Čičmany: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 14 927 bajtov ,  pred 7 rokmi
hgfghgghjbjjbn
d (članok bude potrebovať úpravu a revíziu)
(hgfghgghjbjjbn)
{{Na úpravu}}{{Na revíziu}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Čičmany
| Iné názvy =
| Obrázok = Cicmany-radenov dom.jpg
| Popis obrázku = Typická ľudová architektúra obce Čičmany.
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Žilinský
| Okres = Žilina
| Región = Rajecká kotlina
| Časti =
| Rieka = Rajčianka
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.955903
| Zemepisná dĺžka = 18.516728
| Nadmorská výška = 655
| Prvá zmienka = 1200
| Starosta = Natália Dubnicayová<ref>{{Zoznam starostov a primátorov 2010|Natália Dubnicayová}}</ref>
| Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]
| PSČ = 013 15
| Kód = 517470
| EČV = ZA
| Predvoľba = +421-43
| Adresa =
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.cicmany.viapvt.sk
| Commons = Čičmany
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Čičmany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Žilina|Žilina]]. Známe sú svojou zachovalou [[ľudová architektúra|ľudovou architektúrou]].
 
== Základné informácie o Čičmanoch ==
Rázovitá obec leží v kotline [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]], takmer pri prameni rieky [[Rajčanka|Rajčianky]]. Je najvyššie položenou obcou v [[okres Žilina|Žilinskom okrese]]. Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku [[1272]] (''…ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman…'') listina z roku 1272. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v roku [[1977]] vyhlásená za [[pamiatková rezervácia|pamiatkovú rezerváciu]] ľudovej architektúry. Obec je zaujimavá aj ľudovým [[kroj]]om a výšivkami z geometrickou ornamentikou.. V obci je [[národopisná expozícia]], [[kaštieľ]] a [[kostol]].
 
Obec má vlastný erb, ktorý bol vytvorený v roku [[1995]] (Heraldický register SR C-85/2000) na základe mladšej pečate obce z roku 1801 s kruhopisom "SIGILLUM COMUN(itatis) CYI(cman) 1801" (obsah nezreteľného odtlačku staršej pečate zo 17. storočia doposiaľ nie je jednoznačne identifikovaný). Znázorňuje sv. Helenu, ktorej legenda pripisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený práve miestny kostol. Autorom kresby erbu je Miroslav Kollár. <ref>Fojtík Juraj (1974): Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy, Bratislava</ref><ref>Novák Jozef (2008): Pečate miest a obcí na Slovensku, Bratislava</ref>
 
Z obce pochádza hudobný skladateľ a muzikológ [[Jozef Kresánek|prof. PhDr. Jozef Kresánek, DrSc]]., akad. maliarka [[Matilda Čechová]] a ľudový rezbár [[Vít Pieš]], ktorých významná časť tvorby je venovaná rodnej obci. Dnes v obci žije z pôvodnych asi 1500 obyvateľov len asi 250.
 
'''Prístup do obce''' je zo smerov [[Žilina]] - [[Rajec]], [[Prievidza]] - [[Nitrianske Pravno]], [[Prievidza]] - [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]], alebo [[Trenčín]] - [[Ilava]] - [[Košeca]]. Príroda v okolí je príťažlivá pre turistov, vhodná na oddych, zber húb a liečivých rastlín. V zimnom období majú návštevníci možnosť lyžovania v lyžiarskom stredisku Javorinka, v lete sú využívané turistické a cyklistické trasy a z vrchu Javorinka je možný [[paragliding]] a [[závesné lietanie]]. Ubytovacie a stravovacie služby poskytuje hotel Kaštieľ a penzión Javorina. Občerstvenie poskytuje pohostinstvo, v zime aj bufet v lyžiarskom stredisku, ubytovanie na súkromí 2 ďalšie penzióny. Je tu aj predajňa suvenírov, výšiviek a malého občerstvenia v Humne Ondreja Gregora pri múzeu. Poľovnícke združenie obhospodaruje výborné lesné revíry s možnosťou poľovania na vysokú, diviačiu zver, aj medveďa.
 
V obci sa nachádza exercíčne a rekreačné stredisko [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|Nitrianskej diecézy]] Dom [[Svätý Bystrík|svätého Bystríka]]. Vzniklo prestavbou objektu bývalej papučiarne.
 
