Priama demokracia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: možný spam |
|||
Riadok 64:
Švajčiari prekonali tento problém zavedením všeobecnej ľudovej iniciatívy. Tú schválilo referendum vo februári 2003, ale do platnosti vstúpila až v roku 2006. Umožňuje občanom po zozbieraní 100 000 podpisov podať všeobecný návrh parlamentu, ktorý potom slobodne rozhodne, či ho zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Tento návrh sa potom stane predmetom referenda.
V čase od roku 1848 do konca roka 2004 sa na federálnej úrovni uskutočnilo 531 referend: 187 povinných, 152 nepovinných a 192 ľudových iniciatív. Obyvateľstvo bolo konzervatívne a schválilo iba 10 % občianskych návrhov, o ktorých hlasovali. Oveľa častejšie však zvolili
Švajčiarsko nekoná referendá, ktoré navrhol parlament alebo vláda – známe aj ako plebiscity. Vo Švajčiarsku sú referendá buď predpísané ústavou, alebo iniciované občanmi využívajúcimi metódu zberu podpisov. S rastúcim počtom referend, ktoré sa konajú v [[Európa|Európe]], najčastejšou medzinárodne používanou formou je však stále [[plebiscit]]. Často ide o všeobecne nezáväzné „referendá“, ktoré navrhujú politici pri moci s cieľom dať svojej politike mimoriadnu legitímnosť alebo preto, že koalície alebo strany majú vnútorné nezhody. Pravidlá hry sú často prispôsobené konkrétnemu prípadu spôsobom, ktorý sa pre politikov v danom momente zdá byť najvhodnejší. To však má iba veľmi málo spoločného so skutočnou priamou demokraciou.
| |||