Národný park Nízke Tatry: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5542048 používateľa 85.237.224.43 (diskusia) bola vrátená |
doplnil som udaje o napant-e |
||
Riadok 99:
Najvyšší vrch je [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] {{mnm|2043|w}} Pod vrchom [[Kráľova hoľa]] pramenia štyri slovenské rieky, [[Váh]], [[Hron]], [[Hnilec]] a [[Hornád]].
== Flóra a fauna ==
Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku.
Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa).
Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus).
Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva.
Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo.
Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia.
== Geomorfológia ==
Nízke Tatry patria sú geomorfologicky jednotný celok. Z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná <strong>ďumbierska časť</strong> (Ďumbierske Tatry, navyšší vrch Ďumbier 2043m) patrí k pásmu jadrových pohorí, východná <strong>kráľovohoľská časť</strong> (Kráľova hoľa) k veporskému pásmu. Obe časti sú od seba oddelené <strong>sedlom Čertovica</strong>.
{{výhonok chránené územie}}
| |||