Vrch (vyvýšenina): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
mierne doplnenie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:FujiChuoExpressway.jpg|right|300px|
'''Vrch''' je z odborného hľadiska [[vyvýšenina]] väčších rozmerov, spravidla s relatívnou výškou nad 150 m (v užšom zmysle vo len vo [[vrchovina|vrchovine]], v širšom zmysle aj v hornatine a veľhornatine). V bežnej rečí a v staršej spisbe sa vrch, najmä zalesnený, označuje/-oval aj ako '''hora''', ako hora sa však označuje predovšetkým aj akýkoľvek [[les]]. Ako '''kopec''' sa označuje buď ľubovoľná (malá aj veľká) vyvýšenina, alebo len malá vyvýšenina.
Všeobecné označenie pre vyvýšeniny rôzneho tvaru a veľkosti (ale spravidla menšie) bez presnej morfometrickej charakteristiky znie '''kopec'''. V bežnej rečí sa vrch, najmä zalesnený, označuje aj ako '''hora''', ako hora sa však označuje aj najmä akýkoľvek les. Podľa R. Krajčoviča slovo hora malo v dávnej slovenčine význam ''rozsiahlejší súvislý lesný porast hlavne na svahoch vyvýšeniny, prenes[ene] väčší vrch porastený lesom, prípad[ne] bez lesa.'' <ref>Krajčovič, R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (14), Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 2</ref> ▼
==Terminológia ==
Vrch je väčšinou zvyškom kedysi vyššie ležiacej krajiny (odnos, [[erózia]]). Niekedy však vzniká nakopením alebo uložením horninového materiálu ([[sopka]], [[atol]]), či tektonickým výzdvihom ([[hrast]]). Viaceré slovenské vrchy sú aj tektonické trosky [[príkrov (geológia)|príkrovov]]. ▼
===Vrch===
Slovenské definície:
*Machová uvádza ako odbornú definíciu vrchu ''vyvýšenina väčších rozmerov vo [[vrchovina|vrchovine]], spravidla s relatívnou výškou nad 150 m.'' <ref>[http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=3640] Machová, Z.: STRUČNÝ SLOVNÍK MORFOGRAFICKÝCH TERMÍNOV </ref>Táto definícia je prakticky zhodná s českou odbornou definíciou vrchu <ref>''vypuklý tvar georeliéfu větších rozměrů a zpravidla s relativní výškou 150 - 300 m'' [http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref>.
*ÚGKK SR a iné slovenské odborné texty však používajú výraz vrch oveľa širšie - ako označenie pre vyvýšeniny nielen vo vrchovine, ale aj pre väčšie vyvýšeniny, t.j. vyvýšeniny v hornatinách a veľhornatinách (tieto sa v češtine označujú slovom hora, prípadne v druhom prípade aj velehora). <ref>porov. napr. štandardizačný zoznam názvov vrchov na Slovensku [http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/]</ref>. Aj v príručke Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike je slovenské slovo vrch preložené do angličtiny ako mountain a do nemčiny ako Berg <ref> [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/ZAsady.pdf] ÚGKK SR: Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike, 2012 </ref><ref>Stojí za povšimnutie, že v publikácii ÚGKK SR pre OSN je slov vrch do angličtiny v jednej tabuľke (zrejme omylom) preložené ako mountain a v druhej tabuľke ako hill: [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/dokumenty-k-cinnosti/TNdotlaAe.pdf] ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010</ref>.
*Pokiaľ ide súčasnú definíciu slova vrch ako slova z bežného jazyka, [[KSSJ]] definuje vrch ako ''väčšia vyvýšenina v teréne, kopec'' (pričom kopec je definovaný ako ''(menší) vrch''), čo je definícia podobná definícii z predošlého bodu.
*Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo vrch podobne ako dnes KSSJ či ÚGKK SR, pretože ho preložil latinským mons, nemeckým Berg a maďarským hegy.<ref>[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] </ref>
*Uhlár poznamenáva, že v odborných kontextoch sa zhruba od 70. rokov 20. storočia presadil výraz vrch (resp. vrchy) voči dovtedy niekedy synonymne používanému výrazu hora (resp. pohorie) a slovo hora sa začalo v odborných textoch používať už len vo význame les. Okrem toho poznamenáva, že latinskému mons správne zodpovedá slovenské vrch. <ref>[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1981/2/ks1981-2.lq.pdf] Uhlár, V.: Vrchy a vrchári in: Kultúra slova, 1981</ref>
V češtine vrch znamená v bežnej reči na rozdiel od slovenčiny menšiu (teda nie väčšiu) vyvýšeninu <ref>Havránek, B. et al.: Slovník spisovného jazyka českého, 1989</ref>a odborná definícia je zhodná s definíciou, ktorú uvádza Machová <ref>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref> alebo znie takisto tak, že vrch je menšia vyvýšenina <ref>Reisenauer, R.: Co je co 2, 1983</ref>
===Hora===
Slovenské definície:
*Machová termín hora vôbec neuvádza. <ref>Machová</ref>
*ÚGKK SR slovo hora prekladá do angličtiny len ako forest (les). <ref>ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010</ref>
* Pokiaľ ide súčasnú definíciu slova hora ako slova z bežného jazyka, [[KSSJ]] definuje horu ako 1. les, 2. ‘’vrch (obyč. porastený stromami)‘‘
▲
*O Uhlárovom výklade pomeru slov vrch a hora pozri vyššie pod slovom vrch. Autor dodáva, že hora je teda (v bežnom jazyku) buď les alebo vyvýšenina so stromovým porastom (menšia sa volá hôrka), kým vyvýšeniny skalnaté, zemné či bralnaté sa volajú vrchy (menšie sa volajú vŕšky, podvršia, návršia, návršné roviny a podobne). Preto je aj podľa neho terminologicky správne hovoriť o vrchoch namiesto o pohorí (čo je výraz odvodený od slova hora). Niektorí hovoriaci zamieňajú slová hora a vrch (vo význame vyvýšenina), a to v dôsledku vplyvu ich nárečia, staršej slovenskej spisby alebo príbuzných slovanských jazykov. <ref>Uhlár 1981</ref>
V češtine hora znamená v bežnej reči aj odborne primárne (akúkoľvek) prirodzenú vyvýšeninu vystupujúcu nad povrch, slovenský primárny význam hory „les“ sa v češtine hodnotí len ako nárečový; hora v češtine v bežnom jazyku znamená aj pohorie <ref>Havránek 1989</ref><ref>Reisenauer 1983</ref>. Existuje však aj užšia česká odborná definícia slova hora, ktorá znie ''výrazná vyvýšenina v okolitom reliéfe, často osamotená, kopovitého, kuželovitého alebo tabuľovitého tvaru, niekedy vo forme krátkeho, výrazného chrbáta s relatívnou výškou 300-600 m, s výraznými sklonmi svahov, s výrazným úpätím a pomerne malou základňou vzhľadom k relatívnej výške,'' t.j. hora je prakticky len výrazne sa týčiaca sa vyvýšenina v hornatine (vo vrchovine sa vyvýšenina naopak volá vrch). <ref>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref><ref>http://www.treking.cz/regiony/relief-typy-a-tvary.htm</ref>
===Kopec===
Slovenské definície:
*Machová definuje kopec veľmi široko ako ''všeobecné označenie pre vyvýšeniny rôzneho tvaru a veľkosti bez presnej morfometrickej charakteristiky'' <ref>Machová</ref>
*ÚGKK SR slovo kopec prekladá do angličtiny ako hillock (prípadne aj hill či knoll) , do nemčiny ako Hügel, čiže kopec zrejme chápe ako vyslovene malú vyvýšeninu <ref>ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010</ref><ref> [http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/ZAsady.pdf] ÚGKK SR: Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike, 2012 </ref><
* Pokiaľ ide o súčasnú definíciu slova kopec ako slova z bežného jazyka, [[KSSJ]] definuje kopec ako ''(menší) vrch, vyvýšenina'', t.j. buď sa chápe ako vyvýšenina vôbec alebo ako menšia vyvýšenina.
*Historicky Bernolák slovo kopec (odhliadnuc od prenesených významov tohto slova) chápal ako malú zemnú vyvýšeninu, násyp či mohylu. <ref>[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>
*Podľa Uhlára sa, najmä v niektorých nárečiach, označujú neveľké (t.j. stredne veľké) vrchy niekedy ako kopec, ale podľa neho je náležité označovať ako kopec len vyslovene malé vyvýšeniny a stredne veľké sa správne majú označovať ako vrchy. <ref>Uhlár 1981</ref>
V bežnej aj odbornej češtine sa slovom kopec označuje len menšia vyvýšenina, ide teda o synonymum českého slova vrch (porovnaj vyššie).<ref>Havránek 1989</ref><ref>Reisenauer 1989</ref>
== Charakteristika ==
▲Vrch je väčšinou zvyškom kedysi vyššie ležiacej krajiny (odnos
== Referencie ==
Řádek 10 ⟶ 42:
== Externé odkazy ==
*[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1981/2/ks1981-2.lq.pdf] Uhlár, V.: Vrchy a vrchári in: Kultúra slova, 1981
| |||