O pôvode druhov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d výstižné mená referencií |
||
Riadok 76:
V zoologickej záhrade prvýkrát uvidel opice a bol hlboko ovplyvnený tým, ako sa [[orangutan]] podobá človeku.<ref>{{harvbz|Desmond|Moore|1991|Sst=240{{--}}244}}</ref>
Na konci septembra 1838 začal Darwin čítať knihu britského ekonóma [[Thomas Malthus|Thomasa Malthusa]] ''[[Esej o princípe populácie]]'' s jej štatistickým dôkazom, že sa ľudská populácia rozmnožuje kvôli majetku a usiluje o prežitie.<ref>{{harvbz|Brownová|2007|St=64}}</ref> Nachádzal v tom súvislosť s bojom o existenciu medzi divou zverou a [[Augustín Pyramus de Candolle|de Candolleovým]] "súperením druhov" medzi rastlinami. Okamžite si predstavil obrovskú silu poháňajúcu dobre prispôsobené variácie do "medzier v ekonomike prírody" tak, že preživší môžu odovzdať svoju podobu a schopnosti ďalej, zatiaľ čo nepriaznivé variácie sú zničené.<ref>{{harvbz|Larson|2004|Sst=66{{--}}70}}</ref><ref name=
Teraz mal Darwin základnú štruktúru svojej teórie prírodného výberu, „''podľa ktorej mohol pracovať'',“<ref>{{harvbz|Darwin|Barlow|1958|St=[http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=124&itemID=F1497&viewtype=side 120]}}</ref> ale bol plne zaujatý svojou kariérou geológa a odkladal písanie svojich náčrtov teórie, pokým v máji 1842 nedokončil knihu ''[[Štruktúra a rozdelenie koralových útesov]]''.<ref>{{harvbz|Wyhe|2007|Sst=186{{--}}187}}</ref><ref>{{harvbz|Browne|1995|St=436}}</ref>
{{clear}}
Riadok 85:
V decembri 1844 zobudila anonymne publikovaná vedecko-populárna kniha ''[[Stopy prírodných dejín stvorenia]]'', napísaná [[Škótsko|škótskym]] žurnalistom [[Robert Chambers|Robertom Chambersom]], záujem verejnosti o teóriu premeny druhov. Táto kniha využila evidenciu z fosílneho záznamu a [[embryológia|embryológiu]] na podporu tvrdenia, že žijúce organizmy sa postupom času vyvíjajú z jednoduchších na zložitejšie. To však ukazovalo skôr na priamy vývoj, ako na teóriu vetvenia zo spoločného pôvodu, a ignorovalo [[adaptácia|adaptáciu]]. Darwin prácu čoskoro po zverejnení prečítal a vysmieval sa jej amatérskej geológii a zoológii,<ref>{{harvbz|Darwin|1845b|Pr=ods. [http://www.darwinproject.ac.uk/entry-814#back-mark-814.f5 „Vestiges“] }}</ref> ale svoje argumenty zvážil po tom, čo poprední vedci vrátane Adama Sedgwicka napadli jej etiku a vedecké chyby.<ref>{{harvbz|Browne|1995|Sst=461{{--}}465}}</ref> Publikácia mala významný vplyv na názor verejnosti a intenzívna debata pomohla pripraviť cestu pre prijatie vedecky sofistikovanejšieho ''Pôvodu druhov'', pretože rozšírila špekulácie o evolúcii aj medzi "obyčajných" ľudí. Kým zopár prírodovedcov bolo ochotných teóriu premeny zvažovať, [[Herbert Spencer]] sa v 50. rokoch 19. storočia stal aktívnym zástancom lamarckismu a postupného vývoja.<ref>{{harvbz|Bowler|2003|Sst=135{{--}}140}}</ref>
V januári 1847 Darwin Hookera presvedčil, aby si zobral kópiu eseje, a ten mu nakoniec poslal stránku poznámok, podávajúc Darwinovi toľko potrebnú spätnú väzbu. Darwin, upozornený na svoje nedostatky v odbornosti v [[Taxonómia (biológia)|taxonómii]], započal osemročné štúdium [[Fúzonôžky|fúzonôžok]] a neskôr sa stal popredným expertom na ich klasifikáciu. Použitím svojej teórie objavil [[Homológia (biológia)|homológiu]] ukazujúcu, že nepatrne zmenené časti tela slúžia k odlišným funkciam, aby sa prispôsobili novým podmienkam, a založil medzistupeň v evolúcii [[gonochorizmus|gonochorizmu]].<ref name=
