Josef Sudek: Rozdiel medzi revíziami

Sudek vyhľadával osobnosti, s ktorými mohol spolupracovať na nových projektoch. Medzi jeho priateľov patril [[Ladislav Sutnar]], dizajnér podniku ''Družstevní práce'',fotograf a dizajnér firmy Aero ing.Josef Voříšek, [[kubizmus|kubistický]] maliar, teoretik a člen spolku [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Mánes]] [[Emil Filla]], ktorého obrazy reprodukoval pre revue ''[[Volné směry]]''. Básnik [[Jaroslav Seifert]] Sudkovi písal básne a úvody ku knihám a pre architekta [[Pražský hrad|pražského hradu]] [[Otto Rothmayer]]a dokumentoval rekonštrukciu Pražského hradu a ten potom ozvláštnil Sudkove fotografie špeciálnymi adjustáciami. Josef Sudek pôsobil ako mecenáš. Podporoval maliarov [[František Tichý (maliar)|Františka Tichého]], Jana Bendu a Andreje Belocvetova. Cez vojnu našli útočisko v jeho ateliéri ako učni fotograf [[Jarosav Kysela]], významní výtvarní umelci [[Vladimír Fuka]] a [[Václav Sivko]] a po vojne [[Sonja Bullaty]].<ref name="Dufek"/> Od roku 1945 bol Sudkovým učňom a pomocníkom fotograf, ilustrátor a knižný grafik [[Jiří Toman]], ktorý mu pomáhal okrem iného pri fotografovaní ''Prahy panoramatické'' a zorganizoval Sudkovu výstavu v Pardubiciach v roku 1962. So Sudkom sa priatelil a spolupracoval až do svojej smrti v roku 1972. <!--Fotografie zo Sudkových návštev pardubicka boli súčásťou výstavy v VčG v roku 2007.-->