Čierna diera: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 89.173.154.148 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
|||
Riadok 12:
== História ==
Predstavu telesa takého masívneho, že z neho ani svetlo nedokáže uniknúť, navrhol [[Anglicko|anglický]] [[geológ]] [[John Michell]] v roku [[1783]] v práci zaslanej do [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. V tom čase bola [[Isaac Newton|Newtonovská]] teória [[gravitácia|gravitácie]] a pojem [[úniková rýchlosť|únikovej rýchlosti]] už dobre známe. Michell vypočítal, že teleso, ktorého polomer je 500-krát väčší ako polomer Slnka a zároveň má rovnakú [[hustota|hustotu]], by malo na povrchu únikovú rýchlosť rovnú [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]], a preto by bolo neviditeľné. Parafrázujúc jeho slová:
:''Ak by polomer gule rovnakej hustoty ako Slnko prevýšil slnečný polomer v pomere 500:1, potom by teleso padajúce smerom k sfére z takmer nekonečnej výšky získalo na jej povrchu rýchlosť väčšiu ako rýchlosť svetla - len opticky, a ak následne predpokladáme, že svetlo je priťahované k jej povrchu rovnakou silou v pomere k svojej vis inertiae (zotrvačnej hmotnosti), spôsobilo by to, že by sa, spolu s ostatnými telesami, svetlo vyžarované z takého telesa k nemu vrátilo vďaka jeho príťažlivosti.''
Aj keď to nepovažoval za pravdepodobné, Michell uvažoval o možnosti, že veľa takých objektov, ktoré nie je možné vidieť, môže vo vesmíre existovať.
V roku [[1796]], [[Francúzsko|francúzsky]] matematik [[Pierre-Simon Laplace]] podporil tú istú myšlienku v prvom a druhom vydaní svojej knihy ''Exposition du Système du Monde''. Táto podpora však zmizla v ďalších vydaniach. Myšlienke sa v 19. storočí venovalo len málo pozornosti, pretože sa predpokladalo, že svetlo je vlnenie bez hmotnosti, teda neovplyvňované gravitáciou.
V roku [[1915]] Einstein vyvinul teóriu gravitácie nazývanú [[Všeobecná teória relativity]]. Predtým ukázal, že gravitácia ovplyvňuje svetlo. O niekoľko mesiacov neskôr [[Karl Schwarzschild]] ponúkol [[Schwarzschildova metrika|riešenie]] pre gravitačné pole bodovej hmoty, a dokázal, že niečo, čo dnes voláme čiernou dierou, môže skutočne teoreticky existovať. [[Schwarzschildov polomer]] je dnes známy ako polomer nerotujúcej čiernej diery, ale v tom čase nebol dobre pochopený. Sám Schwarzschild ho nepovažoval za fyzikálny.
V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] [[Subrahmanyan Chandrasekhar]] dokazoval, že špeciálna relativita ukázala, že nevyžarujúce teleso nad istou hmotnosťou, dnes známou ako [[Chandrasekharova medza]], by sa zrútilo do seba, pretože by neexistovalo nič, čo by tomu mohlo zabrániť. Proti jeho argumentom sa postavil [[Arthur Eddington]], ktorý sa domnieval, že by niečo nevyhnutne kolapsu zabránilo.
V roku [[1939]] [[Robert Oppenheimer]] a H. Snyder predpovedali, že masívne hviezdy by sa mohli stať obeťami dramatického [[gravitačné zrútenie|gravitačného zrútenia]]. Čierne diery by mohli prirodzene vzniknúť. Také objekty boli krátky čas nazývané '''zmrznuté hviezdy''', keďže zrútenie by bolo pozorované rapídne spomaľované a so silne sčervenaným spektrom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru. Tieto hypotetické objekty však neboli predmetom väčšieho záujmu až do neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]. Väčšina fyzikov si totiž myslela, že by boli špecifickou vlastnosťou silne symetrických riešení opísanom Schwarzschildom a že prírodný gravitačne kolabujúci objekt by sa nestal čiernou dierou.
Záujem o čierne diery znovu vzplanul v roku [[1967]] s pokrokom v oblasti teórie a pokusov.
[[Stephen Hawking]] dokázal, že čierne diery sú všeobecnou vlastnosťou Einsteinovej teórie gravitácie a nie je možné sa im vyhnúť pri kolabovaní niektorých objektov. Záujem sa v astronomickej komunite obnovil s objavom [[pulzar]]ov. Krátko nato teoretický fyzik [[John Archibald Wheeler|John Wheeler]] zaviedol výraz ''čierna diera''. Dovtedy bol príležitostne použitý termín ''čierna hviezda''. Termín sa objavil v prvých častiach seriálu [[Star Trek]] a príležitostne sa používal po roku 1967, najmä preto, že niektorí ľudia považovali termín „čierna diera“ za obscénny po preložení napríklad do [[francúzština|francúzštiny]] alebo [[ruština|ruštiny]].
== Kvalitatívna fyzika ==
| |||