Európska únia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 42 520 bajtov ,  pred 6 rokmi
pravopis, gramatika
d (Verzia používateľa 87.197.31.57 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
(pravopis, gramatika)
Vavro smrdi!
{{aktualizovať}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{| class="infobox geography vcard" style="font-size:90%; width:300px"
|+ style="font-size: larger; margin: inherit;" |
|-
! colspan="2" style="font-size:100%; align:center"| <div class="NavFrame" style="border-style:none;padding:0; font-size:110%">
<div class="NavHead" style="font-size:1.1em; background:#f9f9f9;text-align:center;font-size:110%">
Európska únia</div><div class="NavContent" style="text-align:center; display:none; line-height: 0.8em;font-size:105%">
{{lang|bg|''Европейски съюз''}} {{languageicon|bg|po bulharsky}}<br />
{{lang|cs|''Evropská unie''}} {{ces icon}}<br />
{{lang|da|''Den Europæiske Union''}} {{languageicon|da|po dánsky}}<br />
{{lang|nl|''Europese Unie''}} {{languageicon|nl|po holandsky}}<br />
{{lang|hr|''Europska unija''}} {{languageicon|hr|po chorvátsky}}<br />
{{lang|et|''Euroopa Liit''}} {{languageicon|et|po estónsky}}<br />
{{lang|fi|''Euroopan unioni''}} {{languageicon|fi|po fínsky}}<br />
{{lang|fr|''Union européenne''}} {{fra icon}}<br />
{{lang|de|''Europäische Union''}} {{deu icon}}<br />
{{lang|en|''European Union''}} {{eng icon}}<br />
{{lang|el|''Ευρωπαϊκή Ένωση''}} {{ell icon}}<br />
{{lang|hu|''Európai Unió''}} {{hun icon}}<br />
{{lang|ga|''An tAontas Eorpach''}} {{languageicon|ga|po írsky}}<br />
{{lang|it|''Unione Europea''}} {{ita icon}}<br />
{{lang|lv|''Eiropas Savienība''}} {{languageicon|lv|po lotyšsky}}<br />
{{lang|lt|''Europos Sąjunga''}} {{languageicon|lt|po litovsky}}<br />
{{lang|mt|''L-Unjoni Ewropea''}} {{languageicon|mt|po maltsky}}<br />
{{lang|pl|''Unia Europejska''}} {{pol icon}}<br />
{{lang|pt|''União Europeia''}} {{por icon}}<br />
{{lang|ro|''Uniunea Europeană''}} {{languageicon|ro|po rumunsky}}<br />
{{lang|sl|''Evropska unija''}} {{slv icon}}<br />
{{lang|es|''Unión Europea''}} {{spa icon}}<br />
{{lang|sv|''Europeiska unionen''}} {{languageicon|sv|po švédsky}}
</div></div>
|-
| colspan="2" align="center" | [[Súbor:Flag_of_Europe.svg|160px]]
|-
| colspan="2" align="center" | [[Motto]]: ''Jednota v rozmanitosti<br />([[Latinčina|Latinsky]]: In varietate concordia)''
|-
| colspan="2" align="center" | [[Hymna]]: [[Óda na radosť (Beethoven)|Óda na radosť]]
|-
| colspan="2" align="center" style="background: #ffffff;" | [[Súbor:Global European Union.svg|300px]]
|-
| colspan="2" align="center" style="background: #ffffff;" | [[Súbor:EU28-2013 European Union map.svg|300px]]
|- valign="top"
| '''[[Úradný jazyk|Úradné jazyky]]'''
| {{Collapsible list|title = 24 jazykov |[[angličtina]]|[[bulharčina]]|[[čeština]]|[[dánčina]]|[[estónčina]]|[[fínčina]]|[[francúzština]]|[[gréčtina]]|[[chorvátčina]]|[[írčina]]|[[litovčina]]|[[lotyština]]|[[maďarčina]]|[[maltčina]]| [[nemčina]]|[[holandčina]]|[[poľština]]|[[portugalčina]]|[[rumunčina]]|[[slovenčina]]|[[slovinčina]]|[[španielčina]]|[[švédčina]]|[[taliančina]]}}
|- valign="top"
| '''[[Európska rada]]'''<br />&nbsp;- predseda
| <br /> [[Herman Van Rompuy]]
|- valign="top"
| '''[[Európska komisia]]'''<br />&nbsp;- sídlo<br />&nbsp;- predseda
| <br />[[Brusel]]&nbsp;''(Generálny sekretariát)''<br />[[José Manuel Durão Barroso|José Barroso]]
|- valign="top"
| '''[[Rada Európskej únie]]'''<br />&nbsp;- sídlo<br />&nbsp;- predsedajúca krajina<br />&nbsp;- predseda<br />[[Rada pre všeobecné záležitosti|''(Rady pre všeobecné záležitosti)'']]&nbsp;
| <br /><br /> [[Brusel]]&nbsp;''(Generálny sekretariát)''<br />[[Grécko]]<br /><br />[[Evangelos Venizelos]] ''(vicepremiér a minister zahraničných vecí)''<br />
|- valign="top"
| '''[[Európsky parlament|Európsky&nbsp;parlament]]'''<br />&nbsp;- sídlo<br /><br /><br /><br /><br /><br />&nbsp;- predseda
| <br />[[Štrasburg]]<br />''(plenárne zasadnutia)''<br />[[Brusel]]<br />''(výbory)''<br />[[Luxembursko]]<br />''(Generálny sekretariát)''<br />[[Martin Schulz]]
|- valign="top"
| '''[[Rozloha]]'''<br />&nbsp;- celkom
| 7. miesto na svete<br />4 325 675 km²
|- valign="top"
| '''[[Obyvateľstvo|Obyvateľstvo (2011)]]'''<br />&nbsp;- celkom<br />&nbsp;- [[hustota zaľudnenia]]
| 3. miesto na svete<br />502 486 499<br />115 obyv./km²
|- valign="top"
| '''[[HDP]]''' (nominálny)<br />&nbsp;- celkom<br />&nbsp;- na obyvateľa
| 1. miesto na svete<br />16 574 miliárd €<br />23 400 €
|- valign="top"
| '''[[Časové pásmo]]'''
| [[UTC]] +0 až +2, so zámorskými územiami -4 až +4
|- valign="top"
| '''[[Internetová prípona]]'''
| .eu
|}
 
{{Klikacia mapa Európska únia|right|thumb}}
 
'''Európska únia (EÚ)''' je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku [[2013]] tvorí 28 [[Členovia Európskej únie|členských štátov]] s celkovým počtom 503,7 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie).
 
