T-72: Rozdiel medzi revíziami

Začal sa vyrábať v roku [[1971]], do výzbroje sovietskych ozbrojených síl sa stroj dostal v roku [[1973]] pod označením T-72 Ural. Tank bol rovnocenný stroju T-64, bol však jednoduchší a lacnejší na výrobu. Vážil 41 ton, pohonnú jednotku predstavoval dieslový motor V-45 o výkone 780 koní. Stroj dosahoval najvyššiu rýchlosť na ceste 60 km/h. Vďaka automatickému nabíjaču, ktorý bol jednoduchší ako v stroji T-64 mal len 3 členov posádky. Hlavnú výzbroj tvorí kanón kalibru 125 mm s hladkým vývrtom. Nedostatkom však bola nekvalitná munícia, ktorá má za následok neefektivitu kanóna na vzdialenosť väčšiu ako 1500 m. Za nedostatočnú je tiež považovaná automatická stabilizácia kanóna.<ref name="CWE">Hebert, M., Tucker, S. C., 2008, Tanks. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2015</ref>

 

Vedľajšia výzbroj pozostávala zo spriahnutého guľometu kalibru 7,62 mm a guľometu kalibru 12,7 mm umiestneného na veliteľskej vežičke, ktorý slúžil na obranu pred vrtuľníkmi či k paľbe po ľahko pancierovaných cieľoch.