Junkers Ju 88: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 31 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q155661) |
d →Vznik a vývoj: typo, replaced: ý krát → ýkrát |
||
Riadok 27:
Na začiatku roku prelome rokov 1943 a 1944 sa objavila verzia Ju-88 S, ktorá dostala výkonné motory BMW 801 mala len trojčlennú posádku a len jeden obranný guľomet. Jej hlavnou obranou bola vysoká rýchlosť, ktorá strojom umožňovala operovať aj cez deň. Neskoršie verzie S dosahovali rýchlosť až 615 km/h. Verzia Ju-88 S-2 mala nosnosť až 3000 kg bômb.
Prieskumná verzia D (D-0 až D-5) z roku 1940, bola vybavená troma kamerami a prídavnými nádržami. V roku 1944 ju nahradila verzia T s [[hviezdicový motor|hviezdicovými motormi]]. Verzia C (C-1 až C-4), odvodená od základnej bombardovacej verzie A-1, bola ťažký stíhač. Verzia C-4, ktorej bolo vyrobených asi 100 ks, bola už odvodená od bombardovacej verzie A-4, mali preto dlhšie krídla a silnejšiu výzbroj. Na strojoch verzie C-6 sa po
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-417-1766-03A, Flugzeug Junkers Ju 88.jpg|náhľad|vpravo|Junkers Ju 88 I./KG 77 v Taliansku]]
Úspech získala tiež nočná stíhacia verzia G, ktorá sa do výzbroje dostala koncom roku 1943. Tento typ mal zosilnené chvostové plochy, vylepšenú pancierovú ochranu a nové motory [[BMW 801]]. Nemal presklenú prednú časť kabíny ani spodnú pancierovú vaňu, namiesto toho však mohol niesť batériu kanónov [[MG 151/20]] kalibru 20 mm. Pôvodne sa počítalo so šiestimi no neskôr musel byť ich počet znížený na 4, pretože pri streľbe bola posádka ich zábleskmi oslňovaná. Pasívnu obranu tvoril jeden dozadu strieľajúci guľomet MG 131. Stroje tiež dostali radary FuG 220 SN-2, zariadenie [[FuG 227 Flensburg]]. Ju-88 tejto verzie často prenasledovali britské bombardéry až nad ich domovské základne. Jeden stroj tak omylom pristál na Anglickom letisku a Britom sa tak do rúk dostalo zariadenie ''Flensburg'', ktoré bolo navádzané na ich výstražné radary [[Monica]]. Tie sa preto onedlho prestali používať. Nemci tiež používali rádiolokátor [[FuG 228 Lichtenstein]], ktorý mal meniteľnú frekvenciu, čo podstatne sťažovalo jeho rušenie. Na Ju-88 boli nainštalované aj mnohé iné prístroje vrátane [[FuG 240 Berlin]], čo bola kópia britského zariadenia H2S ukoristeného z jedného zo zostrelených britských bombardérov. Verzia G-6, ktorá sa objavila v polovici roku 1944, dostala opäť radové motory ([[Jumo 213|Jumo 213A-1]]) a šikmo páliace kanóny ''Schräge Musik''. Nočné stíhacie verzie Ju-88 zničili viac spojeneckých nočných bombardérov, než všetky ostatné typy dohromady. Od verzie G bola odvodená aj prieskumná verzia H.
| |||