Prvá organizácia, [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ]], predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená [[Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele|Parížskou zmluvou]] z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku [[1993]] na základe [[Zmluva o Európskej únii|Zmluvy o Európskej únii]], známej aj pod názvom [[Zmluva o Európskej únii|Maastrichtská zmluva]] z roku [[1992]].
 
Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Stupeň integrácie v Únii nedosiahol takú hĺbku, aby sa dalo hovoriť o [[Federácia|federácii]] ako zvrchovanom subjekte medzinárodného práva, je však oveľa hlbšia ako v [[Medzinárodná organizácia|medzinárodných organizáciách]]. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov ("medzinárodnú organizáciu") ''sui generis''. Európska únia má medzinárodnoprávnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]] získala Únia aj plnú subjektivitu z hľadiska úniového práva (okrem iného tým, že sa stala právnym nástupcom zrušeného [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]].
 
Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou [[životné prostredie|životného prostredia]]. A predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované - menová únia a zavedenie občianstva únie.
 
Aktivity EÚ pokrývajú celý rad oblastí – poľnohospodárstvo, obchodnú politiku, menovú politiku a pod., pozri ''Politika Európskej únie''.
 
== Územie Európskej únie ==
Európska únia sa rozkladá na území s rozlohou 4 325 675 km², jej územie ohraničuje na severovýchode [[Fínsko]], na juhovýchode [[Cyprus]], na juhozápade [[Portugalsko]] a na severozápade [[Írsko]].
 
=== Zámorské územia ===
Neoddeliteľnou súčasťou EÚ sú aj:
 
* všetky francúzske [[zámorský departement|zámorské departementy]] (skr. DOM):
** [[Guadeloupe]] (Karibik)
** [[Francúzska Guyana]] (Južná Amerika)
** [[Martinik]] (Karibik)
** [[Réunion]] (Indický oceán)
* španielske [[Kanárske ostrovy]]
* španielske exklávy na marockom pobreží [[Ceuta]] a [[Melilla]]
* portugalské súostrovia [[Azory]] a [[Madeira]].
 
=== Asociované územia ===
Okrem toho je k Európskej únii veľa území ''asociovaných'', existujú taktiež pod správou členských štátov Európskej únie, ktoré do EÚ nepatria a podobne, pozri [[Členovia Európskej únie|Oblasti so zvláštnym postavením]].
 
== Dejiny ==
=== Povojnové začiatky ===
Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa museli európske štáty vysporiadať s celým radom problémov, v prvom rade bolo treba „zabezpečiť základné životné potreby“ pre obyvateľstvo. Po otrasných skúsenostiach s 2. svetovou vojnou bolo hlavným motívom európskej integrácie „zabezpečenie mieru a bezpečnosti“ na Európskom kontinente – po vojne bol v spoločnosti hlboko zakorenený názor, že mier a bezpečnosť nedokážu zaistiť klasické národné štáty, ale zjednocujúca sa Európa. Svoju úlohu zohral taktiež aj rastúci vplyv [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a jeho potenciálna nebezpečnosť pre západné [[demokracia|demokracie]]; zjednotená západná Európa mala väčšiu šancu prekonať potenciálny konflikt so štátmi východného bloku.
 
Taktiež sa zdôrazňovala potreba „nového ducha” v protiklade s medzivojnovým ekonomickým a politickým [[nacionalizmus|nacionalizmom]]. V dôsledku ekonomického nacionalizmu boli veľmi vysoké [[clo|clá]] a iné tarifné a netarifné opatrenia (mnohonásobne vyššie než pred [[1. svetová vojna|1. svetovou vojnou]], ktoré viedli k hospodárskej stagnácii, ešte umocnenej [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkou hospodárskou krízou]]. Politický nacionalizmus sa stal priamou príčinou 2. svetovej vojny. Preto sa dá za jednu z hlavných príčin povojnovej európskej integrácie označiť snaha o prekonanie nacionalisticky orientovaných štátnych štruktúr.
 
Občania európskych krajín taktiež túžili po „voľnom pohybe” po Európe, ktorý bol medzi svetovými vojnami veľmi obmedzený. Slobodné podnikanie v spojení so „spoločným trhom” malo zabezpečiť dlhodobý hospodársky rast a sociálnu stabilitu.
 
Celkovo sa dá povedať, že dôvody pre povojnovú európsku integráciu boli nasledujúce:
 
* zabezpečenie mieru na európskom kontinente
* prekonanie nacionalisticky orientovaných [[štátnych]] štruktúr
* umožnenie spoločného trhu ako [[prostriedku]] ku zvyšovaniu hospodárskeho blahobytu
 
=== Päťdesiate, šesťdesiate roky ===
Európski politici museli v povojnových rokoch nájsť spôsob ako efektívne predísť rozpútaniu vojnového konfliktu. Nutnosťou sa ukázala kontrola uhliarskeho a predovšetkým oceliarskeho [[priemysel|priemyslu]], bez ktorého je vedenie vojny nemysliteľné. [[Francúzsko]] sa už o podobné pokúsilo v 20. rokoch 20. storočia, kedy okupovalo nemecké [[Porýnie]] v snahe kontrolovať nemecký vojnový priemysel, no aj napriek tomu nedokázalo Francúzsko zabrániť druhej svetovej vojne. Bolo teda zrejmé, že sa táto kontrola bude musieť vykonávať inou formou.
 
