Trnávka (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Je ohraničená ulicami a komunikáciami [[Rožňavská]] na severozápade, Cesta na senecSenec na severe a [[Trnavská cesta]] a Vrakunská cesta na juhu. Východnú hrancuhranicu tvorí Farná (Ivanka Pripri dunajiDunaji)

Okolo [[15._storočie|15. storočia]] patrila táto časť pravdepodobne do [[Vajnory|vajnorského chotára]] a mala pomenovanie [[Dornyk - Dvorník]]. Pôvodne ho tvorili polia, lúky, pasienky s celkovou plochou vyše 1300 hektárov. Bola tu aj známa [[Kuchajda]] (neskôr vojenské cvičisko) s močiarom (dnešné jazero Kuchajda). Prvé osídlenie tohoto územia nastalo od roku 1869 a prvým bytom bol služobný byt kočiša na majeri ''Güllov dvor'' (terajší [[Jurajov_dvor|Jurajov dvor]]). Od roku 1872 tu stála ''Hecklerova tehelňa''. Dornkappel sa začal budovať v cípe medzi majerom Güllov dvor a tehelňou. Výstavba štvrte Dornkappel pokračovala až v roku 1918 a masovejšia až od roku 1924. V roku 1938 bol dostavaný kostol.

Nachádzajú sa tu jasle, materská, základná škola a päť stredných škôl (SOU nábytkárske,SOU stavebné, súkromná stredná umelecká škola, stredná zdravotná škola, združená stredná škola drevárska), kostol, futbalové ihrisko, zdravotné stredisko, pošta, polícia, veľké nákupné strediská [[Avion_Shopping_Park_(Bratislava)|Avion]] a [[Shopping_Park_Soravia|Soravia]]. Taktiež pod územie Trnávky spadá [[Letisko_M._R._Štefánika|Letisko M.R.Štefánika]] a prírodné kúpalisko [[Zlaté_piesky_(Bratislava)|Zlaté piesky]].

Súbor domov (tzv. ''Masarykova kolónia'') na Trnávke bola postavená v 20-tych. rokoch 20. storočia na vejárovitom pôdoryse. Tvorí ju 30 rovnakých dvojdomov so zalomenými štítmi a s charakteristickým zastrešením domov tzv. „oslími chrbtami“. Tieto strešné konštrukcie sú vytvorené experimentálnou konštrukciou pomocou drevených väzníkov z lepených segmentov.