Štúdium fúzonôžok Darwina presvedčilo, že rozdielnosti sa objavujú neustále a nie sú iba reakciou na zmenu situácie. V roku [[1854]] dokončil poslednú časť písania o expedícii Beagle a začal naplno pracovať na teórii evolúcie. Jeho myslenie prešlo od domnienky, že druhy sa formovali iba v izolovaných populáciách ako napr. na ostrove, a priklonilo sa k názoru na [[Speciácia|speciáciu]] bez izolácie. Videl vzrastajúcu špecializáciu vnútri veľkých stálych populácií ako plynulé využívanie nových [[ekologická nika|ekologických ník]]. Vykonával experimentálne bádanie so zameraním na problémy svojej teórie. Študoval vývojové a anatomické rozdiely medzi odlišnými plemenami mnohých domestikovaných zvierat a aktívne sa zapojil do chovu domestikovaného holuba skalného. Tiež experimentoval (s pomocou svojho syna Francisa) na možnostiach, ktorými sa rastlinné semená a zvieratá môžu rozptýliť cez oceány a kolonizovať vzdialené ostrovy. Od roku 1856 bola jeho teória oveľa prepracovanejšia a s množstvom podporných dôkazov.<ref>{{harvbz|Quammen|2006|Sst=138{{--}}142}}</ref><ref name=
{{clear}}
Riadok 112:
''Pôvod druhov'' bol prvýkrát publikovaný vo štvrtok 24. novembra 1859<ref name="Brownová_2007_9">{{harvbz|Brownová|2007|St=9}}</ref> a jeho cena bola 15 [[anglická libra#delenie|šiling]]ov. Kniha bola kníhkupectvom ponúknutá na Murrayho jesennej aukcii vo štvrtok 22. novembra a všetky dostupné kópie boli ihneď predané. Celkovo bolo vytlačených 1250 kópií, ale po odpočítaní prezentačných a recenzných výtlačkov a tiež piatich kópií potrebných na získanie autorských práv ich bolo do predaja uvedených okolo 1170.<ref Name="Freeman_1977_úryvok"/> Z toho významné množstvo, 500 kópií, zakúpila [[Charles Edward Mudim|Mudieho knižnica]], ktorá si tak chcela zaistiť prísun odberateľov.<ref>{{harvbz|Browne|2002|St=89}} </ref> Druhé vydanie obsahujúce 3000 kópií bolo na trh uvedené 7. januára 1860<ref>{{harvbz|Darwin|Barlow|1958|St=[http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=126&itemID=F1497&viewtype=side 122]}}</ref> a zahŕňalo početné opravy. Pridaná bola aj reakcia na náboženský nesúhlas doplnením nového [[epigram]]u na strane ii, citácia [[Charles Kingsley|Charlesa Kingsleyho]] a fráza "Stvoriteľom" (''"by the Creator"''), upravujúca konečnú vetu:<ref name="Browne_2002_95-96">{{harvbz|Browne|2002|Sst=95{{--}}96}}</ref>:<blockquote>''„Z vojny v prírode, z hladu a smrti bezprostredne vyvstáva najvznešenejšia vec, ktorú sme schopní pochopiť, totiž vytváranie vyšších živočíchov. V pohľade na život, ktorého viaceré schopnosti Stvoriteľ pôvodne vdýchol do mála či len do jednej formy a v tom, že počas obehu tejto planéty podľa pevného zákona gravitácie sa z takého jednoduchého začiatku vyvinuli a stále vyvíjajú najkrajšie a najpodivuhodnejšie nekonečné formy, je niečo vznešené.“''</blockquote>
Počas Darwinovho života bola kniha šesťkrát vydaná<ref name="Brownová_2007_9"/> a prešla mnohými zmenami a úpravami, vysporiadavajúc sa tak so vznesenými námietkami. Tretie vydanie bolo uverejnené v roku 1861 s množstvom prepísaných či pridaných viet a úvodným dodatkom nazvaným ''Historická črta nedávneho vývoja názoru na pôvod druhov''.<ref name=
V januári 1871 publikoval [[George Jackson Mivart]] svoje dielo ''O vzniku druhov'', kde uvádza detailné argumenty proti prírodnému výberu, ktorý podľa neho obsahuje chybnú [[metafyzika|metafyziku]].<ref name="Mivart_1871_?">{{harvbz|Mivart|1871|St=?}}</ref>
Riadok 364:
