Verzia z 16:23, 16. máj 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:04, 21. február 2014 upraviť vrátiť Panda sk (diskusia \| príspevky) 76 editací rozsirenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Korpuskulárne žiarenie''' alebo '''časticové žiarenie''' je prúd častíc s nenulovou pokojovou hmotnosťou (~~teda~~[[subatomárna ~~iných~~častica\|subatomárnych ~~než najmä fotóny a gravitóny~~častíc]]).<ref>[http://lekarske.slovniky.cz/pojem/korpuskularni-zareni]</ref><ref>[http://www.ptb.de/cms/fileadmin/internet/publikationen/buecher/Kohlrausch/Band_2/Strahlung_Radioaktivitaet/Kohlrausch_2_Ionisierende_Strahlung_und_Radioaktivitaet_Begriffe_und_Groessen.pdf]</ref>. Opakom je ~~napr.~~ [[elektromagnetické žiarenie]] ~~(lebo je~~ tvorené fotónmi). Kvôli [[Časticovo-vlnový dualizmus\|Časticovo-vlnovému dualizmu]] majú všetky pohybujúce sa častice aj vlastnosti vlnenia. V astronómii sa korpuskulárne žiarenie zvykne definovať aj ako prúd rýchlych častíc ([[elektrón]]ov, [[protón]]ov) unikajúcich zo zdroja žiarenia, napríklad zo [[slnečná atmosféra\|slnečnej atmosféry]].<ref>{{Encyklopédia astronómie}}</ref> ==Pôvod== Niektoré zdroje časticového žiarenia sú: * [[jadrová reakcia\|jadrové reakcie]] [[Alfa rozpad]] (vytvára alfa žiarenie) [[Beta rozpad]] (vytvára beta žiarenie) *iné [[Augerov jav]] * [[Slnečný vietor]] * výbuch [[supernova\|supernov]] ==Typy žiarenia== Príklad časticového žiarenia je [[žiarenie alfa]] (emisia <sup>4</sup>[[Hélium\|He]]<sup>2+</sup>), [[žiarenie beta\|beta<sup>+</sup>]] (emisia [[pozitrón]]u) a [[žiarenie beta\|beta<sup>-</sup>]] (emisia [[elektrón]]u). == Referencie ==

Korpuskulárne žiarenie: Rozdiel medzi revíziami