Demänovské jaskyne: Rozdiel medzi revíziami

*[[Demänovská jaskyňa Slobodyslobody]]

*[[Demänovská jaskyňa Mierumieru]] (tá dosiaľ nie je sprístupnená verejnosti).

3. augusta [[1921]] potom objavil Alois Král za pomoci Adama Mišuru, Ota Hrabala a Jarmily Vránovej jaskyňu Slobodyslobody, a roku 1923 bola objavená [[Pustá jaskyňa]].

Rôznymi pokusmi (farbením podzemného toku a pod.) sa zistilo, že tieto jaskyne sú spojené a tvoria jeden komplex. Za prepojený jaskynný celok sa však považuje taký systém jaskýň, cez ktorých prirodzené spojenia sa dostal človek. A to nebolo v tomto prípade jednoduché. Spojenie medzi jaskyňou Pustá a D.Demänovskou j.jaskyňou Slobodyslobody sa podarilo nájsť kolektívu [[speleológ]]ov vedených A. Droppom a V. Nemcom 2. júla 1951. Tým vznikol komplex Demänovská jaskyňa Slobodyslobody-jaskyňa Pustá.

Dňa 26.1.[[1952]] sa z Demänovskej ľadovej jaskyne podarilo P. Révajovi, P. Droppovi a S. Šrolovi preniknúť do jedinečného bludiska [[Demänovská jaskyňa Mieru|Demänovskej jaskyne Mieru]]. Vytvorili tak ďalší systém Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa Mierumieru.

V roku [[1983]] preplával Vladímír Žikeš päť sifónov proti prúdu Demänovky a tým dokázal spojenie jaskyne [[Jaskyňa Vyvieranie|Vyvieranie]] a Dem. Demänovskej jaskyne Slobodyslobody.

Ak mal byť celý systém Demänovských jaskýň uznaný za jednotný, ostávalo objaviť prirodzené spojenie D.Demänovskej j.jaskyne Mierumieru s D.Demänovskou j.jaskyňou Slobodyslobody. To sa však podarilo až po 35 rokoch. 2. januára [[1987]] sa päťdesiatim ôsmim jaskyniarom z oblastných skupín z Ružomberka, Handlovej, Rožňavy, Terchovej, B. Bystrice, Liptovského Trnovca, Žiliny a Demänovskej doliny podarilo objaviť prirodzené spojenie dvoch najdlhších demänovských jaskýň. Tým sa zaradil systém asi 30 demänovských jaskýň s celkovou dĺžkou viac ako {{km|24|m}} na prvé miesto na Slovensku.