[[Jean Monnet]], vrcholný predstaviteľ francúzskeho sekretariátu pre plán, prišiel s nápadom, aby o uhliarskom priemysle nerozhodovali národné štáty (víťazné štáty by taktiež nemali mať väčšie právomoci ako porazené [[Nemecko]]); o priemysle mala rozhodovať nová medzinárodná [[inštitúcia]]. Na základe tejto myšlienky vzniklo [[Európske spoločenstvo uhlia a ocele]] (ESUO). Bolo to prvýkrát, čo sa sektor tradične v rukách národných štátov dostal do kompetencií nadnárodnej inštitúcie. V rámci niekoľkých rokov sa mal vytvoriť spoločný trh pre uhlie a oceľ so spoločnou kontrolou, plánovaním a manažmentom odbytu. Zakladajúcimi štátmi sa okrem [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Nemecko|Nemecka]] stali ešte [[Taliansko]], [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Týchto 6 krajín sa na dlhé desaťročia stalo „prointegračným jadrom“ európskeho spoločenstva. Neúspešné boli projekty [[Európske obranné spoločenstvo|Európskeho obranného spoločenstva]] a [[Európske politické spoločenstvo|Európskeho politického spoločenstva]].
 
[[Spojené kráľovstvo]] sa tohto zoskupenia nechcelo zúčastniť hlavne z obavy o prenášaní svojich právomocí na medzinárodnú úroveň a tým pádom aj straty časti suverenity. Myšlienka voľného trhu jej však nebola proti srsti a preto neskôr spolu s ďalšími štátmi založila [[Európske združenie voľného obchodu]] (EZVO), ktoré si dalo za cieľ umožnenie voľného trhu, ale bez spoločných inštitúcií (začiatok fungovania v roku [[1960]]).
 
[[Súbor:Euxropa Konstitucio Fina Akto subskriboj (Slovakio).PNG|náhľad|Podpisy [[Eduard Kukan|Eduarda Kukana]] a [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]] do ústavy]] Po uvoľnení svetovej politickej situácie koncom 50. rokov sa integračné záujmy začali sústreďovať na ekonomickú sféru. V roku [[1957]] boli podpísané takzvané [[Rímske zmluvy]] ( s platnosťou od roku [[1958]]) zakladajúce [[Európske hospodárske spoločenstvo]] (EHS) a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu]] (Euratom). EHS malo za úlohu vytvorenie spoločného trhu a Euratom spoluprácu na poli mierového využitia jadrovej energie. Organizačná štruktúra oboch spoločenstiev bola založená na rovnakom princípe ako ESUO, mala teda Komisiu s výkonnými právomocami, Radu ministrov ako legislatívny orgán, Parlamentné zhromaždenie a Súdny dvor.
 
V roku [[1967]] vstúpila do platnosti zmluva o spojení orgánov [[Európske hospodárske spoločenstvo|EHS]], [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Euratomu]] a [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|ESUO]], ich právna subjektivita však nebola dotknutá. Od tejto doby sa tieto tri organizácie začali spoločne nazývať [[Európske spoločenstvá]].
 
V roku [[1968]] bola na základe Zmluvy o EHS vytvorená „colná únia“, t. j. odstránenie vnútorných ciel a zavedenie spoločnej tarify voči nečlenským krajinám, ako medzistupeň k spoločnému trhu. Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi však postupovala pomalšie.
 
=== Sedemdesiate, osemdesiate roky ===
 
[[Súbor:Quai d'Orsay.jpg|Quai d'Orsay|náhľad|vpravo]]
[[Súbor:Eurotower in Frankfurt.jpg|náhľad|vpravo|Európska centrálna banka]]
 
Sedemdesiate roky boli v znamení ''surovinovej a energetickej krízy'' zapríčinené drastickým obmedzením dodávok [[ropa|ropy]] zo štátov [[Perzský záliv|Perzského zálivu]]. Následne mnohonásobné zvýšenie cien energií a pohonných hmôt sa negatívne premietlo v rastúcich nákladoch európskych podnikov, navyše oslabených zvyšujúcou sa konkurenciou východoázijských výrobcov.
 
Európske ekonomiky strácali dynamiku a začala sa objavovať chronická [[nezamestnanosť]]. Mnohé tradičné priemyselné odvetvia prechádzali krízou, predovšetkým hutný a textilný priemysel, čo ešte viac zvyšovalo sociálne napätie. Tento nepriaznivý stav sa začal meniť k lepšiemu až v osemdesiatych rokoch. Preto nie je prekvapivé, že v tejto atmosfére proces európskej integrácie skôr stagnoval.
 
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa k tejto kríze pridala ešte menová kríza v podobe rozpadu [[Brettonwoodsky menový systém|Brettonwoodskeho menového systému]]. Pre západoeurópske štáty to znamenalo zrušenie naviazania ich mien na [[americký dolár]] a prechod na [[plávajúci kurz]] (režim voľných menových kurzov). V roku [[1979]] sa európske štáty rozhodli zamedziť možným veľkým fluktuáciám v menových kurzoch zavedením [[Európsky menový systém|Európskeho menového systému]] (EMS), čím sa zaviazali udržiavať svoje menové kurzy v stabilných pomeroch. Zaviedla sa taktiež košová menová jednotka [[Európska menová jednotka|ECU]] (Európska menová jednotka), ktorá slúžila k zúčtovaniu medzinárodných menových operácií.
 
