2, však boli aktívne [[gejzír]]y. Tie vyvrhujú plynný dusík a prachové častice do výšky až {{km|8|m}}.<ref name="Kleczek" /> Dusíkový ľad potrebuje na zahriatie a premenu na [[plyn]] iba veľmi málo tepla, preto je možná jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpokladá sa, že s príchodom leta sa [[sublimácia]] povrchového ľadu zosilňuje, pôda tmavne a tým umožňuje postupné prehrievanie povrchu až po bod [[topenie|topenia]] dusíka.<ref name="Kozmos">{{cite journal
Řádek 203 ⟶ 202:
Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka, než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V 80. rokoch, pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený).
Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010 ukázali, že v atmosfére je [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho
| titul = Letní metanová obloha na Tritonu
| url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/zpravy_eso/letni-metanova-obloha-na-tritonu/374.html
| |||