Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 21:
*jednak slovo koning resp. neskôr kъning- (význam ako v predchádzajúcom prípade, teda ochranca zákona; hláska ъ sa pravidelne vyslovovala ako zvuk medzi hláskami u a o a historicky vznikla z hlások u a o), neskôr po palatalizácii g na dz a vzniku nosovej samohlásky tvar kъnędzь,
*a jednak slovo kъningę, neskôr po palatalizácii a vzniku nosovej samohlásky kъnęžę a napokon v 10. storočí po zániku jeru a nosovky tvar knäžä.
Pokiaľ ide o tvar zakonьnikь, ten dnes v poľštine v podobe zákonnik označuje mnícha. Pokiaľ ide o tvar kъnędzь, ten sa v 10. storočí u západných Slovanov okrem Poliakov zmenil na tvar kňäz (v starej češtine kněz, v starej slovenčine kňaz), u Poliakov na ksiądz, v ruštine na kňaz a u južných Slovanov na knez. Všetky tieto slová pôvodne znamenali knieža (a pod.), ale v češtine (paralelne už aj v starej češtine), slovenčine a poľštine časom začali znamenať to, čo dnes označujeme ako kňaz, teda duchovnú osobu. Pokiaľ ide o slovo knäžä, z toho sa po 10. storočí vyvinulo slovenské slovo knieža, české slovo kníže a poľské slovo ksiąžę. Autor poznamenáva, že ''treba kategoricky odmietnuť starý tradovaný názor, že slovo kňaz, knieža resp. praslovanské kъneNdzь...pochádza od Germánov. Naopak, praslovanské predhistorické kъneNdzь pred... 5. storočím prešlo od Praslovanov k Pragermánom. Kъning- vyslovované ako kuning prešlo k starým Germánom v podobe kuning...Od starých Slovanov prešlo kuning aj k starým Baltom a od nich až k Fínom. V litovčine má podobu kunigas a vo fínčine kunigas.''<ref>Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov, 2000, str. 88-90 ; Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov II, 2002, str. 26 (Poznámka: V prvom diele knihy boli tvrdé znaky omylom vytlačené ako mäkké znaky, v druhom diele bola táto chyba napravená).</ref>
== Referencie ==
| |||