Vrch (vyvýšenina): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 20:
* Pokiaľ ide súčasnú definíciu slova hora ako slova z bežného jazyka, [[KSSJ]] definuje horu ako 1. les, 2. ''vrch (obyč. porastený stromami)''.
*Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo hora rovnako ako je definované dnes v češtine (pozri nižšie), pretože uvádza ako latinský ekvivalent mons, alpes (t.j. v dnešnej slovenčine vrch, vysoké pohorie), nemecký Berg, Gebirge (t.j. vrch, pohorie), maďarský hegy, havas (t.j. vrch, vysoký vrch). Ako slovenské synonymum uvádza slovo vrch. <ref>[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] </ref> Podľa R. Krajčoviča slovo hora malo v dávnej slovenčine význam ''rozsiahlejší súvislý lesný porast hlavne na svahoch vyvýšeniny, prenes[ene] väčší vrch porastený lesom, prípad[ne] bez lesa.'' <ref>Krajčovič, R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (14), Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 2</ref>
*O Uhlárovom výklade pomeru slov vrch a hora pozri vyššie pod slovom vrch. Autor dodáva, že hora je teda (v
V češtine hora znamená v bežnej reči aj odborne primárne (akúkoľvek) prirodzenú vyvýšeninu vystupujúcu nad povrch, slovenský primárny význam hory „les“ sa v češtine hodnotí len ako nárečový; hora v češtine v bežnom jazyku znamená aj pohorie <ref>Havránek 1989</ref><ref>Reisenauer 1983</ref>. Existuje však aj užšia česká odborná definícia slova hora, ktorá znie ''výrazná vyvýšenina v okolitom reliéfe, často osamotená, kopovitého, kuželovitého alebo tabuľovitého tvaru, niekedy vo forme krátkeho, výrazného chrbáta s relatívnou výškou 300-600 m, s výraznými sklonmi svahov, s výrazným úpätím a pomerne malou základňou vzhľadom k relatívnej výške,'' t.j. hora je prakticky len výrazne sa týčiaca sa vyvýšenina v hornatine (vo vrchovine sa vyvýšenina naopak volá vrch). <ref>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref><ref>http://www.treking.cz/regiony/relief-typy-a-tvary.htm</ref>
|