Verzia z 04:19, 28. december 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 04:22, 28. december 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Použitie výrazu Ďalšia úprava →
Riadok 19: V oblasti historického Česka sa výraz prvýkrát vyskytuje v Prologu o sv. Ludmile, ako aj v Prvej a Druhej slovanskej legende o sv. Václavovi. V Prvej slov. legende o sv. Václavovi sa opäť stretávame s použitím výrazu jednak na označenie vládcu (Vratislav) a jednak súčasne na označenie jemu podriadených vládcov ("knjasi, ktorí boli vtedy v jeho oblasti"). Výraz sa pochopiteľne vyskytuje aj v neskorších českých textoch. <ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref><ref>[http://texty.citanka.cz/prlegendy/ltoc.html]</ref> Pre územie Poľska a okolie spomína Život Metodov "kňazь"a na Visle. Obodritské knieža v 12. storočí uvádza v latinskom texte, že pri dolnej Labe slovanský vládca sa nevolá "rex" (teda kráľ), ale "knese". Ďalším raným dokladom je knieža Sprévanov, ktoré si v 12. storočí dalo v meste Köpenick raziť mince, ktoré obsahujú v kolopise slovo k[n]es.<ref>Steinhübel 2004, str. 315</ref> V bulharskej oblasti je výraz prvýkrát doložený okolo 10. storočia v textoch Traktát mnícha Chrabra o slovanských písmenách a Poznámka Konštantína Preslavského k prekladu diela Athansija Alexandrijského, pričom sa spomína, že bulharskí panovníci Boris a Simeon mali titul kьnezъ. Neskôr výraz nachádzame v podobe kьňazъ na náhrobnej doske syna posledného cára Západobulharskej ríše z 11. storočia, ktorá sa nachádza v Michalovciach. <ref>Steinhübel 2004, str. 316</ref> Riadok 26: U východných Slovanov sú najstaršie ojedinelé doklady z 10. storočia (zmluvy s Byzantskou ríšou) a z 11. storočia (nekrologické správy o kyjevských vládcoch). Od 12. storočia sú už doklady časté, napríklad v Nestorovej kronike (12. stor.), ktorá spolu s ďalšími dobovými ruskými kronikami výraz kъňazь (či kňazъ) bohato používa aj spätne na ruské dejiny od 9. storočia - spočiatku ako označenie pána hradu či len pána družiny. V ruských textoch sa spomína najmä hlavné knieža so sídlom v Kyjeve (často, najmä neskôr, v podobe velikij kъňazь - veľkoknieža) a súčasne tzv. údelné kniežatá, sídliace v ostatných hradoch. <ref>Steinhübel 2004, str. 316</ref><ref>Rüß, H.:Knjaz' in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref><ref>Rüß, H.: Großfürst in: Lexikon des Mittelalters, CD-ROM-Ausgabe, Verlag J. B. Metzler, 2000</ref> ==Etymológia == Podľa starších názorov praslovanské slovo kъnędzь (iný prepis: kъneNdzь) pochádza z pragermánskeho slova kuningaz alebo gótskeho kuniggs (odtiaľ napr. starohornonemecky kuning a nemecky König = kráľ, alebo anglicky king = kráľ). <ref>napr. [http://vasmer.narod.ru/p286.htm]</ref>

Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami