Varšavské geto: Rozdiel medzi revíziami

'''Varšavské geto''' ({{vjz|deu|''Ghetto Warschau''}}, {{vjz|pol|''getto warszawskie''}}) bolo najväčšie zo všetkých [[Judaizmus|židovských]] [[Geto|get]] v [[Nacizmus|nacistami]] okupovanej [[Európa|Európe]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Bolo založené ako štvrť v [[Poľsko|poľskompoľsko]]m [[Hlavné mesto|hlavnom meste]] [[Varšava]] od [[Október|októbra]] do [[November|novembra]] [[1940]]. V oblasti veľkej {{km2|3,.4 km²}} sa nachádzalo viac ako 400 000 ľudí židovskej národnosti, ktorí však mali vlastné bydlisko. Odtiaľto boli niektorí židovskí obyvatelia vysielaní do rôznych [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacích táborov]].

Počet obetí medzi židovskými obyvateľmi sa odhaduje na 300 tisíc.

Stavba múru geta začala [[1. apríl]]a [[1940]] a varšavské geto bolo založené nemeckým generálnym guvernérom [[Hans Frank|Hansom Frankom]] [[16. október|16. októbra]] [[1940]]. Frank nariadil Židom vo Varšave a jeho predmestiach, aby sa neodkladne zhromaždili pred getom. V tejto dobe bol počet obyvateľov v gete odhadnutý na 400 000 ľudí, čo bolo 30  % celkového obyvateľstva Varšavy.

Nemci uzavreli varšavské geto s okolitým svetom [[16. november|16. novembra]] [[1940]]. Múr bol spravidla {{m|3 |m}} vysoký a prikrývali ho ostatným drôtom. Utečenci mohli byť zastrelení na mieste. Hranica geta sa v priebehu nasledujúcich rokov mnohokrát menila.

Geto sa nachádzalo na mieste dnešnej [[Chłodna ulica|Chłodnej ulice]], ktorá vzhľadom kna jej výnimočnostivýnimočnosť (varšavská hlavná ulica vedúca na východ) bola výlučne preň. Ulica sa delila na dve časti: severnú, kde sa nachádzalo tzv. ''Veľké geto'' a južnú, kde sa nachádzalo ''Malé geto''. Tieto dve časti spájala brána na Żelaznej ulici. V januári [[1942]] drevená lávka, ktorá sa po vojne stala jedným zo symbolov [[holokaust]]u, bola postavená pre ľahšiu pešiu prevádzku. Celé geto strážila polícia [[SS]], ktorej komisárom bol [[Waldemar Schön]] a po ňom nasledoval [[Heinz Auerswald]].