Špirálová galaxia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 43 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q2488) |
d typo, replaced: avšak → ale, Kedže → Keďže |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Messier 81 HST.jpg|thumb|[[Bodeho galaxia]] alebo M 81,
'''Špirálová galaxia''' je typ [[galaxia|galaxie]] v [[Hubblova schéma|Hubblovej schéme]], charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi vlastnosťami:
Riadok 7:
** Disk je ploché, rotujúce teleso, zložené z [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], mladých hviezd nazývaných Populácia I, a [[otvorená hviezdokopa|otvorených hviezdokôp]].
Špirálovité galaxie boli pomenované podla svetlých ramien vo vnútri disku, ktoré sa tiahnu zhruba [[Logaritmus|logaritmicky]] z vypukliny. V týchto ramenách sa tvoria nové hviezdy. Hoci sú niekedy ťažko rozoznateľné, napr. vo vločkovitých špirálach, sú to ramená, ktoré odlišujú špirálovité galaxie od ich [[šošovková galaxia|šošovkových]] náprotivkov, ktoré majú diskovú štruktúru,
Disky špirálovitých galaxií majú tendenciu byť obklopené veľkými svetelnými kruhmi, tvorenými hviezdami Populácie II, z ktorých je mnoho sústredených do [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]] obiehajúcich stred galaxie.
Riadok 14:
== Pôvod špirálovitej štruktúry ==
Prvým priekopníkom štúdií vytvárania špirálovitých ramien bol [[Bertil Lindblad]]. Uvedomil si, že myšlienka hviezd usporiadaných permanentne v špirálovitom tvare bola neudržatelná kvôli „ohybovej dileme“ (angl. winding dilemma).
[[Súbor:Spiral galaxy arms diagram.svg|thumb|right|Vysvetlenie ramien špirálovej galaxie]]
Prvú akceptovateľnú teóriu vymysleli [[C. C. Lin]] a [[Frank Shu]] v roku [[1964]]. Navrhli, aby špirálovité ramená boli prejavom špirálovitých vĺn hustoty. Domnievali sa, že hviezdy sa pohybujú po mierne [[eliptická dráha|eliptických obežných dráhach]] ''a'' že orientácie týchto obežných dráh sú vo vzájomnom vzťahu, to znamená, že elipsy sa plynule odlišujú v sklone so vzrastajúcou vzdialenosťou od stredu galaxie. Toto je znázornené na obrázku. Je jasné, že eliptické obežné dráhy sú v niektorých oblastiach tesne vedľa seba a vytvárajú tak ''efekt'' ramien. Z toho dôvodu neostávajú hviezdy na tom mieste, na ktorom ich vidíme, navždy, ale posúvajú sa z ramena do ramena tým, ako sa pohybujú po svojich obežných dráhach.
| |||