Theodore Dreiser: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
k |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{WPŠŠPW
|meno=[[Redaktor:sem doplňte vaše meno na Wikipédii|sem doplňte vaše meno na Wikipédii]]
|termín=???
|projekt=Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki/Anglická literatúra (2013/2014)
}}
== TheodoreDreiser ==
Theodore Dreiser, celým menom Theodore Herman Albert Dreiser, sa narodil 27. augusta 1871 v Terre Haute, Indiana, USA a zomrel 28. decembra 1945 v Kalifornii. Bol to významný americký prozaik, novinár a dramatik. Zaraďuje sa medzi predstaviteľov naturalizmu.Jeho otec sa volal John Paul Dreiser, bol to nemecký prisťahovalec, a jeho matka Sarah bola dcéra zámožného farmára. Svojho syna vychovávali v prísnej katolíckej viere. Theodore bol dvanáste z trinástich detí. Študoval na Bloomingtonskej univerzite v Indiane, kde sa venoval latinčine, filozofii, geometrii, algebre, ale najviac literatúre a histórii. Svoju kariéru začína ako žurnalista. Stáva sa autorom rôznych príspevkov a reportérom pre chicagske noviny Chicago Globe a St. Louis Globe-Democrat. V rokoch 1879-1899 rôzne americké časopisy uverejnili vyše 100 článkov s Dreiserovým podpisom. So svoju manželkou Sarou Whiteovou sa oženil po piatich rokoch od zásnub, 28. decembra 1898. Po jedenástich rokoch manželstva sa síce formálne nerozviedli, no žili oddelene. Bol oddaným socialistom alebo skôr komunistom. Uznával Sovietsky zväz pod vládou Stalina počas spojenectva s Hitlerom. V auguste roku 1945 sa spojil s Americkou komunistickou stranou, no v decembri toho roku zomrel vo veku 74 rokov na zlyhanie srdca. <ref >[http://sk.wikipedia.org/wiki/Theodore_Dreiser.</ref>
Theodore Dreiser pracoval ako robotník, aj to ovplyvnilo jeho tvorbu. Tak isto aj sociológia, ktorú študoval, mu pomohla perfektne stvárniť sociálne pomery v USA v tej dobe. Práve týmto jeho diela vynikali.V jeho dielach kritizuje americkú spoločnosť a ľudí túžiacich po kariére a peniazoch. Tvrdí, že peniaze a kariéra vedú k strate ľudskosti a citov. Vo svojich dielach sa pokúšal nájsť moderného amerického hrdinu.
''Sestra Carrie'' bol jeho prvým románom, ktorý vydal v roku 1900. Je to príbeh ženy, ktorá uteká z vidieka do mesta. Napísanie románu netrvalo ani rok. Theodore Dreiser pracoval aj ako editor ženských časopisov, no v roku 1910 musel túto prácu opustiť kvôli romániku na pracovisku.V poradí jeho druhý román, ''Jennie Gerhardtová'', bol vydaný v roku 1911. Sociálna nespravodlivosť je ústrednou témou mnohých Dreiserových románov, ktoré následne napísal. V roku 1918 bola vydaná zbierka krátkych poviedok s názvom ''Slobodní a iné poviedky''. Začiatkom roku 1912 cestuje Dreiser do Európy. Ako prvé navštívi Anglicko, potom navštívi Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko a Monako. Tu sa venuje písaniu cestopisných čŕt. Po návrate do Ameriky ich vydáva pod názvom ''Štyridsiatnik na cestách''. V roku 1921 sa stretáva s Helen Richardsonovou. Táto známosť priniesla do jeho života veľké zmeny. Spolu cestujú po USA, až nakoniec ostávajú v Kalifornii. V tomto období vydáva diela ako ''Bite, bubny!'', autobiografické dielo ''Novinárske dni'' a ''Farba veľkého mesta''.
Jeho veľkým plánom je napísať román, ktorý by konečne prelomil nezáujem verejnosti. A to sa Dreiserovi podarilo splniť. Jeho prvým komerčným úspechom sa stal román ''Americká tragédia'' z roku 1925. Kladná kritika, ohlasy u širokých vrstiev spoločnosti a zaradenie románu do povinného čítania na univerzitách spôsobuje, že sa Dreiser stáva známym, poskytuje rozhovory a opätovne sa vydávajú jeho staršie diela. Román bol sfilmovaný v roku 1931 a znova v roku 1951. Bol upravený do divadelnej hry a postupne sa prekladal do rôznych svetových jazykov. Po tomto veľkom úspechu opäť začína spolu s Helen cestovať po Európe. Navštevuje rôzne štáty, medzi inými aj Československo. Tu sa bližšie oboznamuje s komunizmom a marxistickými teóriami. V roku 1930 bol nominovaný na Nobelovu cenu, ktorú však nezískal. Aj naďalej je literárne činný, sú vydávané diela ako ''Galéria žien'', ''Svitanie'', ''Nálady rytmické a deklamované'', ''Tragická Amerika''. Zapája sa do verejných činností. Bol zvolený za jedného z predsedov na konferencii Americkej spoločnosti boja za mier, ktorá sa konala v Chicagu v roku 1940. Taktiež sa nepriamo zapája sa do boja proti fašizmu v Španielsku. S týmto je spájané dielo ''Amerika stojí za záchranu'', vydané v roku 1942. V tomto roku sa Theodore Dreiser a Helen Richardsonová, dlhoročná a verná družka spisovateľa, zosobášili. Americká akadémia umení a literatúry udelila spisovateľovi čestnú medailu za vynikajúce úspechy v oblasti umenia a literatúry.