So zlepšujúcou sa hospodárskou a sociálnou situáciou sa začali množiť reformné návrhy, ako ďalej postupovať v stagnujúcej európskej integrácii. Zasadnutie [[Európska rada|Európskej rady]] v [[Luxembursko|Luxembursku]] vyústilo podpísaním [[Jednotný európsky akt|Jednotného európskeho aktu]] (JEA), ktorý vstúpil do platnosti v roku [[1987]]. JEA predstavoval do tej doby najvýznamnejší zásah do [[Rímska zmluva|Rímskych zmlúv]]. Jeho hlavným cieľom bolo dokončenie jednotného vnútorného trhu do roku [[1992]] a identifikoval prekážky, ktoré ešte ostávali k jeho dovŕšeniu:
* „fyzické“ – odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach ES pre osoby, služby, tovar a kapitál
* „technické“ – odstránenie rozdielov v predpisoch a normách a teda obmedzenie tzv. netarifných prekážok obchodu
* „daňové“ – išlo o daňovú harmonizáciu, táto téma je doteraz nedoriešená a veľmi politicky citlivá
 
JEA v mnohých oblastiach obmedzil rozhodovanie na základe jednomyseľnosti a viac podporoval rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou (v reakcii na rozšírenie ES o nové krajiny). JEA zvýšil taktiež aj právomoci [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] – jeho súhlas sa začal vyžadovať pre prijatie nových členov alebo pridruženie; o mnohých aktivitách, ktoré boli do tej doby v kompetencii členských štátov, začalo spolurozhodovať ES – išlo napríklad o oblasť vedy a výskumu, životného prostredia a sociálnej politiky.
 
V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa Európske spoločenstvá rozrástli o 6 krajín:
 
* [[Spojené kráľovstvo]], [[Dánsko]], [[Írsko]] - [[1973]] (''hlavný článok:'' [[Rozšírenie Európskych spoločenstiev v roku 1973]])
* [[Grécko]] - [[1981]]
* [[Španielsko]], [[Portugalsko]] - [[1986]]
* [[Nemecká demokratická republika]] - [[1990]]
 
Jediná krajina, ktorá opustila ES, bolo [[Grónsko]], ktoré sa po získaní nezávislosti od Dánska v roku [[1979]] rozhodlo na základe [[referendum|referenda]] opustiť ES v roku [[1985]].
 
V roku 1985 bola predstaviteľmi piatich krajín podpísaná [[Schengenský priestor|Schengenská dohoda]], ktorej cieľom bolo odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach a spolupráca pri ochrane vonkajších hraníc. Táto dohoda nebola súčasťou právneho poriadku [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]], stala sa ňou až od [[Amsterdamská zmluva|Amsterdamskej zmluvy]]. Signatárskymi krajinami boli v roku [[1985]] [[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]].
 
=== Deväťdesiate roky a nové tisícročie ===
Podpísaním [[Maastrichtská zmluva|Maastrichtskej zmluvy]] v roku [[1992]] uzavreli vrcholní európski predstavitelia výraznú reformu zakladajúcich zmlúv. Po novom sa na európskej úrovni začalo spolupracovať v oblasti „spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ a „justičných záležitostiach“. Zmluva zmenila názov [[EHS|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] na [[Európske spoločenstvo]], pretože integračné aktivity pod touto inštitúciou už dávno presiahli len pôvodné ekonomické zámery. Čo ale bolo hlavné, podpisom Maastrichtskej zmluvy vznikla Európska únia, zastrešujúca všetky existujúce integračné aktivity. Tie sa od Maastrichtskej zmluvy začali deliť do troch hlavných kategórií, tzv. [[Tri piliere EÚ|troch pilierov]], ktorými boli
 
'''1. pilier''' - ''Európske spoločenstvá'': spadajú sem všetky aktivity realizované už pred Maastrichtom, mimo inej politiky : poľnohospodárske, obchodné, regionálne, sociálne aktivity spadajú pod ďalšie dva piliere zavedené až Maastrichtskou zmluvou:
 
'''2. pilier''' - ''Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika''
 
'''3. pilier''' - ''Justícia a vnútorná bezpečnosť''
 
Na začiatku 90. rokov bol už dokončený projekt vnútorného trhu a medzi európskymi štátmi panoval konsenzus, že by bolo vhodné pokračovať v integrácii smerom k hospodárskej a menovej únii. Medzi hlavné ciele [[Maastrichtská zmluva|Maastrichtskej zmluvy]] bolo preto taktiež vytvorenie [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] a s tým spojené zavedenie spoločnej európskej meny.
 
Zároveň sa začiatkom 90. rokov podarilo dovŕšiť proces vytvorenia [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], teda integračného zoskupenia [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]] a [[Európske združenie voľného obchodu|Európskeho združenia voľného obchodu]].
 
V priebehu deväťdesiatych rokov boli uzatvorené ešte dve zmluvy významne ovplyvňujúce fungovanie EÚ:
 
'''[[Amsterdamská zmluva]]''' - 1997 - rozšírila spoluprácu v oblasti ''Tretieho piliera'' o spoluprácu v imigračnej politike a ochrane menšín, definovala [[Občianstvo Európskej únie|základné práva občanov EÚ]] a základné princípy spoločnej zahraničnej politiky. [[Schengenský priestor|Schengenské dohody]] sa stali súčasťou právneho systému EÚ.
 
'''[[Zmluva z Nice]]''' - 2001 – Predstavovala nové štádium v príprave na rozšírenie EU o krajiny strednej a východnej Európy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltské krajiny. Mala pripraviť európske inštitúcie, aby boli aj po plánovanom rozšírení akcieschopné. Upravovala ich veľkosť a spôsob ich fungovania. Okrem iného rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou do ďalších oblastí, v ktorých sa predtým hlasovalo jednohlasne.
 
