Malajzijský[[Malajský polostrov]] bol osídlený už v praveku. Prvé malajzijskémalajské kmene, ktoré prišli z Južnej [[Čína|Číny]] v niekoľkých vlnách, sa začali na území dnešnej Malajzie usádzať už od 1. tisícročia pred n. lKr. Od prelomu letopočtov bolo územie významnou križovatkou rôznych kultúr a vplyvov. V [[12. storočie|12. storočí]] už bola Malajzia silnou ríšou; založený [[Singapur]]. [[15. storočie|V 15. stor.]] väčšinu Malajského polostrova dobyla [[Thajsko|thajská]] ríša. Od začiatku 15. stor,. začali na územie prenikať Portugalci, v 16. stor. Nizozemci. OdV pol. 17. stor. bol celý polostrov zjednotený v [[sultanát]]e Džohor, po jeho rozpade v 19. storočí sa dostala Malajzia pod správu anglickej koruny. Počas druhej svetovej vojny v r. 1942 – 45nasledovala japonská okupácia. V roku 1946 bolabol vyhlásenávyhlásený MalajzijskáMalajský úniazväz, od r.roku 1948 premenenápremenený na MalajzijskúMalajskú federáciu v rámci [[CommonwealthSpoločenstvo národov|Spoločenstva národov]]u. OdV r.roku 19581957 proklamovanábola nezávislátáto MalajzijskáMalajská federácia,ktorávyhlásená bolaza v rnezávislú. V roku 1963 bola rozšírená o Singapur (vystúpil v r.roku 1965), [[Sarawak]] a Britské severné [[Borneo]] a premenovaná na Malajziskú federáciu, skrátene Malajziu. Proti založeniu Malajzie vystúpili [[Indonézia]] a [[Filipíny]], kríza trvala do konca 60. rokov.
Bola [[Británia|Britskou]] [[kolónia|kolóniou]] a stala sa samostatnou v roku [[1963]], kedy bola vytvorená Malajzijská federácia. Malajzia bola 22 rokov ([[1981]] – [[2003]]) pod nadvládouvládou premiéra Mahathira bin Mohameda. Pod jeho vládou sa malajzijská ekonomika zmenila z krajiny, ktorá len exportovala suroviny, na krajinu vyvážajúcu výrobky, služby a taktiež na turisticky atraktívnu destináciu. Malajzia exportuje [[ropa|ropu]] a [[zemný plyn]], čo jej prinieslo značný zisk pri vysokých cenách ropy v roku 2006. hlavným mestom je [[Kuala Lumpur]] no vo výstavbe je nové hlavné mesto [[Putrajaya]].