Kedže celý život venoval boju za sociálne a ľudské práva ľudí, a práve komunistická strana bola tou, ktorá hlásala dodržiavanie takýchto práv vo svojom programe, v lete roku 1945 vstúpil Theodore Herman Albert Dreiser do Komunistickej strany USA. Napriek pokročilému veku, spisovateľ stále píše. Vydáva nový román ''Opora'' a dokončuje svoje dlhoročné dielo ''Trilógiu túžby (Finančník, Titan)'' poslednou časťou románom ''Stoik''. Spisovateľ chcel na ňom ešte urobiť posledné úpravy, no to už nemohol uskutočniť. 28. decembra 1945 zomiera Theodore Dreiser v Hollywoode v Kalifornii. <ref > http://pabook.libraries.psu.edu/palitmap/bios/Dreiser__Theodore.html </ref>
'''Tvorba'''
Jeho tvorba je všeobecne poznačená celým jeho životom. Jeho detstvom, kedy poznal kontrast medzi vrstvami spoločnosti. Taktiež aj štúdium diel Balzaca, Zolu a Dostojevského mal dopad na jeho tvorbu. V jeho dielach, najmä v poviedkach a románoch, autor začlenil autobiografické črty. Charakteristické sú pre neho detailné opisy a faktografickosť, čo pramení v jeho žurnalistických začiatkoch. <ref > http://referaty.atlas.sk/slovencina_a_cestina/literatura/18470/</ref>
- poviedka ''Zabudnutý'' (1896), o ľudskej opustenosti a samote;
- román ''Sestra Carrie'' (1900), kritika americkej spoločnosti, ktorá ovláda životy jednotlivcov;
- román ''Jennie Gerhartová'' (1911), o obrovskej ženskej láske, ktorá sa neriadi pokryteckou morálkou spoločnosti;
- román ''Finančník'' (1912), prvá časť ''Trilógie túžby'', obraz americkej politiky, korupcie, rozkrádania verejných prostriedkov a podvodov;
- autobiografické dielo ''Štyridsiatnik na cestách'' (1913), sú to črty o Dreiserovej ceste po Európe v roku 1912;
- román ''Titan'' (1914), druhá časť ''Trilógie túžby'';
- román ''Génius'' (1915), zobrazuje ľahostajnosť spoločnosti k naozajstným talentom;
- zbierka cestopisných čŕt ''Sviatok v Indian''e (1916), autobiografické dielo, ktoré autor napísal po návšteve miest a osád, v ktorých žil v čase svojho detstva;
- ''Slobodní a iné poviedky'' (1918), zbierka obsahuje 11 poviedok, ktoré vyobrazujú 'škaredé' stránky amerického života- neľútostnú konkurenciu a boj o existenciu, rasovú nenávisť, korupciu;
- zbierka Dvanásť mužov (1919), autor zobrazuje dôsledky egoizmu, honby za bohatstvom, výstredného života;
- tragédia ''Hrnčiarova ruka'' (1919), príbeh sexuálneho maniaka Isidora Berchanského. Prekypujúc telesnými vášňami, zavraždí jedenásťročné dievča, zhrozí sa svojho činu a spácha samovraždu;
- zbierka ''Bite, bubny!'' (1920), autor vyjadruje svoj kladný postoj k jednoduchým americkým ľuďom;
- autobiografické dielo Kniha o mne, neskôr vydávaná pod názvom ''Novinárske dni'' (1922), autor rozpráva o svojej novinárskej práci v Chicagu, Saint Louise, Pittsburghu a New Yorku;
- knižka ''Farba veľkého mesta'' (1923), spisovateľove skice o New Yorku a jeho obyvateľoch;
<ref name="test">[http://sk.wikipedia.org/wiki/Theodore_Dreiser], ďalší text.</ref>
- román ''Americká tragédia'' (1925), skutočný príbeh, ktorý sa odohral v roku 1916;
- zbierka básní ''Nálady rytmické a deklamované'' (1926), autor v nej vyjadruje svoju filozofiu;
- zbierka noviel ''Reťaze'' (1927), obsahuje 15 noviel, zobrazuje dôsledky slepej lásky k žene;
- zbierka noviel o osude rôzneho typu žien ''Galéria žien'' (1929), o nešťastnej láske, problémovom manželstve, úlohe ženy v spoločnosti;
- autobiografické dielo ''Svitanie'' (1931), autorove detstvo a mladosť;
- súbor esejí ''Tragická Amerika'' (1931), o úplatkárstve sudcov, veľkej moci cirkvi;
- ''Amerika stojí za záchranu'' (1941), výsledok autorovej účasti na protifašistickom boji;
- posmrtne vydaný román ''Opora'' (1946), o vzťahoch medzi otcami a deťmi;
- posmrtne vydaný román ''Stoik'' (1947) je treťou časťou ''Trilógie túžby''
| |||