V deväťdesiatych rokoch a na začiatku 21. storočia sa členmi EÚ stali:
* [[Rakúsko]], [[Švédsko]], [[Fínsko]] - [[1995]]
* [[Estónsko]], [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Česko]], [[Maďarsko]], [[Slovinsko]], [[Malta]], [[Cyprus]] - [[2004]]
* [[Bulharsko]], [[Rumunsko]] - [[2007]]
* [[Chorvátsko]] - [[2013]]
 
=== ===
[[Súbor:EC-EU-enlargement animation.gif|náhľad|Rozširovanie Európskej únie]]
'''Revízia [[Pakt stability a rastu|Paktu stability a rastu]]:'''
 
Potom, čo viac rokov za sebou prekračovali [[Francúzsko]] a [[Nemecko]] záväzky vyplývajúce z ich členstva v [[Eurozóna|Eurozóne]] (konkrétne išlo o prekročenie ročného deficitu verejných financií o viac ako 3%, jedno z kritérií [[Pakt stability a rastu|Paktu stability]], neboli na nich uvalené žiadne sankcie, hoci zo zmlúv vyplýva opak. Toto kritérium bolo následne v marci 2003 zmiernené. Toto je kritizované hlavne menšími krajinami, ktoré sa snažili pod hrozbou sankcií a za nemalých obetí udržať svoje rozpočtové deficity v daných medziach.
 
'''Reforma [[Rozpočet Európskej únie|rozpočtu EÚ]]:'''
 
Na rozpočte Európskej únie sa dlhodobo kritizuje vysoký podiel výdavkov na poľnohospodárstvo (cez 40%) a malý podiel výdavkov na vedu a výskum (medzi 3% a 4%). Reformné snahy však narážajú na odpor štátov s relatívne silným poľnohospodárstvom ako je [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Poľsko]].
 
'''[[Lisabonská zmluva]]'''
 
Po krachu [[Zmluva o Ústave pre Európu|Ústavy pre Európu]] sa na zasadnutí [[Európska rada|Európskej rady]] v júni 2007 rozhodlo, že sa zvolá medzivládna konferencia, ktorá vypracuje návrh novej tzv. [[Lisabonská zmluva|reformnej zmluvy]]. [[Reformná zmluva]], ktorá dostala oficiálny názov [[Lisabonská zmluva]], zachováva podstatu návrhu [[Zmluva o Ústave pre Európu|Ústavy pre Európu]], má však inú formu a upúšťa od niektorých politických symbolov obsiahnutých v návrhu [[Zmluva o Ústave pre Európu|Ústavy]], ktoré sčasti spôsobili neúspech projektu [[Zmluva o Ústave pre Európu|Ústavy]]. [[Lisabonská zmluva]] nadobudla platnosť [[1. decembra]] [[2009]].
 
=== Finančná a hospodárska kríza ===
Finančná a hospodárska kríza doľahla na Úniu a jej členské štáty v roku [[2008]]. Viedlo to k zavedeniu viacerých protikrízových opatrení. Vytvorené boli dva finačné mechanizmy. Prvým bol [[Európsky nástroj finančnej stability]], tzv. dočasný Euroval. Druhým bol [[Európsky mechanizmus pre stabilitu]], nazývaný aj trvalý Euroval.
 
Únia a členské štáty, najmä štáty používajúce menu [[euro]], pracovali tiež na posilnení koordinácie hospodárskych politík. Jedným z opatrení smerujúcich k posilneniu koordinácie hospodárskych politík bolo uzavretie [[Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii|Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii]], skrátene označovanej ako fiškálny pakt.{{Európska únia (vývoj)}}
 
== Geografia ==
[[Súbor:Europe satellite orthographic.jpg|náhľad|vpravo|Satelitná snímka Európy]]
 
Najvyššou horou Európskej únie je [[Mont Blanc]] (4&nbsp;808 m), ktorého vrchol leží na pomedzí [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Taliansko|Talianska]]. Najväčším jazerom je [[Vänern]] na juhu [[Švédsko|Švédska]] s plochou 5&nbsp;650 km², jeho najväčšia hĺbka je 106 m. Najdlhšou riekou EÚ je [[Dunaj]] (dĺžka 2&nbsp;850 km, z čoho 1&nbsp;627 km sa nachádza v EÚ). Pramení v nemeckom pohorí [[Schwarzwald]] a ústi do [[Čierne more|Čierneho mora]] pri rumunsko-ukrajinských hraniciach.
 
EÚ sa nachádza prevažne v miernom klimatickom pásme, severné oblasti [[Fínsko|Fínska]] spadajú do subarktického pásma a Stredomorie do pásma subtropického. Jednotlivé krajiny EÚ majú rozmanité klimatické podmienky. Napríklad v [[Helsinki|Helsinkách]] je priemerná teplota v januári -5,6&nbsp;°C a v júli 17,8&nbsp;°C, naproti tomu na [[Malta|Malte]] je priemerná teplota v januári 12,8 a v júli 25,6&nbsp;°C.
 
== Členstvo ==
{{hlavný článok|Členovia Európskej únie}}
V predchádzajúcich vlnách rozširovania neboli zo strany Európskej únie pre kandidátske krajiny stanovené žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné splniť, aby sa krajina stala plnoprávnym členom EÚ ( okrem obecne platných podmienok stanovených v zakladajúcich zmluvách). Ekonomická i politická situácia krajín strednej a východnej Európy sa značne odlišovala od predchádzajúcich kandidátov na členstvo, [[Európska rada]] preto v júni 1993 v Kodani ustanovila, že ''“ K pristúpeniu dôjde, len čo bude daná krajina schopná prevziať záväzky vyplývajúce z členstva a zároveň bude schopná spĺňať hospodárske a politické podmienky. ''" Tieto požiadavky je od tej doby nutné splniť, aby sa kandidátska krajina mohla stať plnoprávnym členom EÚ. Súhrnne sú tieto podmienky označované ako ''[[Kodanské kritériá]]'':
# ''politické kritériá'': kandidátska krajina musí mať stabilné inštitúcie zaisťujúce demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a práv menšín
# ''ekonomické kritériá'': krajina musí mať fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú sa vysporiadať s konkurenčnými tlakmi vo vnútri únie.
# ''kritériá prijatia [[acquis communautaire]]'': krajina musí byť schopná prijať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane politických a hospodárskych cieľov a menovej únie.
 
== Európske inštitúcie ==
{{hlavný článok|Inštitúcie Európskej únie}}
Základným princípom fungovania Európskej únie je zverovanie právomocí, ktoré boli skôr v kompetencii členských štátov, na európske inštitúcie. Základom európskych inštitúcií je tzv. „inštitucionálny trojuholník“ – [[Rada Európskej únie]], [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]].
 
=== Rada Európskej únie ===
 
'''[[Rada Európskej únie]] ''' (skrátene ''''Rada'''') je rozhodujúcou inštitúciou EÚ a zastupuje záujmy členských štátov na európskej úrovni. Napriek tomu, že mnohé právomoci v minulosti delegovala na [[Európska komisia|Európsku komisiu]], stále zostáva najvplyvnejším orgánom EÚ. Významné právomoci má v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spoločná zahraničná politika, alebo policajná spolupráca), v oblasti 1. piliera môže rozhodovať len na základe návrhu Komisie.
 
Rada sa skladá z ministrov vlád jednotlivých štátov, ktorí sa schádzajú podľa potreby. Najčastejšie zasadania majú ministri poľnohospodárstva (asi štrnásťkrát do roka), ministri financií (oficiálny názov ''Ecofin'') a ministri zahraničných vecí (''Všeobecná rada''), ktorí sa schádzajú približne raz za mesiac. Rokovania prebiehajú v [[Brusel]]i a [[Luxemburg]]u.
 
Rada rozhoduje buď jednomyseľne, kvalifikovanou, dvojtretinovou alebo jednoduchou väčšinou hlasov. Jednomyseľnosť je požadovaná v oblasti 2. a 3. piliera. Väčšina hlasov je potrebná len pri hlasovaniach o procedurálnych otázkach a niektorých aspektoch spoločnej obchodnej politiky, ako napr. [[dumping|antidumpingová ochrana]]. Väčšina rozhodovaní sa vykonáva na základe kvalifikovanej väčšiny, kedy hlasy členských štátov majú rôznu váhu v závislosti od počtu obyvateľov.
 
[[Predsedníctvo Rady EÚ|Predsedníctvo]] v Rade je rotujúce. Rade predsedá postupne každý členský štát. O poradí predsedníckych štátov rozhoduje Rada jednomyseľne.
 
=== Európska komisia ===
 
'''[[Európska komisia]]''' sleduje záujmy Európskej únie ako celku, komisári teda nemajú prihliadať k záujmom jednotlivých krajín. Najväčšiu právomoc má v 1. pilieri, má právo iniciovať návrhy zákonov a dohliada na dodržiavanie prijatých zmlúv. Vypracúva taktiež návrh rozpočtu EÚ a kontroluje jeho plnenie. Ďalej komisia zastupuje EÚ pri medzinárodných rokovaniach a má právo, v súlade s mandátom schváleným Radou Európskej únie, vyjednávať s tretími štátmi dohody. Má významné právomoci pri prijímaní nových členov do Únie a zaisťuje kontakty s nečlenskými štátmi EÚ.
 
Na základe [[Zmluva z Nice|Zmluvy z Nice]] má každá krajina jedného komisára, v súčasnosti je ich teda 28. Európska komisia rozhoduje na základe väčšiny hlasov. Sídlo má v [[Brusel]]i.
 
=== Európsky parlament ===
 
'''[[Európsky parlament]]''' funguje ako kontrolný a poradný orgán Európskej únie. Schvaľuje zloženie [[Európska komisia|Európskej komisie]] a má právo kontrolovať jej činnosť, podieľa sa na tvorbe zákonov, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a prijímaním nových členských štátov. Má taktiež značné právomoci v oblasti spoločného rozpočtu EÚ.
 
Na základe [[Zmluva z Nice|Zmluvy z Nice]] má dnes Európsky parlament 766 [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov]], ktorí sú od roku 1979 volení obyvateľmi EÚ na obdobie päť rokov. Poslanci majú teda možnosť združovať sa do poslaneckých klubov na základe politickej príslušnosti, nie sú preto rozsadení podľa národností. Sídlom EP je [[Štrasburg]], ale parlament pracuje taktiež v [[Brusel]]i a [[Luxemburg]]u. Európsky parlament sa uznáša prostou väčšinou. Je jedinou nadnárodnou inštitúciou, ktorej poslanci sú volení v demokratických, priamych a všeobecných voľbách v jednotlivých členských štátoch EÚ.
 
=== Európska rada ===
'''[[Európska rada]]''' (pozor na zámenu s [[Rada Európskej únie|Radou Európskej únie]], alebo [[Rada Európy|Radou Európy]]) je najvyšší politický orgán EÚ a zasadá dva razy do roka. Skladá sa z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov EÚ, svojho predsedu a predsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]]. Rozhoduje o najzávažnejších politických a ekonomických otázkach a vymedzuje smery, ktorými sa má Únia uberať.
 
=== Ďalšie inštitúcie ===
[[Súbor:Eurotower-ffm005.jpg|náhľad|Eurotower, sídlo Európskej centrálnej banky]]
'''[[Súdny dvor Európskych spoločenstiev|Súdny dvor]]''' dbá na dodržiavanie európskeho práva a je významným kontrolným orgánom EÚ. Má sídlo v [[Luxemburg]]u.
 
'''[[Európska investičná banka]]''' poskytuje verejným i súkromným subjektom dlhodobé pôžičky na kapitálové investície. Sídlo banky je v [[Luxembursko|Luxembursku]], s pobočkami v [[Atény|Aténach]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Madrid]]e a [[Rím]]e.
 
'''[[Európsky investičný fond]]''' pomáha s rozširovaním transeurópskych infraštruktúr a poskytuje záruky na pôžičky malým a stredným podnikom. Sídli v [[Luxemburg]]u.
 
