Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

[[16. apríla]] vyplávala hlavná časť inváznej flotily z nikaragujského prístavu ''Puerto Cabezas'' a zamierila k tzv. Bodu Zulu, nachádzajúcemu sa asi {{km|65|m}} južne od kubánskych brehov. Na tomto mieste sa hlavná flotila mala spojiť s niekoľkými ďalšími loďami, ktoré vyplávali z iných prístavov v Strednej Amerike a [[Karibik]]u. Hlavnú časť tejto flotily tzv.'' „Kubánskych expedičných síl“'' tvorilo celkovo 5 veľkých nákladných lodi (''Houston'', ''Lake Charles'', ''Rio Escondido'', ''Caribe'' a ''Atlantico''), ktoré prevážali vyše 1400 vojakov Brigády 2506 rozdelených do siedmychsiedmich bataliónov po približne 200 ľudí a množstvo zbrani a munície. Spolu s nimi boli k flotile pripojené aj dve veľké pechotné výsadkové lode ''Blagar'' a ''Barbara J''. Všetky lode flotily boli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov (mimo vizuálneho dohľadu) až do Bodu Zulu sprevádzané siedmimi americkými torpédoborcami. Na celú akciu z diaľky dohliadali aj americké lietadlové lode [[USS Essex]], [[USS Boxer]], niekoľko ďalších torpédoborcov a minimálne dve ponorky. V bode Zulu sa k flotile pripojila ešte vysádková doková loď ''USS San Marcos'', ktorá prevážala celkovo 7 výsadkových člnov. Táto ako jediná „čisto“ americká loď sprevádzala flotilu kubánskych exulantov aj po prekročení Bodu Zulu až do vzdialenosti {{km|5|m}} od kubánskych brehov, kde vyložila vysádkové člny.