Železnica: Rozdiel medzi revíziami

Prvá verejná železnica s trvalo parnou trakciou bola '''Železnica Stockton–Darlington''' (''The Stockton and Darlington Railway, S&DR'') oficiálne otvorená [[27. september|27. septembra]] [[1825]]. Počas prvej jazdy vlak prepravil až 600 cestujúcich, väčšinou v otvorených uhoľných vagónoch. Popredné osoby viezol jeden experimentálny osobný vagón (pomenovaný ''The Experiment''). Vlak ťahal Stephensonov rušeň ''Locomotion No. 1'', ktorý však nebol dostatočne výkonný, a tak bola parná trakcia zakrátko nahradená koňmi – až do roku [[1828]]<ref name="VaZ"/>.

 

Medzi priekopníkov parnej trakcie patrili [[Richard Trevithick]], [[Matthew Murray]] a [[George Stephenson]], ktorí zdokonalili parné rušne tak, že boli schopné konkurovať konskej trakcii. Prvým preukázateľne funkčným rušňom bol rušeň v železiarňach ''Pen-y-darren'' konštruktéra [[Richard Trevithick|Richarda Trevithicka]] v roku [[1804]]. Za ďalší míľnik možno považovať rušeň ''Rocket'' z roku [[1829]] z dielne Roberta (syn) a Georga (otec) Stephensona, ktorý dokázal použiteľnosť parnej trakcie i pre dlhé trate a stal sa prvým rýchlikovým rušňom sveta<ref name="VaZ"/>.