'''[[Európsky ombudsman]]''' sa zaoberá sťažnosťami na činnosť orgánov a inštitúcií EÚ. Sídli v [[Štrasburg]]u.
 
'''[[Európska centrálna banka]]''' je kľúčovou inštitúciou pre činnosť [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]]. Sídli vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].
 
Významné poradné a konzultatívne orgány Európskej únie sú '''[[Hospodársky a sociálny výbor]]''' a '''[[Výbor regiónov]]'''.
 
== Ekonomika Európskej únie ==
[[Obrázok:Eurozone.svg|thumb|Krajiny Eurozóny]]
V roku 2006 bol súčet [[HDP]] členských krajín EÚ najväčší na svete (13,84 biliónov USD).
Európska ekonomika má dlhodobé aktívne saldo bežného účtu [[platobná bilancia]] s nízkou [[Inflácia (ekonomika)|infláciou]] (zvlášť v krajinách bývalej „pätnástky“); už niekoľko rokov však zažíva ekonomickú stagnáciu a s tým spojenú relatívne vysokú nezamestnanosť. Je potreba povedať, že medzi jednotlivými štátmi existujú významné rozdiely ako v ekonomickej vyspelosti, tak aj v ostatných ekonomických ukazovateľoch. Väčšina hospodárskych aktivít je buď koordinovaná (napr. [[Sociálna politika]]), alebo je úplne v právomoci inštitúcii Európskej únie (napr. [[Obchodná politika]]).
 
Všetky štáty Európskej únie sú zapojené do [[Spoločný trh|jednotného vnútorného trhu]], čo znamená, že:
* je zaistený voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu
* neexistujú technické prekážky obchodu (rozdiely technických požiadaviek, rôzne stupne ochrany duševného vlastníctva a pod.)
* zníženie administratívy v daňovej oblasti
 
Sedemnásť krajín EÚ ([[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Fínsko]], [[Belgicko]], [[Holandsko]], [[Luxembursko]], [[Grécko]], [[Taliansko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Írsko]], [[Slovinsko]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Slovensko]] a [[Estónsko]]) je navyše členmi '''[[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] (EMU)''', čo znamená, že na ich území platí ako jediná zákonná mena [[Euro]]. Nutnou podmienkou pre vstup do EMU je splnenie '''Maastrichtských kritérií''':
* priemerná miera inflácie krajiny v období jedného roku pred preverením o vstupe do záverečného štádia nesmie prevýšiť o viac ako 1,5 % priemernú mieru inflácie troch krajín s najnižšou infláciou.
* dlhodobá nominálna '''úroková miera''' nesmie v roku pred preverením krajiny o možnosti vstupu do záverečného štádia prevýšiť o viac ako 2 % priemernú úrokovú mieru troch krajín s najnižšou úrokovou mierou inflácie
* '''deficit verejných financií''' nesmie prevýšiť 3 % HDP a '''štátny dlh''' nesmie prevýšiť ''60 % HDP'' v dobe, kedy bude EÚ preverovať vstup do EMÚ <br /> <small>kritérium štátneho dlhu menšieho ako 60 % sa považuje za splnené, pokiaľ sa podiel dlhu na HDP dlhodobo znižuje</small>
* '''menový kurz''' - členské krajiny nesmú prekročiť rozpätie dané [[Európsky menový systém|Európskym menovým systémom]] (EMS) a aspoň dva roky pred preverením možnosti vstupu do záverečného štádia nesmie členská krajina devalvovať svoju menu oproti menám ostatných členských krajín EÚ.
 
=== Rozpočet EÚ ===
'''[[Rozpočet Európskej únie]]''' je určený k financovaniu politiky EÚ, administratívnym výdavkom európskych inštitúcií a na ďalšie účely. Na rozdiel od národných rozpočtov musí byť vždy „vyrovnaný“, nepripúšťajú sa teda rozpočtové deficity. Na základe uznesenia [[Rada Európskej únie|Rady]] v období 1999-2006 nesmú výdavky rozpočtov prekročiť 1,27 % HDP Únie (podiel výdavkov národných rozpočtov na HDP jednotlivých členských štátov sa pritom pohybuje okolo 40 %). Návrh rozpočtu vypracúva [[Európska komisia|Komisia]] a predkladá jej schválenie [[Rada Európskej únie|Rade]]. [[Európsky parlament]] je oprávnený návrh pozmeniť.
 
'''Príjmy''' rozpočtu tvoria prevažne ''odvody založené na [[HDP]] členských krajín'' (73,0 %), ďalej potom ''colné poplatky a poľnohospodárske dovozné dávky'' (11,5 %) a ''podiel na daniach z pridanej hodnoty (DPH) členských krajín'' (14,4 %).
 
'''Výdavky''' rozpočtu tvoria výdavky na ''poľnohospodárstvo'' (42,9 %), ''štrukturálne fondy a [[kohézny fond]]'' (35,6 %), ''vnútornú politiku'' (7,4 %), ''zahraničné aktivity'' (4,3 %), ''administratívu'' (5,2 %), ''rezervy'' (0,4 %) a ''predvstupová pomoc'' (2,9 %)
 
