'''Žiarenie beta''' sú častice, ktoré vysielajú [[rádioaktivita|rádioaktívne]] [[Atómové jadro|jadrá]] prvkov pri [[beta rozpad]]e. Pohybujú sa veľmirýchlosťou rýchlo (280 000 km/s). Nesú kladný alebo záporný [[elektrický náboj]] atakže ich pohyb môže byť teda ovplyvňovaný [[elektrické pole|elektrickým poľom]]. Častice beta sú [[elektrón]]y (so záporným nábojom) alebo [[pozitrón]]y (s kladným nábojom). Ich prenikavosť je väčšia ako pri [[alfa častica|alfa časticiach]], môžu prenikať materiálmi s nízkou [[hustota|hustotou]] alebo malou hrúbkou. Na ich zastavenie stačí vrstva [[vzduch]]u hrubá 1 m alebo [[kov]]u s hrúbkou 1 mm.
Jednému typu premeny beta podlieha [[bizmut]] <sup>212</sup>Bi. Pri nej sa v jadre [[atóm]]u premení [[neutrón]] na [[protón]], [[elektrón]] a [[antineutríno]]. Protón zostane v jadre a elektrón s antineutrínom jadro opustí. Pohybujúci sa elektrón sa stal beta žiarením. Nové jadro má o jeden protón viac. Beta rozpadom bizmutu takto vzniká [[polónium]] <sup>212</sup>Po.
