Dierny štítok: Rozdiel medzi revíziami

'''Dierny štítok''' je [[záznamové médium]] vyrobené z tenšieho [[kartón]]u, na ktorom je informácia zakódovaná prítomnosťou, alebo neprítomnosťou diery na vopred definovaných pozíciách. Každá pozícia tak predstavuje 1 [[bit]] úložnej kapacity. Miesta pre otvory sú usporiadané do matice. Na bežnom diernom štítku bolo 80 alebo 90 stĺpcov pre záznam dát. Najpoužívanejšou kapacitou bolo 80 znakov na jeden dierny štítok. Do 80-sĺpcových štítkov boli vyrážané otvory v tvare obdĺžnika a do 90-stĺpcových v tvare kruhu.

 

Prvé použitie diernych štítkov na riadenie [[krosná|tkáčskych stavov]] (priemyselných krosien) je datované do roku [[1725]]. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] sa začali používať pre „jarmočné organy“ a podobné automatické hudobné skrinky. V rovnakom čase sa začali použivať aj pre prostriedky spracovania dát (tabulátory a strojové kalkulátory). Hollerithov systém, (inšpirovaný opisným dierovaním sprievodcov amerických železníc) bol prvýkrát použitý [[1885]] pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] v [[Massachusetts]], prvé použitie mimo [[Spojené štáty|USA]] bolo v [[Rakúsko|Rakúsku]], tiež na [[sčítanie ľudu]] v decembri roku [[1890]]. V roku [[1895]] prvé komerčné použitie v [[účtovníctvo|účtovníctve]] v spoločnosti [[New York Central Railroad]]. Holeritky (diernym štítkom hollerithovho typu sa hovorilo aj karta) sa v [[Spojené štáty|USA]] používali pre [[štatistika|štatistiky]] zdravotníctva takmer do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]].