{| class="wikitable sortable" cellpadding="2" style="text-align:right" align=center
! rowspan=2 | Krajina !! rowspan="2" | Vstup <br /> !! rowspan=2 | Počet obyvateľov <br /> ''(mil., 2006)'' !! rowspan=2 | Rozloha <br /> ''(km²)''</small> !! colspan=2 | [[Hrubý domáci produkt|HDP]] ([[Parita kúpnej sily|PPP]]) na hlavu </small> !! rowspan=2 | Kresiel<br />v [[Európsky parlament|EP]] !! rowspan=2 | Hlasov<br />v [[Rada Európskej únie|Rade]]'''
|-
! (v [[Euro|EUR]], 2006) !! % priemeru
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Belgicko}} [[Belgicko|Belgicko €]] || 1958 || 10,51 || 30 528 || 28 700 || 122,7 || 21 || 12
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Bulharsko}} [[Bulharsko]] || 2007 || 7,72 || 110 912 || 8 700 || 37,2 || 18 || 10
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Cyprus}} [[Cyprus|Cyprus €]] || 2004 || 0,77 || 9 251 || 21 900 || 93,6 || 6 || 4
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Česko}} [[Česko]] || 2004 || 10,25 || 78 866 || 18 600 || 79,5 || 22 || 12
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Dánsko}} [[Dánsko]] || 1973 || 5,43 || 43 094 || 29 700 || 126,9 || 13 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Estónsko}} [[Estónsko|Estónsko €]] || 2004 || 1,34 || 45 100 || 15 700 || 67,1 || 6 || 4
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Fínsko}} [[Fínsko|Fínsko €]] || 1995 || 5,26 || 338 145 || 27 300 || 116,7 || 13 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Francúzsko}} [[Francúzsko|Francúzsko €]] || 1958 || 63,00 || 551 500 || 26 500 || 113,3 || 74 || 29
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Grécko}} [[Grécko|Grécko €]] || 1981 || 11,13 || 131 957 || 20 800 || 88,9 || 22 || 12
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Holandsko}} [[Holandsko|Holandsko €]] || 1958 || 16,33 || 41 528 || 30 600 || 130,8 || 26 || 13
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] || 2013 || 4,2 || 56 542 || 15 332 || - || 12 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Írsko}} [[Írsko|Írsko €]] || 1973 || 4,21 || 70 273 || 33 700 || 144,0 || 12 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Litva}} [[Litva]] || 2004 || 3,40 || 65 300 || 13 600 || 58,1 || 12 || 4
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšsko|Lotyšsko €]] || 2004 || 2,29 || 64 600 || 13 100 || 56,0 || 9 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Luxembursko}} [[Luxembursko|Luxembursko €]] || 1958 || 0,46 || 2 586 || 65 300 || 279,1 || 6 || 4
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Malta}} [[Malta|Malta €]] || 2004 || 0,40 || 316 || 18 000 || 76,9 || 6 || 3
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Maďarsko}} [[Maďarsko]] || 2004 || 10,08 || 93 032 || 15 300 || 65,4 || 22 || 12
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Nemecko}} [[Nemecko|Nemecko €]] || 1958 || 82,44 || 357 022 || 26 500 || 113,3 || 99 || 29
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Poľsko}} [[Poľsko]] || 2004 || 38,16 || 312 685 || 12 400 || 53,0 || 51 || 27
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Portugalsko}} [[Portugalsko|Portugalsko €]] || 1986 || 10,57 || 91 982 || 17 500 || 74,8 || 22 || 12
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Rakúsko}} [[Rakúsko|Rakúsko €]] || 1995 || 8,27 || 83 858 || 30 200 || 129,1 || 19 || 10
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] || 2007 || 21,61 || 238 391 || 8 800 || 37,6 || 32 || 14
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Slovensko}} [[Slovensko|Slovensko €]] || 2004 || 5,39 || 49 033 || 14 700 || 62,8 || 13 || 7
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Slovinsko}} [[Slovinsko|Slovinsko €]] || 2004 || 2,00 || 20 256 || 20 400 || 87,2 || 8 || 4
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] || 1973 || 60,39 || 242 900 || 27 900 || 119,2 || 73 || 29
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Španielsko}} [[Španielsko|Španielsko €]] || 1986 || 43,76 || 505 992 || 23 900|| 102,1 || 53 || 27
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] || 1995 || 9,05 || 449 964 || 28 200|| 120,5 || 20 || 10
|-
| align="left" style="background:#eee" | {{Flagicon|Taliansko}} [[Taliansko|Taliansko €]] || 1958 || 58,75 || 301 318 || 24 300 || 103,9 || 73 || 29
|-
| align="left" style="background:#DCD0FF" | [[Súbor:Flag of Europe.svg|20px]] '''EÚ celkom''' || '''1958''' || '''506,82''' || '''4 381 376''' || '''25 600''' || '''100,0''' || '''766''' || '''352'''
|}
{| style="font-size:90%"
| '''Zdroje:'''
| ''Počet obyvateľov:'' [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa10000]
| ''Rozhoha:'' [http://unstats.un.org/unsd/demographic/products/dyb/DYB2004/Table03.pdf] (PDF)
|-
|
| ''HDP na obyvateľa (PPP):'' [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46870091&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=DAA10000]
| ''Percento priemeru HDP EÚ:'' dopočítané z HDP (PPP)
|-
|
| ''Počet hlasov v EP:'' [http://www.europarl.europa.eu/members/expert/groupAndCountry.do?language=CS]
| ''Počet hlasov v Rade Európskej únie:'' [http://www.consilium.europa.eu/cms3_fo/showPage.asp?id=242&lang=en&mode=g]
|}
 
== Pozri aj ==
* [[Európska susedská politika]]
* [[Východné partnerstvo]]
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=European Union}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://europa.eu/index_sk.htm Portál Európskej únie]
* [http://www.euractiv.sk/ Portál o politikách EÚ]
* [http://www.mapyeuropy.eu/ Mapy Európy a mapy Európskej únie]
 
{{Koncové šablóny|{{Jazyky EÚ}}{{MenyEÚ}}{{Euro}}{{Štáty EÚ}}{{Krajiny G8}}{{WTO}}{{Nositelia Nobelovej ceny za mier}}}}
 
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Európska únia| ]]
[[Kategória:Európske právo]]
 
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ro}}
{{Link FA|sco}}
{{Link FA|sl}}
{{Link FA|sr}}
{{Link FA|sv}}
{{Link FA|tr}}
{{Link GA|de}}
{{Link GA|en}}
{{Link GA|is}}
{{Link GA|ja}}
{{Link GA|no}}
Anonymný používateľ