Valentín z Terni: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 26:
14. februára ho väznitelia vyvliekli von a na Via Flaminio pri známom [[Mulvijský most|Mulvijskom moste]] ho sťali. Jeho traja učeníci Valentínovo telo previezli do svätcovho rodného mesta kde ho aj pochovali a nad jeho hrobom postavili jemu zasvätenú baziliku (tu, avšak v chráme prestavanom v 17. storočí odpočívajú dodnes). Na podnet pápeža [[Pavol V.|Pavla V.]] sa v roku 1605 uskutočnil archeologický prieskum, pri ktorom boli pozostatky svätého Valentína objavené. Lebka bola oddelená od trupu čo dosvedčovalo usmrtenie sťatím.
 
Okrem tohto chrámu sa dnes relikvie svätého Valentína nachádzajú aj n iných miestach; napr. lebka je uložená z rímskej [[Bazilika Santa Maria in Cosmedin|Bazilike Santa Maria in Cosmedin]].
 
== Historické záznamy ==
Riadok 32:
Najstaršiu zmienka o svätom Valentínovi nachádzame v spise ''Martyrologium Hieronymianum'', pochádzajúcom z 5. - 6. storočia. Ide vlastne o zoznam kresťanských mučeníkov, ktorého autorstvo sa pripisuje [[Hieronym|svätému Hieronymovi]]. V tomto diele, rovnako ako v dokumente z 8. storočia sa dozvedáme o mučeníckej smrti svätého Valentína.
 
Svätý Valentín a jeho skutky vo svojom diele ''[[Zlatá Legenda]]'' (''Legenda aurea'') z rokov 1255 - 1266 uvádza aj historik [[Jacobus de Voragine|Iacop da Varazze]].
 
Valentínovo meno nesú jedny z [[Rímske katakomby|katakomb]] v [[Rím]]e.
Riadok 38:
== Sviatok svätého Valentína ==
 
Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne sláviť počas pontifikátu pápeža [[Geláz I.|Gelasia I.]], 14. februára roku 496. Vo svojej podstate vlastne nahradil pohanské sviatky zv. luperkálie, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. Luperkáliami Rimania oslavovali známu rímsku vlčicu, ktorá odchovala legendárnych zakladateľov mesta [[Romulus|Romula]] a [[Rémus|Rema]]. V tom čase sa slávili po celej krajine aj dni bohyne plodnosti [[Juno (bohyňa)|Juno]], ktoré boli spájané s rituálnymi očistami od zla a s oslavou ženskej plodnosti pred začiatkom nového roka, ktorý sa v Starovekom Ríme začínal 1. marca. Ženy a dievčatá boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. Tieto oslavy často prerastali do bujarých a neviazaných orgií a preto ich pápež Gelasius III. v roku 494 zakázal. Aby však cirkev obyvateľom „nahradila“ ich obľúbený sviatok, presunula ho o jeden deň skôr a zasvätila ho svätému Valentínovi, ktorému zverila do opatery snúbencov a zamilovaných.
 
Súvislosť so sviatkom svätého Valentína nachádzame aj v prírode; v tento deň si vraj vtáci začínajú hľadať svoju samičku.
Riadok 44:
== Iné projekty ==
 
{{projekt|commons=Category:KostolSaint svätého Jána z MathyValentine}}
 
== Zdroje ==