Kruh v obilí: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Crop circles Swirl.jpg|náhľad|240 metrový kruh v obilí vo forme dvojitého (šesťstranného) [[triskelion]]u vytvoreného z 409 kruhov. [[Milk Hill]], [[Anglicko]], 2001.]]
'''Kruhy v obilí''' (zložitejšie sa nazývajú aj '''piktogramy''' alebo '''agroglyfy''') sú veľké geometrické vzory vytvorené
Kruhy v obilí nie sú vždy kruhového tvaru, často obsahujú aj trojuholníky, štvoruholníky či rovné čiary<ref name="livescience26540">{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 40:
*morforezonančný jav (morfogenetické polia)
*geomagnetické sily
*telekinetické sily bádateľov, ktorí kruhy skúmajú,
*kopulujúci ježkovia
==Dejiny ==
Podľa niektorých bádateľov pochádza najstarší doložený kruh v obilí už z roku [[1678]]. Je zaznamenaný v spise The Mowing Devil (Kosiaci diabol). V spise sa hovorí, že istý sedliak raz zahrešil o svojom poli, ktoré mu istý roľník nechcel pokosiť, "Nech ho teda poseká ďas" a v tú istú noc žiarilo ovsené pole, ako keby horelo plameňom, a ráno bolo pole pokosené tak čisto, ako by to žiaden smrteľník nedokázal. Pripojený obrázok v texte zobrazuje čerta, ako kosí obilie do kruhu v poli. Text však hovorí o pokosení (síce po kruhoch ale) celého poľa a teda nielen jeho časti, takže nejde vlastne vôbec o kruh, a okrem toho text hovorí o kosení, nie o stláčaní stebiel. <ref name="livescience26540"/><ref name="Hesemann"/>
Okrem toho kolujú legendy o kruhoch v obilí z 30. alebo 40. rokov 20. storočia, ale neexistujú o nich žiadne dôkazy. Viacero bádateľov hľadalo kruhy v obilí aj na leteckých fotkách Anglicka zo 40. až 60. rokov, ale žiadne nenašli. Z hľadiska otázky, kedy kruhy prvýkrát vznikli je úplne extrémny (dôkazmi nepodložený) názor oxfordského meteorológa dr. Georga Teburyho Meadena, ktorý tvrdí, že kruhy slúžili ako vzor pravekým kamenným kruhom v Avesbury a Stonehenge.<ref name="Hesemann"/>
Prvým doloženým kruhom v "obilí" (
Od druhej polovice 70. rokov sa kruhy vyskytovali pravidelne najmä (ale nielen) v južnom Anglicku. Obrazce sa stávali postupne zložitejšími (už to neboli len kruhy), pričom niektoré zobrazovali zložité matematické rovnice, napr. fraktály. V roku 1991 dvaja britskí dôchodcovia (Doug Bower a Dave Chorley) v bulvárnom (už zaniknutom) britskom denníku [[Today]] uviedli, že sú autormi asi 200 kruhov od roku 1978, a že ich inšpiroval vyššie uvedený prípad z roku 1966 v Austrálii. <ref>crop circle in: Encyclopaedia Britannica</ref><ref name="Hesemann"/><ref name="livescience26540"/> Ukázali aj spôsob, akým robili jeden kruh.
==Fyzikálne skúmania kruhov <ref name="Hesemann"/>==
Nukleárny fyzik [[Marshall Dudley]] v roku 1991 skúmal vzorky pôdy z piatich rôznych kruhov v obilí (aj tu zároveň z kontrolných vzoriek mimo kruhov). Všetky vzorky z kruhov okrem jednej vykazovali úplne abnormálne hodnoty úrovne častíc alfa a častíc beta. O rok neskôr vo vzorkách našiel 11 rádioaktívnych izotopov s krátkou životnosťou, ktoré neboli v kontrolných vzorkách a ktoré sa nevyskytujú v prírode. Odborníci na mikrovlny označili tieto výsledky za typické následky pôsobenia mikrovĺn.
Holandský geofyzik [[Kobus Nieuwmeijer]] v rokoch 1990 a 1991 skúmal v niektorých kruhoch pomocou fluxmetra magnetizmus (použil osový magnetometer Bartington MAGO 3MC) a vo viacerých zistil silné magnetické anomálie koncentrované na území kruhu.
V roku 1991 americký biofyzik dr. W. C. Levengood (špecialista na analýzu bioelektronickej energetiky rastlín a semien, profesor na Michigan State University, autor článkov v časopisoch Science, Nature atď.) analyzoval obilie z polí, na ktorých vznikli kruhy, a to jednak priamo z kruhu a jednak z časti poľa mimo kruhu. K jednej vzorke uvádza: "Všetky klasy pochádzajúce z vnútra kruhu boli prázdne bez semien...90 % klasov bolo v stave, ktorý sa nazýva polyembryónia. To je neobvyklá genetická úchylka, ktorá sa vyznačuje vytvorením niekoľkých embryí v jednom klase. Keďže sa však nevytvára živné tkanivo, nejde o semená..[Pravdepodobnosť, že] odtrhnete na normálnom poli...pšeničný klas a zistíte, že je úplne prázdny...[je podľa expertov na pestovanie pšenice] taká, ako keď vyhrajete v Lotte trikrát za sebou..." K vzorkám z iných kruhov (vždy porovnávaným s kontrolnými vzorkami) našiel Levengood v závislosti od lokality od 20 % do 40 % abnormálnych semien v porovnaní s 0 % v kontrolných vzorkách. Podľa názoru dr. Levegooda tieto zmeny spôsobilo ionizačné žiarenie, ktoré môže pochádza zo žiarenia gama alebo elektrónových či protónových lúčov. Ďalej pozoroval (aj pre bežného laika pod mikroskopom jasne viditeľné) zväčšenie otvorov v bunkovej stene na kolienkach obilia z kruhov, čo je jav svedčiaci o prudkom a veľmi intenzívnom zahriatí skúmaného obilia. Biochemička D. DiPintová z oxfordského laboratória Delawart to potvrdila zistením, že v obilí z kruhov oproti kontrolnej vzorke je o 50 % znížený obsah výživných látok (nitrátov, fosfátov a síry), čo môže byť spôsobené vysokým žiarom. V roku 1993 Levengood zistil, že semená rastlín z kruhov majú zmenenú štruktúru povrchu, čo možno merať tak, že je na povrchu zmenená rýchlosť prúdenia iónov. V roku 1994 Levengood publikoval výsledky svojich zistení v dánskom vedeckom časopise Physiologia Plantarum (vol. 92, 1994), kde uvádza po zhodnotení 86 vzoriek, že došlo k pôsobeniu zvláštnych síl, "tieto komponenty svedčia o pôsobení rýchleho pohybu vzduchu, ionizácie, elektrických polí a krátkodobých vysokých teplôt v spojení s oxidačnou atmosférou". Príčinou týchto javov môže byť podľa neho buď mikrovlnné žiarenie "vírenia iónovej plazmy" alebo sú tieto javy vyvolávané umelo. Autor dodáva, že skúmal aj vzorky z kruhov vytvorených ľuďmi a tie žiadne zo zistených zmien neobsahovali.
| |||