Pete Sampras: Rozdiel medzi revíziami

Pete už od svojich desiatich rokov veril, že sa stane profesionálom a venoval tomu všetko. Nemal skoro žiadnych kamarátov a dni trávil medzi školou a kurtmi, kde trávil 6 hodín denne. Jeho idolom bol austrálsky tenista, držiteľ 11 grandslamových titulov Rod Laver, s ktorým sa Pete ako dieťa stretol a mohol si s ním aj zahrať. Pete sa túžil stať jeho pravorukou variantou. Navštevoval tenisový klub Jacka Kramera, kde sa naplno ukázal jeho talent. Mladý Sampras vyrastal na betónových kurtoch, ktoré sú pre USA typické. OOd malička bol teda zvyknutý na tvrdý, rýchly povrch. Fisher donútil 15-ročného Samprasa prejsť z obojručného na jednoručný backhand, čo mu síce chvíľu spôsobovalo problémy, ale neskôr sa tento úder stal jeho veľkou devízou a patril k najkrajším na ATP okruhu, rovnako ako tvrdé podanie.

V nasledujúcich dvoch rokoch Pete vyhral zopár turnajov, ale ani jeden grandslamový. V roku 1991 sa stal súčasťou daviscupového družstva USA. Družstvo USA sa dostalo až do finále, v ňom však Američania nestačili na Francúzov s famóznym Guyom Forgetom a Henrim Lecontem. Samotný Pete prehral v Lyonskom finále so skúsenými hráčmi oba zápasy. Sampras počas sezóny siahal niekoľkokrát na post svetovej jednotky, ale hneď zase spadol a na konci roka bol hráčom č. 6. V Roku 1992 sa zúčastnil LOH v Barcelone, kde sa dostal na pomalej antuke do tretieho kola. Na tohoročnom US Open sa prebojoval do finale, v ktorom ale podľahol švédskemu elegánovi Stephanovi Edbergovi v štyroch 3-6, 6-4, 7-6 (5), 6-2. Aj v roku 1992 sa Sampras s družstvom USA prebojoval do finále Davis cupu, v ktorom nastúpili proti Švajčiarsku. Sám Pete nastúpil na štvorhru s o generáciu starším Johnom McEnroeom a vyhrali 5-setový zápas. Konečný rezultát znel 3-1 v prospech Američanov. Pete si najal renomovaného trénera, bývalého hráča Tima Gulliksona. Ten trval na tom, že Pete nemôže vyhrávať za pomoci svojho servisu, ale sa musí stať komplexným hráčom. Pete teda transformoval svoji hru a hneď v prvom roku sa to vyplatilo. Sezónu 1992 zakončuje na 3. mieste rebríčka ATP. V sezóne 1993 najskôr vyhral turnaj v Sydney, potom v Key Biscayne, Tokiu, Hongkongu aby sa 12. apríla stal svetovou jednotkou. aV lete prišiel prvý Samprasov Wimbledonwimbledonský úspech. V štvrťfinále porazil Agassiho, v ktoréhosemifinále favorizovaného, trojnásobného wimbledonského víťaza Nemca Borisa Beckera a v samotnom finále zdolal svojho kamaráta Jima Couriera v štyroch setoch 7-6 (3), 7-6 (6), 3-6, 6-3. Ďalší jeho úspech prišiel na septembrovom US Open, kde stratil svoj servis iba sedemkrát v siedmych zápasoch a vo finále zdolal hladko, v troch setoch 6-4, 6-4, 6-3 Francúza Cedrica Piolina. Stal sa prvým hráčom histórie, ktorý počas roka nastrieľal 1000 es. Dokonca SamprasovoSamprasove druhé podanie je považované za najlepšie v tenisetenisovej akohistórii, takompretože rozdiel medzi jeho prvým a druhým servisom bol, kvôličo vysokejsa razanciitýkalo razancie a presnémuumiestnenia veľmi umiestneniunepatrný, aj keď ním Pete mnohokrát riskoval dvojchybu. Na konci sezóny 1993 už bol jednoznačnou svetovou jednotkou. Definitívne začala Sampraséra.

