Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord: Rozdiel medzi revíziami

{{Infobox Politik

| Meno = Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord

 

== Cirkevná kariéra ==

 

11. júna 1775 asistoval pri pomazaní kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] ako koadjútor svätiaceho biskupa a jeho otec držal [[Svätá Ampula|Svätú Ampulu]]. V tomto roku sa napriek mladému veku stal členom cirkevného kolégia<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=47}}</ref>. V roku [[1778]] dosiahol licenciát z [[Teológia|teológie]]. Vtedy sa stretol s [[Voltaire|Voltairom]]. 18. decembra sa stal [[Generálny vikár|generálnym vikárom]] remešského biskupstva<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=54 – 55}}</ref>.

12. apríla 1814 gróf d'Artois (brat Ľudovíta XVIII.) vstúpil do Paríža a obsadil [[Palais des Tuileries|Tuileries]] tak isto ako vláda<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=790 – 792}}</ref>. 14. apríla 1814 Senát uznal formálnu autoritu dočasnej vlády. Gróf d'Artois prijal základy ústavy v mene svojho brata<ref>{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=456}}</ref>, ale oznámil aj ich budúce úpravy<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=794}}</ref>.

 

 

Provizórna vláda trvala len mesiac. 1. mája Talleyrand stretol [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]] v [[Compiègne]], kde tento ho nechal čakať v predsieni niekoľko hodín<ref>{{Harvbz|Blei|1936|Sst=214 – 215}}</ref>. Potom mu povedal počas chladného stretnutia: ''Som rád, že vás vidím, naše rody sa datujú od tej istej epochy. Predsa len, moji predkovia boli spôsobilejší. Ak vaši boli viac ako moji, hovorme o našich záležitostiach. Dnes ma riadite vy. Vezmite si stoličku, poďte bližšie, hovorme o našich záležitostiach: dnes som to ja, kto vám hovorí, sadnite si a dôvoďte<ref>{{Harvbz|Talleyrand-Périgord|2007|Sst=432 – 433}}</ref>.'' V tej istej konverzácii sa ho Ľudovít XVIII. pýtal, ako mohol vidieť koniec režimu, na čo mu Talleyrand odpovedal:

Vstúpil do konfliktu s Fouchém (ktorý potreboval dať platy rojalistom) na začiatku [[Biely teror|Bieleho teroru]] na Le Midi (Juh). Talleyrand bol ťahaný k tomu, aby znovu nastolil [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]]<ref>{{Harvbz|Waresquiel|2003|St=516}}</ref> a aby podľa zoznamu bonapartistov (Ney, Huchet de la Bédoyère, atď.) týchto súdil. Minister polície zaplatil svojím miestom túto rozdvojenosť pohľadov, čo rozveselilo kráľa a členov ultras. To nestačilo: po voľbách, ktoré viedli ku „komore neexistujúcich“ znovu ustanovenej rojalistami, Talleyrand podal svoju demisiu 19. septembra, aby dosiahol najprv zamietnutie a neskôr podporu kráľa. Kráľ, pod tlakom ultrarojalistov a cára [[Alexander I. (Rusko)|Alexandra I.]], ju prijal 23. septembra<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=874 – 878}}</ref> a vymenil ministra menujúc vládu vedenú vojvodom de Richelieu.

 

Na jar [[1816]] sa vrátil do [[Valençay]] kde nebol už osem rokov<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=890}}</ref>, potom sa navrátil do Paríža kvôli oznámeniu rozpustenia „Komory neexistujúcich“<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=899}}</ref>. [[18. november|18. novembra]] [[1816]] jeho kritika Élie Decazesa, ministra polície, presiahla hranice a mal zakázané objavovať sa na dvore (nazval ho makrelou), čo trvalo do 28. februára [[1817]]<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|Sst=901 – 905}}</ref>. Jeho opozícia voči vláde ho priviedla do tábora ultrarojalistov, ktorí boli v opozícii voči Richelieuovi a Decazesovi a títo pokračovali čiastočne v liberálnej politike Talleyrandovej. V roku [[1818]] mal príležitosť vrátiť sa k moci, ale kráľ, ktorý ho nemal rád, uprednostnil Jeana Dessollea, potom Decazesa, potom znova Richelieua v roku [[1820]]. Bol nešťastný, že nedosiahol, aby ho kráľ prijal<ref>{{Harvbz|Lacour-Gayet|Furet|1990|St=935}}</ref>.

 

|OdkazNaEditora = Académie des sciences morales et politiques

|Titul = Membres titulaires

|Vydavateľ = Académie des sciences morales et politiques

|Rok = 2003

|Heslo = Talleyrand-Périgord, Charles-Maurice

|Jazyk = fr

}}

|Rok =

|Heslo = Charles Maurice de Talleyrand-Périgord

|Jazyk = fr

}}

|Meno = Edmond de

|Titul = Catalogue raisonné de l'oeuvre peint, dessiné et gravé de P.-P. Prud'hon

|Rok = 1876

|Miesto = Paris

|OdkazNaAutora = François-René de Chateaubriand

|Titul = Mémoires d'Outre-tombe

|Rok = 1997

|Miesto = Paris

|OdkazNaAutora = Alphonse de Lamartine

|Titul = Vues, discours et articles sur la question d'Orient

|Rok = 1840

|Miesto = Paris

|OdkazNaAutora = Ernest Renan

|Titul = Souvenirs d'enfance et de jeunesse

|Rok = 1897

|Miesto = Paris

|OdkazNaAutora = Charles Augustin Sainte-Beuve

|Titul = Nouveaux Lundis

|Diel = 12

|Rok = 1863 – 1870

|Rok = 2006

|Heslo = Talleyrand vu par Sainte-Beuve

|Jazyk = fr

}}