Vrch (vyvýšenina): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
spresnenie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 12:
*Uhlár poznamenáva, že v odborných kontextoch sa zhruba od 70. rokov 20. storočia presadil výraz vrch (resp. vrchy) voči dovtedy niekedy synonymne používanému výrazu hora (resp. pohorie) a slovo hora sa začalo v odborných textoch používať už len vo význame les. Okrem toho poznamenáva, že latinskému mons správne zodpovedá slovenské vrch.<ref name="uhlar">[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1981/2/ks1981-2.lq.pdf] Uhlár, V.: Vrchy a vrchári in: Kultúra slova, 1981</ref>
V češtine vrch znamená v bežnej reči na rozdiel od slovenčiny menšiu (teda nie väčšiu) vyvýšeninu <ref name="havranek">Havránek, B. et al.: ''Slovník spisovného jazyka českého'', 1989</ref>a odborná definícia je zhodná s definíciou, ktorú uvádza Machová <ref name=g>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref> alebo znie takisto tak, že vrch je menšia vyvýšenina <ref name="reisenauer">Reisenauer, R.: Co je co 2, 1983</ref>
=== Hora ===
Riadok 21:
*Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo hora rovnako ako je definované dnes v češtine (pozri nižšie), pretože uvádza ako latinský ekvivalent mons, alpes (t.j. v dnešnej slovenčine vrch, vysoké pohorie), nemecký Berg, Gebirge (t.j. vrch, pohorie), maďarský hegy, havas (t.j. vrch, vysoký vrch). Ako slovenské synonymum uvádza slovo vrch.<ref name="slowar"/> Podľa R. Krajčoviča slovo hora malo v dávnej slovenčine význam ''rozsiahlejší súvislý lesný porast hlavne na svahoch vyvýšeniny, prenes[ene] väčší vrch porastený lesom, prípad[ne] bez lesa.''<ref>Krajčovič, R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (14), Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 2</ref>
*O Uhlárovom výklade pomeru slov vrch a hora pozri vyššie pod slovom vrch. Autor dodáva, že hora je teda (v spisovnom jazyku) buď les alebo vyvýšenina so stromovým porastom (menšia sa volá hôrka), kým vyvýšeniny skalnaté, zemné či bralnaté sa volajú vrchy (menšie sa volajú vŕšky, podvršia, návršia, návršné roviny a podobne). Preto je aj podľa neho terminologicky správne hovoriť o vrchoch namiesto o pohorí (čo je výraz odvodený od slova hora). Niektorí hovoriaci zamieňajú slová hora a vrch (vo význame vyvýšenina), a to v dôsledku vplyvu ich nárečia, staršej slovenskej spisby alebo príbuzných slovanských jazykov.<ref name="uhlar"/>
V češtine hora znamená v bežnej reči aj odborne primárne (akúkoľvek) prirodzenú vyvýšeninu vystupujúcu nad povrch, slovenský primárny význam hory „les“ sa v češtine hodnotí len ako nárečový; hora v češtine v bežnom jazyku znamená aj pohorie <ref name="havranek"/><ref name="reisenauer"/>. Existuje však aj užšia česká odborná definícia slova hora, ktorá znie ''výrazná vyvýšenina v okolitom reliéfe, často osamotená, kopovitého, kuželovitého alebo tabuľovitého tvaru, niekedy vo forme krátkeho, výrazného chrbáta s relatívnou výškou 300-600 m, s výraznými sklonmi svahov, s výrazným úpätím a pomerne malou základňou vzhľadom k relatívnej výške,'' t.j. hora je prakticky len výrazne sa týčiaca sa vyvýšenina v hornatine (vo vrchovine sa vyvýšenina naopak volá vrch). <ref name=g>
=== Kopec ===
| |||