Union Pacific Big Boy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: ==Referencie== → == Referencie ==, 1,727 mm → {{mm|1.727|m}}, 813 mm → {{mm|813|m}} (13), 80 m³ → {{m3|80}} (2), 534,8 m² → {{m2|534.8}}, 190 m² → {{m2|190}} (3), 25,99 m → {{m|25.99|m}} (5), 130 km → {{km|130|m}} (6)...
d preklepy
Riadok 43:
Na elimináciu potreby dvoch rušňov na čele vlaku a postrkového rušňa na konci, spoločnosť Union Pacific sa rozhodla, že navrhne nový rušeň. Preto mal byť nový rušeň taký, aby bol zároveň rýchlejší a výkonnejší ako rušne s usporiadaním [[2-8-8-0]]. Aby sa vyhli zmenám na rušni, mala byť nová trieda schopná ťahať dlhé vlaky pri konštantnej rýchlosti {{km|100|m}}/h, cez akékoľvek horské [[stúpanie|stúpania]].
 
Vedúcim návrhárom bol mechanik Otto Jabelmann. Na rušňoch typu Challenger boli predĺžením kotlov zväčšené ohniská na približne 5,97 × {{m|2.44|m}}, pridané štyri hnané kolesá, ktoré mali zmenšený priemer z 1753 na {{mm|1.727|m}}. Rušne Big Boy boli členené, podľa dizajnu [[Rušeň Mallet|Mallet]]. Ten umožňoval stabilitu pri rýchlosti {{km|100|m}}/h. Tiež boli dizajnované na vysokú spoľahlivosť a bezpečnosť. Maximálny výkon dosahovali približne pri rýchlosti {{km|56|m}}/h, a optimálnu ťažnú silu pri rýchlosti {{km|16|m}}/h. Ich spotreba bola {{m3|80}} vody a 11,4 tony uhlia na 100 kilometrov, preto boli spájáné s tendrami zvanými ''stonožka'' so siedmymisiedmimi nápravami.<ref>''Les locomotives articulées du système Mallet dans le monde'', par Lucien Maurice VILAIN, 1969, Éditions Vincent, Fréal et Cie.</ref>
 
Bez [[Tender (železnica)|tendra]] mal rušeň najdlhšie telo zo všetkých podobných rušňov.