<gallery>
Súbor:Okno_s_muškátmi_.JPG|Okno s muškátmi.
Súbor:Cicmany-drevenice.jpg|Drevenice.
Súbor:Výzdoby_drevenice_(Čičmany,_Slovensko).jpg|Detail ozdoby.
</gallery>
 
== Dejiny obce ==
[[Súbor:C kostol.jpg|náhľad|Barokový kostol,]]
'''O pôvode a vzniku obce existuje''' niekoľko teórií. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve. Pôvodní obyvatelia sem prišli pravdepodobne v prvej polovici [[14. storočia]], hoci je možné i staršie prechodné osídlenie, zodpovedajúce záznamu „o novej ceste, ktorá vedie od osady Cziczman“ v listine z roku 1272 (''…ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman…''). Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] a znamená „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“. Tak sa dodnes nazýva miesto za kopcom Javorinka, kde sa nachádzajú zvyšky zrubových domov z osady Malé Čičmany.
 
O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým feudálnym vlastníkom pôdy, neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - od Mikuláša z Turca, cez rodinu Rakovskú až po spojenie majetkov panstva Záblatského s viacerými ďalšími rodinou Serényiovcov. Do začiatku [[20. storočia]] vlastnili Čičmany rodiny Telekyovcov a Bertcholdovcov. Nepriaznivé životné podmienky, živelné pohromy a nerovné spory so zemepánmi spôsobili odchody na sezónne práce do vzdialených miest a postupné vysťahovávanie obyvateľstva. Veľa obyvateľov a rodín odchádzalo v 30-tych rokoch 20. storočia na americký kontinent, do Dalmácie, „Francie“, Belgicka a Rakúska. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc pred murovanými a zmodernizovanými domami.
 
Ničenie a demolovanie vzácnych stavieb prinútilo pamiatkárov zamyslieť sa nad ich záchranou. V roku [[1974]] bol pripravený návrh [[Pamiatková rezervácia|pamiatkovej rezervácie]] ľudovej architektúry v Čičmanoch, roku [[1977]] bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Je v nej 110 objektov, z toho 36 [[Národná kultúrna pamiatka|národných kultúrnych pamiatok]].<ref>[http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&obec=%C4%8Di%C4%8Dmany&ulica=&cislo=&unpo=&search=H%C4%BEada%C5%A5 Zoznam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Čičmanoch na stránkach Pamiatkového úradu SR]</ref>
 
[[Považské múzeum v Žiline|Považské múzeum]] vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené bývanie, zamestnanie, [[ľudový odev]] a [[ľudové umenie]]. Poschodový [[pavlač]]ový „Radenov dom“ bol rekonštruovaný v roku [[1966]] a sú v ňom nainštalované [[Expozícia|expozície]] ''Zo života a práce čičmianskeho ľudu'' a ''Z rodinného zvykoslovia''. [[Múzeum]] zakúpilo v roku 1986 zrubový dom č. 42 - dom spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka - zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Expozícia [[Ľudové obydlie]] predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.
 
Veľkorodina - archaická forma rodiny sa v Čičmanoch udržala až do začiatku 20. storočia. V jednotlivých domoch bývali a spoločne gazdovali gazda s gazdinou, ich ženatí synovia a nevesty s deťmi. Majetok rodiny bol spoločný. Veľkú časť izby, jediného vykurovaného priestoru v dome, zaberala hlinená [[pec]] s dvoma až troma [[ohnisko (oheň)|ohniskami]]. Vnútorné zariadenie izby bolo jednoduché: lavice okolo stien, police na riady, stôl a posteľ. Mladé rodiny spávali v komôrkach v hornej časti poschodového domu. Boli to tmavé, nevykurované miestnosti s jedným lôžkom a maľovanou truhlicou, v ktorej mala nevesta uložený svoj osobný majetok.
 
== Architektúra stavieb ==
[[Súbor:Bachna2.jpg|thumb|Drevený viacpodlažný viacgeneračný dom „Jokľovce“.]]
[[Architektúra]] obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú [[ornament]]álnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti a estetického cítenia obyvateľov.
 
Miestne domy zaujali aj popredného slovenského architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]], ktorý vypracoval projekt čičmianskeho gazdovstva pre [[Národopisná výstava v Prahe (1895)|národopisnú výstavu v Prahe]] v roku [[1895]]. Architekt Dušan Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré postavili po veľkom požiari v roku [[1921]], kedy vyhorel celý dolný koniec obce. Zásluhou toho môžeme niektoré typy týchto stavieb obdivovať v Čičmanoch i dnes. V roku 1937 bol poschodový dom Jokľovce - bachna rozobraný a prevezený do Národného múzea v Prahe, kde sa však stal obeťou požiaru a do tla zhorel.
 
Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohoch domov, tam, kde sa drevo spájalo. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. Gazdinky väčšinou zdobia domy podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch. Ornamenty premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby.
 
K jednoduchším ornamentom sa starousadlíci nechcú vrátiť. Pôvodný vzhľad - podľa fotografií [[Karol Plicka|Karola Plicku]] zo začiatku 20. storočia - s jednoduchšou ornamentálnou výzdobou vrátili zatiaľ len najstaršej drevenici v obci manželia Kudjakovci, ktorí sa ju podujali zrekonštruovať a obývať.
 
Na jeseň 2010 sa začnú práce na obnove dvoch dreveníc, ktoré vlastní žilinské Považské múzeum; na ich obnovu dostalo granty.<ref>[https://registerkultury.gov.sk/granty2010/zobraz_ziadosti.php Zoznam žiadostí o dotáciu z grantového systému MKCR SR na rok 2010, z programu Obnovme si svoj dom - obnova kultúrnych pamiatok]</ref> Domy opäť nadobudnú podobu, akú mali na začiatku minulého storočia. Pri obnove sa použijú tradičné techniky a materiály typické pre ľudovú architektúru. Budú sa opravovať podlahy a steny, sfunkční sa tradičnú pec. Na strechu Radenovho domu položia ručne štiepaný šindeľ. Pri maľovaní ornamentov budú postupovať podľa pôvodných vzorov z dobových fotografií.<ref>[http://spravy.pravda.sk/cicmianske-domy-budu-mat-povodnu-podobu-f0a-/sk_regiony.asp?c=A100812_150521_sk_regiony_p58 Jaloviarová, R.: ''Čičmianske domy budú mať pôvodnú podobu'', novinový článok z 12. 8. 2010]</ref>
 
Z murovanej architektúry stojí za pozornosť '''[[barok]]ový kostol''' zasvätený Nájdeniu sv. Kríža, ktorý bol postavený na základoch staršej stavby - pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom svedčí správa o zvone z roku [[1588]]. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný [[oltár]] postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Kazateľnica bola obstaraná z Tužiny v roku 1802 a bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803. Organ z roku 1738 je v [[klasicizmus|klasicistickom]] štýle a má jeden manuál a 6 registrov.
 
V hornej časti obce sa zachoval zemepanský '''kaštieľ''' v barokovo - klasicistickom štýle z konca [[18. storočia]], ktorý slúžil pre potreby správcu, majerských úradníkov a zemepána. Súčasťou kaštieľa bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je tu hotel, reštaurácia a hostinec. Miesto naľavo od kaštieľa, kde je murovaná prevádzková budova, sa dodnes nazýva „Pánske humná“ podľa pôvodných stavieb.
 
== Ľudový odev - kroj ==
[[Súbor:Chlapi2.jpg|náhľad|Skupinka v mužskom kroji,]]
Ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín ([[Zliechov]], [[Čavoj]], [[Valaská Belá]]), poslúžil [[etnografia|etnografom]] ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Literatúra ==
* Dudáš, M.: ''Obnova Čičmian''. Pamiatky a múzeá č. 4/2009.
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Čičmany}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.e-obce.sk/obec/cicmany/2-historia.html Čičmany vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku]
* [http://www.mestozilina.sk/sprievodca/mesto/okolie/cicmany.html Čičmany] na stránkach mesta [http://www.mestozilina.sk Žilina]
* [http://www.pmza.zilina.net/index.php?zobraz=ehtml&idmenu=2 História Čičmian a expozície Považského múzea v Čičmanoch] na stránke [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského samosprávneho kraja]]
* [http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=ci_pvm Expozície Považského múzea v Čičmanoch]
* [http://cestovanie.aktuality.sk/potulky-slovenskom/pamiatky-a-muzea/cicmany-ludovy-skvost-v-rajeckej-doline/ Ľudová kultúra v Čičmanoch]
* [http://www.uluv.sk/product/cicmany-zliechov-3316/ Dokumentácia ľudového odevu v Čičmanoch a Zliechove]
* [http://spravy.pravda.sk/cicmianske-domy-budu-mat-povodnu-podobu-f0a-/sk_regiony.asp?c=A100812_150521_sk_regiony_p58 Jaloviarová, R.: ''Čičmianske domy budú mať pôvodnú podobu'', novinový článok z 12. 8. 2010]
* [http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&obec=%C4%8Di%C4%8Dmany&ulica=&cislo=&unpo=&search=H%C4%BEada%C5%A5 Zoznam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Čičmanoch na stránkach Pamiatkového úradu SR]
 
 
{{Obce okresu Žilina}}
Anonymný používateľ