Milan Rastislav Štefánik: Rozdiel medzi revíziami

'''Milan Rastislav Štefánik''' (* [[21. júl]] [[1880]], [[Košariská]], [[okres Myjava]] [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[4. máj]] [[1919]], Ivanka pri Dunaji [[ČSR]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[astronóm]], [[politik]], [[generál]] [[Francúzsko|francúzskej]] armády.

 

=== Detstvo a mladosť ===

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v [[Košariská]]ch (do roku [[1870]] patrili Košariská ako osada do [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]]) v rodine [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|evanjelického]] farára Pavla Štefánika<ref>Borislav Petrík, Peter Rybár a kol., 2001, ''[[Evanjelická encyklopédia Slovenska]]''. BoPo, Bratislava, s. 369</ref>. Narodil sa ako šieste dieťa. Po ňom ešte prišli na svet ďalší šiesti súrodenci. V neľahkých podmienkach sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti deväť detí. Milan Rastislav síce vyrastal v biednom prostredí, v čom sa život farárovho syna takmer nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov, no na rozdiel od nich bol už od detstva obklopený slovenskými knihami a časopismi – oduševnený slovenský národovec a vzdelanec Pavol Štefánik mal totiž doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil vychovávať svoje deti.

 

=== Vedecká kariéra ===

Cieľom Štefánikovho pôsobenia sa stal [[Paríž]]. Sem dorazil 28. novembra [[1904]]. Začiatky však boli ťažké. Na začiatok mu pomohol [[Vavro Šrobár]] získať pôžičku v ružomberskej banke. Štefánikovým cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku [[Camille Flammarion|Camillovi Flammarionovi]] a [[Jules Janssen|Julesovi Janssenovi]]. Táto nádej sa mu však hneď nesplnila a musel čakať do jari. Vtedy sa druhmi mladého Štefánika stala skupina českých umelcov v Paríži (sochári [[Bohumil Kafka]] a [[Otakar Španiel]], maliari [[Ludvík Strimpl]], [[Tomáš František Šimon]], [[Hugo Boetinger]] a i.). Spriatelil sa aj s grófom [[Hanuš Kolowrat|Hanušom Kolowratom]], ktorý sa neskôr stal rakúsko-uhorským vojenským atašé. Začiatkom apríla [[1905]] prišiel do Paríža profesor Janssen. Štefánik sa k nemu dostal, aj na jeho hvezdáreň v [[Meudon]]e. Janssena Štefánik upútal. Ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy (napr. 20. júna 1905 výstup na observatórium na vrchole [[Mont Blanc]]u, alebo 30. augusta pozoroval v španielskom [[Alcosebre]] úplné [[zatmenie Slnka]]). 30. augusta predniesol Janssen Štefánikovu štúdiu „Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka v Alcosebre“ na zasadnutí [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] a publikoval ju aj časopis Akadémie ''Comptes rendus hebdomadaires des séances de l´Académie des sciences''.