V roku 1994 zvíťazil Pete premiérovo na Australian Open, kde vo finále zdolal Todda Martina v troch setoch 7-6 (4), 6-4, 6-4. Následne na jar 1994 vyhral 5 ďalších významných turnajov a podpísal zmluvu s americkou firmou Nike. PoCestou rokudo safinále opäťWimbledonu ocitol1994 voporazil finálepiatich Wimbledonu,svojich vkrajanov a stratil iba jediný set. Vo finále ktoromproti sanemu stretolstál s chorvátskymchorvátsky “bombardérom”“bombardér” GoranomGoran IvaniševičomIvaniševič. Sampras vyhral v troch setoch 7-6 (2), 7-6 (5), 6-0 a prvý krát obhájil najvýznamnejší grandslamový titul. Na US Open ho trápili zdravotné problémy a vypadol v štvrťfinále po 5-setovom súboji s peruánskym tenistom Jaiem Yzagom. Po sklamaní na US Open vyhral ešte dva európske turnaje a obhájil post svetovej jednotky. Hneď začiatok ďalšej sezóny mu ale zasadil tvrdú ranu. Na prebiehajúcom Australian Open zistil Gullikson na vyšetrení, že má rakovinotvorný nádor na mozgu a opustil Peta uprostred turnaja. Dňa 24. januára 1995 sa odohral najemotívnejší zápas v histórii tohoto turnaja. Pete nastúpil proti krajanovi Jimovi Courierovi vo štvrťfinále, v ktorom Sampras prehral prvé dva sety v tiebreakoch a psychicky zlomený so slzami v očiach v piatom sete, myšlienkami pri chorom trénerovi otáčal zápas. Výsledný rezultát znel: 6-7 (4), 6-7 (3), 6-3, 6-4, 6-3. Sampras, ktorého táto správa psychicky veľmi vzala, dokázal cez Changa dojsť až do finále, ale v ňom podľahol Agassimu. Grandslamový titul si dokázal vydobyť až na obľúbenom Wimbledone, kde vyhral tretíkrát za sebou a vo finále zdolal Nemca Borisa Beckera v štyroch setoch 6-7 (5), 6-2, 6-4, 6-2. Finále US Open 1995 bolo v znamení boja dvoch veľkých rivalov. Pete v ňom nastúpil proti Agassimu, ktorý v priebehu sezóny od neho prevzal na chvíľu post svetového hráča číslo jedna. V nádhernom zápase dokázal Pete zvíťaziť a vrátil tak Agassimu prehru z úvodu roka z Australian Open. Vďaka tejto výhre sa Pete stal opäť hráčom číslo jedna. Naviac predovšetkým vďaka nemu získali USA po troch rokoch Davis Cup. Američania hrali proti výberu Ruska. Famózny Sampras na horúcej moskovskej antuke vyhral obe dvojhry a nastúpil aj do víťaznej štvorhry s Toddom Martinom, aby vybojovali celkové víťazstvo 3-2. Keď sa však hráči vrátili z Ruska, nedostalo sa im primeraného ocenenia, a preto na Davis Cup načas zanevrel.

Pete sa však odmietal vzdať, najal trénera José Higuerasa, špecialistu na antuku, ktorý spravil hviezdy z Changa a Couriera. Po vypadnutí v druhom kole Wimbledonu so Švajčiarom Bastlom sa Sampras vrátil k svojmu trénerovi Paulovi Annaconovi. Na US Open sa to vyplatilo. Nikto neveril, že by tápajúci Sampras mohol niečo uhrať, ale on sa dostal už tretí krát v rade do finále, kedy po cestepostupne porazil Grega Rusedskeho, vo skvelej forme hrajúceho Nemca Haasa, vychádzajúcu hviezdu, Andyho Roddicka a v semifinále Holanďana Sjenga Schalkena. Vo finále proti nemu opäť stál starý, známy rival Agassi. Ten nebol schopný vzdorovať tvrdému podaniu „Pištoľníka“ Peta, ktorý nastrieľal 33 es. Pete tak získal svoj štrnásty grandslamový titul. Nebol už iba najmladším víťazom US Open z pred 12 rokov, ale už aj najstarším držiteľom titulu z turnaja v ktorého finále tri krát zdolal svojho úhlavného rivala. Po US Open si vzal Sampras niekoľko mesiacov na rozmýšľanie, či bude v kariére pokračovať. 21. novembra 2002 sa mu narodil prvý syn Christian. Takmer všetkým bolo jasné, že magická púť v New Yorku 2002 bola tým posledným, čo od Peta na kurtoch videli. Na jar 2003 sa síce chvíľu pokúsil trénovať, ale rozhodol sa skončiť. Oficiálna rozlúčka prebehla na US Open 2003, kedy prišiel na kurt so svojim synom Christianom a za jasotu fanúšikov, ktorí ho v New Yorku nikdy príliš nevítali, so slzami v očiach oznámil koniec svojej bohatej 15 ročnej profesionálnej kariéry. Je posledným Američanom, ktorý zvíťazil vo Wimbledone (2000) a takisto na záverečnom turnaji majstrov (Frankfurt, 1999). V kariére nikdy nezískal všetky Grand Slamy, na antukovom French open sa mu nikdy nepodarilo zvíťaziť.

Existujú ľudia, podľa ktorých názoru bol Sampras doslova nudný hráč, lebo počas celej kariéry dokázal svojich súperov zdolávať s takmer mechanickou ľahkosťou. Samotný Sampras je považovaný za flegmatika, ktorý iba málokedy ukázal publiku emócie,. Nikdy nerozbíjal rakety, nehádal sa s rozhodcami a nepútal pozornosť nijak inak ako taktickou vyspelosťou a širokým spektrom dokonalých úderov.