Obsahová reforma školstva na Slovensku z roku 2008: Rozdiel medzi revíziami

Štátne vzdelávacie programy definujú a vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Príslušný vzdelávací program je pre školy teda norma ale i pomôcka pri tvorbe školských výchovno-vzdelávacích programov. Na tomto základe riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickou radou školy a radou školy vydáva školský vzdelávací program, ktorý musí byť v súlade s príslušným štátnym vzdelávacím programom a zákonom č.245/2008 Z.z. Školy majú tak v kompetencii si prispôsobovať svoje konkrétne školské vzdelávacie programy a to v rozsahu zhruba 30 %. Zároveň toto umožnuje školám prispôsobiť edukačný proces po metodickej a obsahovej stránke konkrétnym podmienkam a potrebám na jednotlivých vzdelávacích stupňoch. Minister Mikolaj si od toho sľuboval väčšiu slobodu škôl, čo umožní väčšiu mieru tvorivosti žiakov a odstráni sa memorovanie encyklopedickými údajmi. Pre pomoc školám a učiteľom ministerstvo na svojich internetových stránkach zverejnilo vzorové školské vzdelávacie programy a zároveň organizovalo pre pedagógov špeciálne školenia.

Orgán miestnej štátnej správy v školstve musí rozhodnúť o návrhu počtu tried a počtu žiakov do prvého ročníka všetkých gymnázií s osemročným štúdiom na území pre ktoré má pôsobnosť, pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra. Novinkou však je, že počet žiakov do týchto tried osemročných gymnázií neprekročil 5  % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva si od tohto opatrenia sľubuje, že zo základných škôl nebude odchádzať príliš vysoký počet nadaných žiakov, ktorí by mohli na bežných základných školách motivovať slabších žiakov, ktorí by sa mohli od nich učiť.

Kritika tejto reformy prichádzala pochopiteľne najmä z radov opozície ale i z radov učiteľov a odborníkov z relevantných inštitúcií. Opozícia vyčítala reforme nepripravenosť, že neprinesie žiadne pozitívne zmeny ale naopak chaos a zmätky. I mimovládne organizácie kritizovali reformu a požadovali odklad účinnosti zákona a to z dôvodu, že školy do 1.9. kedy mal začať zákon platiť nedokážu z organizačného, personálneho a administratívneho hľadiska splniť stanovené podmienky. Školy boli teda podľa odborníkov "vhodené" do pomienok novej reformy absolútne nepripravené. Ako príklad uvádzali napríklad nedostatok kvalifikovaných jazykárov na základných školách, kedžekeďže reforma určila povinnosť výuky cudzieho jazyka už od tretej triedy ZŠ. Ďalšou výraznou kritikou boli z radov zainteresovaných "ohodnotené" štátne vzdelávacie programy a konkrétne ich načasovanie. Ich konečná podoba bola ministerstvom schválená až v závere školského roka a tak boli pedagógovia nútení počas letných prázdnin namiesto oddych pracovať na tvorbe osnov a školských vzdelávacích programov, keďže od septembra 2008 už mali podľa nich začať učiť. Zriaďovateľom zase reforma spôsobila technické a administratívne problémy, keďže sa podľa nej znižoval počet žiakov v triedach.