<blockquote>„''Pretože sa rodí oveľa viac jedincov každého druhu, ako môže eventuálne prežiť, a pretože následkom toho sa často prejavuje boj o existenciu, vyplýva z toho, že akýkoľvek tvor líšiaci sa hoc aj málo v niektorej jemu užitočnej vlastnosti, v zložitých a niekedy sa meniacich podmienkach života bude mať väčšiu nádej na prežitie a bude prirodzene vybraný. Z mocného princípu dedičnosti vyplýva, že akákoľvek vyselektovaná vlastnosť bude mať tendenciu šíriť svoju novú, zmenenú formu.''“<ref>{{harvbz|Darwin|Leakey|1989|Sst=43{{--}}44}}</ref><ref>{{harvbz|Darwin|1859a|St=[http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=20&itemID=F373&viewtype=side 5]}}</ref></blockquote>
Od tretieho vydania opatril Darwin úvod predslovom s náčrtom historického vývoja evolučných myšlienok.<ref>{{harvbz|Darwin|Costa|2009|St=1}}</ref> V tomto náčrte priznal, že [[Patrick Matthew]], neznámy Wallaceovi aj jemu, predvídal koncept prírodného výberu v dodatku knihy publikovanej v roku 1831.<ref name=
=== Premeny pri domestikácii a premeny prírodné ===
Riadok 490:
== Reakcie ==
[[Súbor:Editorial cartoon depicting Charles Darwin as an ape (1871).jpg|thumb|right|200px|alt=čiernobiela kresba: pohľad medzi zboku a spredu: tmavé telo opice stojacej na zemi v podrepe s (oproti opici) obrovskou Darwinovou hlavou, jeho sivá dlhá brada (asi 15 cm) brada siaha až pod kolená opice|Karikatúra Darwina s opičím telom.]]
Kniha vzbudila medzinárodný záujem<ref name="Wyhe_2008_48-49">{{harvbz|Wyhe|2008|Sst=48{{--}}49}}</ref> a širokú debatu bez prísnych hraníc medzi vedeckými otázkami a ideologickými, sociálnymi alebo náboženskými aspektmi.<ref name="Bowler_2003_177-180">{{harvbz|Bowler|2003|Sst=177{{--}}180}}</ref> Mnoho prvých reakcií bolo nepriateľských, ale Darwin musel byť braný vážne, pretože jeho meno bolo vo vede významné a rešpektované. Okolo ''Pôvodu druhov'' nevzniklo toľko kontroverzií, ako pri vydaní knihy [[Róbert Chambers|Roberta Chambersa]] z roku 1844 ''The Vestiges of the Natural History of Creation'' (''Stopy prírodných dejín stvorenia''). Tá bola vedcami odmietnutá,<ref name="Wyhe_2008_48-49"/> ale prinútila širokú čitateľskú verejnosť rozmýšľať o možnosti, že príroda aj ľudská spoločnosť je riadená prírodnými zákonmi.<ref name=
S výnimkou strohej narážky v záverečnej kapitole sa Darwin vyhýbal témam ľudskej evolúcie. Napriek tomu prvé recenzie tvrdili, že kniha vytvorila z myšlienky „''ľudia z opíc''“ (z publikácie ''Stopy stvorenia'') krédo.<ref>{{harvbz|Browne|2002|St=87}}</ref><ref>{{harvbz|Leifchild|1859}}</ref> [[Vývoj človeka]] sa stal ústredným bodom diskusie a bol silne obhajovaný [[Thomas Henry Huxley|Thomasom Henrym Huxleyom]], ktorý ho zdôrazňoval vo svojich populárnych "robotníckych prednáškach".<ref>{{harvbz|Huxley|1863}}</ref> Darwin svoje vlastné názory na to nevydával až do roku 1871.<ref>{{harvbz|Bowler|2003|Sst=207{{--}}209}}</ref> [[naturalizmus (filozofia)|Naturalizmus]] [[prirodzený výber|prirodzeného výberu]] sa ocitol v rozpore s predpokladmi [[teleológia|účelu v prírode]] a hoci to mohlo byť urovnané [[teistická evolúcia|teistickou evolúciou]], iné mechanizmy, ktoré vedú k väčšiemu pokroku či zámeru, boli prijateľnejšie. [[Herbert Spencer]] mal už [[Teória_evolúcie_(biológia)#Lamarckizmus|lamarckismus]] začlenený vo svojej populárnej filozofii progresívneho [[voľný trh|voľného trhu]] ľudskej spoločnosti. Spopularizoval termíny ''evolúcia'' a ''[[prežitie najzdatnejšieho]]'' a mnohí sa domnievali, že Spencer je hlavným evolucionárskym mysliteľom.<ref>{{harvbz|Bowler|2003|Sst=203{{--}}207, 220{{--}}222}}</ref>
| |||